Ali Abdaal - Produktivita bez starostí

    Motivačné knihy, mám taký pocit, stoja na okraji knižnej spoločnosti. Keď sa opýtate skupiny čitateľov, aké knihy čítajú najmenej, často frekventovanou odpoveďou je práve motivačná literatúra. Na jednej strane tomu rozumiem. Podprahovo to totiž môže evokovať také tie zenové, ezoterické, astrologické bláboly akože všetko je vo vašej mysli a ľudský mozog má neobmedzenú kapacitu a ak budete myslieť pozitívne, pritiahnete k sebe pozitivitu (pokiaľ viem, toto fungovalo len za čias covidu). Takýmto skvostom neholdujem ani ja, pretože nech to skúšam koľko chcem, moja posteľ stále obsahuje iba vankúš, paplón a zrejme nejaké tie mikroroztoče, ale žiadneho Jasona Momou! Na druhej strane však mám rada knihy zamerané na sebarozvoj, ktoré ponúkajú jednoduché rady, ako dosiahnuť lepšie výsledky v rôznych oblastiach. Takouto knihou je aj Produktivita bez starostí od mladého (a dosť sexi, to len tak medzi nami) lekára Aliho Abdaala, zameraná práve na to, ako viac pohnúť riťou a neprísť pri tom o nervy. O výborný preklad sa postarala Miroslava Benešová.

    Produktivita bez starostí je rozdelená na tri časti. Na začiatku vám autor prezradí, ako sa nakopnúť. A nemyslí tým špeciálnu jogínsku pózu obsahujúcu vlastnú pätu v oblasti, kam s obľubou posielame tých, čo až tak v obľube nemáme. Vysvetľuje, čo môžete vyskúšať, aby ste zo všednej úlohy urobili zábavnú, zlepšili si pracovné vzťahy (prípadne aj tie súkromné), a celkovo mali zo seba lepší pocit. Nie všetci sme však tvory vytrvalé, preto druhá časť ponúka spôsoby, ako poraziť strašiaka menom prokrastinácia. Najľahší spôsob, ako začať, je totiž nezačať vôbec, ale touto cestou Rím nevybudovali. V tretej časti sa potom dozviete, že ani s produktivitou to netreba preháňať a ktoré činnosti najlepšie poslúžia na dobitie bateriek. V závere každej kapitoly navyše nájdete stručné zhrnutie, keby ste potrebovali trochu osviežiť pamäť. 

    Čo na tejto knihe nesmierne oceňujem je Aliho ľahký, priateľský, láskavý a veľmi vtipný štýl. Neverila by som, že to poviem, ale už dávno som sa tak schuti nesmiala pri čítaní, ako práve pri tejto knihe, ktorá sa primárne ani nesnaží pobaviť. Autor sa nestavia do pozície diktátorského mentora, čo vám oznámi, že nie ste vyhorení, len pohodlní. Namiesto toho, aby do čitateľa hučal, že je lenivé prasa a má konečne začať makať, opisuje vlastné skúsenosti, keď sa jeho život neuberal želaným smerom. A ani sa vás nesnaží presvedčiť, že ak nie ste spokojní s vlastným životom, treba ho od základov prekopať, dať výpoveď, rozviesť sa, predať psa, vraziť úspory do startupovej firmy zameranej na alternatívne spôsoby pestovania tekvice, alebo si oholiť hlavu a utiahnuť sa do budhistického chrámu v Himalájach, kde strávite dvadsať rokov mlčanlivou meditáciou o zmysle života. Aliho odporúčania sú príjemne jednoduché, ľahko implementovateľné a pritom transformačné (to múdre slovo mám od neho. Niečo sa na mňa nalepilo). 

    Aby som tu nežvanila len tak do vetra ako Gizka o novej panvici s nepriľnavým povrchom (to ma ešte nevidela robiť palacinky), prezradím vám, aké zmeny sa pokúšam do svojej existencie zaviesť ja. Okej, dočítala som len pár hodín dozadu, takže je skoro vynášať súdy, ale jeden deň dobrého pocitu je lepší ako týždeň depky, nie? Takže, veľmi ma oslovilo pravidlo piatich minút. To znamená, že ak sa vám do niečo kur...no, veľmi nechce, dohodnite sa so sebou, že danej činnosti venujete 5 minút a potom sa rozhodnete, či v nej chcete pokračovať. Mnohokrát po tých piatich minútach totiž zistíte, že to nie sú až také galeje ako vo vašej hlave a za chvíľu to vlastne máte z krku. Alebo sa učím bojovať s najvyšším štádiom prokrastinácie, bezduchým čumením do mobilu. Často sa mi totiž stáva, že sa celý deň teším, ako strávim večer s knihou, no nakoniec zabijem 70% voľného času skrolovaním instagramu. Vďaka tomu som síce objavila toho kučeravého sympaťáka, čo dokáže zaspievať Nickleback ako Sinatra a Sinatru ako Ozzie, ale vo všeobecnosti mi to až tak veľa nedáva. Autor na toto odporúča odinštalovať aplikácie z mobilu, ja som pristúpila k miernejšej verzii a iba som si ponastavovala režimy, kedy mi to nemá bzučať a blikať a volať po pozornosti. A mimochodom, vedeli ste, že keď si Chandler bral Monicu a splašil sa ako žrebec pri prvom pripúšťaní, Ross na neho aplikoval metódu akčného kroku? 

    Ak tiež patríte k tým, čo odmietajú čítať motivačné a sebarozvojové knihy, možno ste len doteraz nenašli takú, ktorá by vám naozaj fungovala. Ja tiež netvrdím, že mi život posunula správnym smerom každá, po ktorej som siahla. Ale tu Alimu sa to hádam podarilo (a ešte 50 viet, ktoré vám uľahčia život). Namiesto toho, aby v čitateľovi vyvolával výčitky svedomia, sa mu prihovára chápavo a kamarátsky a namiesto zložitých a náročných modelov ukazuje veľmi jednoduché, drobné a okamžité zmeny, ktoré môžu mať dlhodobý účinok. Ak si tiež myslíte, že nemáte na nič čas, a potom sa na polhodinu zabudnete na Pintereste, skúste Produktivitu bez starostí. Ublížiť vám to nemôže.

    Prajem príjemné čítanie! :)