Ken Follett: Piliere zeme

     Stáva sa vám niekedy, že kniha spracováva tému, od ktorej váš mozog automaticky bočí preč ako Fico od generálnej prokuratúry, ale pritom si ju strašne chcete prečítať? Tentokrát výnimočne nemyslím Kinga, ktorý by mohol napísať aj recept na vegánsky guláš z tofu, šalotky, sóje a neperlivej minerálky, ja by som si to aj tak zadovážila (vlastne by ani nebol tak ďaleko od svojej domácej pôdy, však to znie minimálne na R-rating). Musím priznať, že môj záujem o gotickú architektúru začína a končí pri lomenom oblúku, lebo musím uznať, že vyzerá viac cool než obyčajný oblúk, no napriek tomu som si strašne dlho túžila prečítať rozsiahly román Kena Folletta Piliere zeme, len som mala stále niečo iné na robote. Tomuto nádhernému novému vydaniu sa však nedalo odolať, takže konečne prišiel čas dozviedieť sa niečo o stavbe katedrál. Skvelý preklad má na svedomí Mária Kočanová.

    Život v stredovekom Anglicku nebol prechádzka botanickou záhradou s lízankou v ruke. Svoje o tom vedia deti grófa zo Shiringu, ktorý je obvinený z vlastizrady (čítaj seriem na kráľa a rád by som videl na tróne inú riť) a uvrhnutý do žalára. Jeho dcéra Aliena a syn Richard sú vydaní napospas ctižiadostivému a pomstychtivému Wiliamovi Hamleighovi, ohrdnutému Alieninmu snúbencovi. Útočisko napokon nájdu v Kingsbridgei u priora Philipa, ktorý si želá svetový mier, spravodlivý obchod a vlastnú katedrálu. Wiliam je však hovado na slovo vzaté a spolu s ďalšími podobnými špinavcami plánuje krvavú pomstu nielen Aliene, ale celému Kingsbridgeu.

    Môžem začať hneď so superlatívmi, nie? Táto kniha...je...úžasná! Tematicky a atmosférou mi pripomína Meno ruže, ale číta sa ako Hra o tróny s Robinom Hoodom namiesto drakov. Hoci sa to celé točí okolo katedrály, ktorá je statická (ono by bolo aj dosť blbé keby si pochodovala po okolí) tak dej je fantasticky dynamický a naozaj si neviem spomenúť na jedinú pasáž, kedy by som sa nudila. Follett v tomto románe mapuje rozsiahle obdobie - v podstate sleduje niekoľko generácií - takže čitateľ má kopec času vybudovať si sympatie a antipatie, oboje rovnako intezívne. 

    Veľmi sa mi páči, ako bravúrne Ken Follett vymodeloval svoje postavy. Mohol sa držať klišé a stereotypov a každého urobiť predvídateľného ako úhrn zrážok na Sahare, ale on namiesto toho napísal ľudí, ktorí reálne mohli existovať. Prior Philip je svätý muž, čo zasvätil svoj život službe Bohu, napriek tomu ním dokážu lomcovať absolútne primitívne ľudské pohnútky ako hnev, malichernosť či pomstychtivosť. Vždy koná s dobrým úmyslom, ale to neznamená, že občas niečo kardinálne nedojebabre. Alebo tajomná Ellen, žena, ktorá je obetavá a ochranárska, no často to prejavuje s nehou kombajnu v záhone tulipánov. A Wiliam...on je proste choré, zvrátené hovado, ale pritom je to vlastne kus zbabelého hovna, za ktoré musia myslieť iní, lebo sám si nenájde vlastnú prdel. 

    Výnimočnú knihu spoznám podľa toho, že sa mi páči romantická linka. Správne, v tomto prípade som tiež necvičila obočím pri prvom zaklipkaní mihalnicami, práve naopak, nabádala som predmetné postavy nech už okolo seba konečne prestanú tancovať ako nadržané rajky hodvábne a radšej si  navzájom preskúmajú mandle. A nebojte sa, dej sa síce odohráva v kláštore, ale nepôjde tu o žiadne vtáky v tŕní. Aj keď jeden vták sa tak asi cítil keď mu zakázali...ehm, radšej nič. 

    Follet sa nezľakol ani detailného opisovania sexuálnych scén, čo je v knihe o katedrálach, modlení a cirkvi celkom úlet, ale, doparoma, prečo nie? Akurát teda, ťažko uveriť, že žena, ktorej prvá sexuálna skúsenosť bola brutálne viacnásobné znásilnenie, pri tej druhej vybuchne ako vajce v teplovzdušnej rúre, no autorovi treba nechať, že do jej opisu zahrnul aj traumu zo spomínanej udalosti a nesnažil sa to uhrať na "čo sa stalo, to sa stalo a teraz si vyzleč nohavice". 

    Veľká časť deja sa zaoberá konfliktom svetskej moci proti cirkvi a boja o následníctvo. Follet nerozdelil strany na dobré a zlé, naopak odhalil krvilačnú a ctižiadostivú stránku služby Bohu, a zároveň stvárnil rôzne podoby kráľov. Môže sa zdať, že aj prior Philip, jedna z najkladnejších postáv knihy, je taký malý Pelegrini a funguje štýlom kadiaľ vietor, tadiaľ mníšsky habit - lenže jemu išlo vždy v prvom rade o dobro ľudí v jeho bezprostrednom okolí a až potom o to, čiu hlavu bude zdobiť koruna. 

    Prvá časť série Kingsbridge si ma skrátka získala na celej čiare. Je to úžasne napínavé, dobrodružné, strhujúce a v mnohých smeroch aj poučné čítanie, okorenené silnými myšlienkami, a obsadené nezabudnuteľnými postavami. Kto by to bol povedal, že kniha o kostole sa takto zapíše medzi moje srdcovky?

    Prajem príjemné čítanie! :)