Stephen King - Holly

     Sú autori, od ktorých je aj jedna kniha priveľa, a potom takí, ktorí by mohli napísať každý týždeň ďalšiu a stále by to nestačilo. Pre mňa je tým druhým prípadom miláčik Stephen King (ak ste sem zablúdili prvýkrát, zrejme ešte nepoznáte mieru mojej posadnutosti týmto majstrom a nechápem, ako ste sa sem vlastne dostali. Čo sa týka ohromných davov mojich pravidelných čitateľov: Ivka, Peťa, Peťo a Veverka, pokojne toto preskočte a choďte až na recenziu, ktorá bude klasicky nadšená ako vždy. Lebo som objektívna ako smerácky predvolebný letáčik). Napriek pokročilému veku je Pišta stále nadmerne plodný (reč je o písaní, samozrejme. O jeho potencii nemám informácie a zas všetko vedieť nemusím), takže každý rok mám malé Vianoce, keď vychádza jeho nová kniha (a na rozdiel od veľkých Vianoc, nemusím rozmýšľať, či sú ponožky naozaj príliš trápnym darčekom a či u detí prejdem argumentom "túto pečiatku zo zemiaku som pre teba vyrobila úplne sama"). Skrátka a dobre, tento rok, príznačne počas mesiaca lásky a alergií, vyšla v češtine Kingova novinka Holly v tradične výborne padnúcom preklade Adély Bartlovej a jasná páka, že som ju musela okamžite mať.

    Holly Gibneyová, lapená so svojou miernou hypochondriou v covidovom svete (ako ťa ja chápem, dievča) má všetkého plného zuby. Práve pochovala matku (cez webkameru, samozrejme), ktorá jej klamala aj v iných veciach než v tom, že masturbácia spôsobuje slepotu. Keď jej zavolá mama nezvestnej dievčiny, spočiatku ju túži poslať do dutiny, z ktorej sa nedá zobrať vzorka na antigén, no napokon v nej zvíťazí zmysel pre spravodlivosť a láskavá povaha. To ešte netuší, že jej pátranie skríži cestu páriku výstredných dôchodcov, ktorí síce pôsobia nebezpečne asi ako plastový príbor - ale aj s tým sa dá vypichnúť oko, ak viete ako na to. Manželia Harrisoví toho skrývajú viac, než homofóbne a rasistické myšlienky.

    Holly sa nedá nemať rád. Okej, asi dá, zvlášť ak je váš typ skôr ostrieľaný sarkastický detektív, ktorý si ide po facku tak ďaleko ako na toaletu a nič ho nevyvedie z miery. Ale Holly zosobňuje zlomenú dušu, ktorá sa dokázala s vypätím všetkých síl a chemoprénu pozliepať dokopy a vymaniť sa spod vplyvu osôb, ktoré jej odmalička húdli do hlavy, že za nič nestojí a nikdy nič nedosiahne, takže ani nemá zmysel snažiť sa. Namiesto toho, aby sa z nej stala zatrpknutá stará dievka, obklopená mačkami a pirátskymi kópiami filmov s Robertom Redfordom, je z nej stará dievka s neobyčajne bystrou hlavou a malým, ale o to tesnejším okruhom priateľov. Je do veľkej miery originálna, ale pritom realistická a je ľahké sa s ňou stotožniť, aj keď netrpíte celou jej škálou obáv, úzkostí a mindrákov. A je naozaj super, že ju King neodbil ako vedľajšiu postavu v Pánovi Mercedesovi, ale necháva ju ísť ďalej vlastnou cestou. Keď už som nadškrtla toho Mercedesa, hoci je kniha Holly voľným pokračovaním, odporúčam nebyť netrpezlivý ako ženích počas svadobnej noci (dakedy v 17tom storočí. Dnes už toto prirovnanie veľmi nefunguje) a ísť pekne od začiatku, takže: Pán Mercedes - Stratení Nájdení - Koniec hliadky - Outsider - Ak tečie krv - HOLLY. Nie je to úplne nevyhnutné a nemyslím, že sa v deji stratíte - koniec koncov, Holly rieši prípad, ktorý s predchádzajúcimi nijak nesúvisí - ale pre pochopenie jej charakteru, jej myšlienok a spomienok, je lepšie si s ňou prejsť celú cestu.

    A poviem vám, táto kniha je drsná. Niežeby King zabiehal do nechutných detailov opisujúcich presný farebný odtieň a konzistenciu mozgovej hmoty opúšťajúcej prasknutú lebku, ani to, ako sa mozog dostal von zo svojho útulného domčeka, ale už samotná pointa je pre silnejšie žalúdky. Moja obľúbená zmrzlina už nikdy nebude taká, ako predtým, no aj tak si dám malinový sorbet aj nabudúce. Darmo, moja pažravosť je jediná vec silnejšia než Kingova predstavivosť. 

    Dej má nižšiu dynamiku, nikam sa neponáhľa, nechá všetko dozrieť...a potom prezrieť a prejsť všetkými štádiami hniloby, až je z toho niečo, čoho sa dotknete len v gumových rukaviciach po lakte. Za mňa je skvelé, že Holly neposkladá tisíckový puzzle obrázok z troch dielikov, ale postupne zbiera informácie, niektoré irelevantné, niektoré dôležité, hoci ich z počiatku prehliada, až kým jej postupne nezačne svitať. Počas jej pátrania zároveň prostredníctvom retrospektívnej linky pozorujeme páchateľov, ich motívy a postupy. King nepíše poirotovské detektívky, v ktorých je vrahom zásadne ten, čo by to byť nemal, on vám zmrda predstaví v celej svojej kráse, ale sledovanie toho, ako sa jeho trajektória postupne približuje k tej Hollynej, nie je o nič menej strhujúce a napínavé.

    Okrem samotnej krimi zápletky, ktorá je sama o sebe dosť premakaná, kladie King dôraz na pandemické obdobie, a to tak vierohodne, až som mala počas čítania záchvaty antinostalgie. Viem si predstaviť, že budúce generácie budú čítať o respirátoroch, táboroch vaxerov a antivaxerov, pozdravoch ťukňutím lakťov a zhromaždeniach cez skype so zdvihnutým obočím, ale ja som si neraz povedala "bože, toto som bola ja!". Napríklad keď sa Holly rozpráva s partiou chalanov a neskôr predýchava panický atak, že nikto z nich nemal prekryté dýchacie cesty. V poznámke King dopĺňa, že jeho zámerom nebolo polarizovať spoločnosť. Holly zdieľa jeho vlastné názory na pandemické opatrenia, ale bolo by divné, keby úzkostlivý hypochonder zrazu zahodil všetky svoje princípy a vyhlásil, že covid je podvod a vo vzduchu je láska, nie vírusy.

    No čo vám mám povedať? King stále vie písať. Holly síce nepatrí k jeho hororovým klasikám a ani sa ňou nesnaží byť, je to krimoška bez nadprirodzených prvkov, ale nie je o nič menej desivá. Možno dokonca o trochu viac, lebo nám ukazuje, že zlo môže driemať aj v ľuďoch, ktorí vyzerajú, že dokážu ublížiť už len volebným výsledkom, a keď sa prebudí, málokto mu dokáže vzdorovať. Navyše spojil krvavý a napínavý príbeh s ľudskou a sympatickou hrdinkou a výsledkom je kniha, ktorá sa fest dobre číta. Ale King iné ani nepíše, tak čo tu kecám okolo. Choďte do toho.

    Prajem príjemné čítanie! :)