Ken Follett - Ohnivý stĺp

    Ja sa na staré kolená nakoniec zamilujem do historických románov. Ale iba ak sú písané tak majstrovsky, ako to dokáže Ken Follett. Všeobecne tento rok dobieham zameškané a struhla som si už tretiu jeho knihu, lebo na dobré sa ľahko zvyká. Po Pilieroch zeme (chválospev tu) a Na veky vekov (óda tu) pre mňa nebol sklamaním ani Ohnivý stĺp, hoci už dokážem predvídať Kenov rukopis. Niežeby som bola skúsený grafológ, ale chápete, keď v posteli dostanete dvakrát po hlave uprostred akcie, tretíkrát už budete vedieť.

    Dejovo sa ocitáme o ďalších 100 rokov neskôr (znova si dovolím pripomenúť, že Kingsbridgeskú sériu nemusíte čítať po poradí, lebo z postáv z predchádzajúcej časti už väčšinou neostali ani len ohlodané červivé kosti). V Anglicku sa kresťania nevedia dohodnúť, či sa môže s Bohom kecať len latinsky, alebo tak, ako komu huba narástla, čo vedie k neustálym treniciam medzi katolíkmi a protestantmi. Láska sa však nepýta, či ovládaš ruženec, a tak si sympatizant s protestantmi Ned Willard padne do oka a do náruče so zarytou katolíčkou Margery Fitzgeraldovou. Margerina rodina by ju však radšej videla tancovať nahú odzemok uprostred námestia, než ako manželku protestanta, takže ju dotlačia do spoločensky prijateľnejšieho zväzku. Ned sa nehodlá prizerať, ako sa z  jeho lásky stáva továreň na malých katolíkov, preto vstúpi do služieb kráľovnej Elizabeth, odhodlanej bojovníčky za náboženskú znášanlivosť. Pohnuté časy však neprajú tolerantnej vláde a všetkých čakajú horúce časy - najviac tých, ktorí sa znepáčia inkvizícii.

    Z Follettových kníh sa dozviete viac, než z učebnice dejepisu. Dobre, viac zrejme nie, ale rozhodne vás to bude viac baviť. Follett zakladá svoje príbehy na dôkladnom historickom rešerši a dejové línie rozohráva na pozadí reálnych historických udalostí, čo dodáva jeho knihám neobyčajne realistický šmrnc. Tentokrát to navyše rozbalil s celou plejádou skutočných osobností, a tak môžeme prostredníctvom jeho rozprávania prizerať zúfalej snahe kráľovnej Elizabeth o pokoj v Anglicku, krvavej vláde španielskeho kráľa Felipeho či neštastnému osudu Mary Stuartovej. 

    Z doterajších Follettoviek sa mi Ohnivý stĺp zdal najdrsnejší. Ani predchádzajúce knihy sa so svojimi postavami nemaznali, no tu to inkvizícia a náboženskí fanatici rozbalili naplno. Autor bez servítky a cenzúrových kocôčok opisuje upaľovanie, lámanie v kolese, mučenie vodou a podobné lahôdky. Človek by čakal, že čím bližšie k modernej civilizácii, tým normálnejšie sa budú ľudia k sebe správať, no trt makový. Ani nemusíte uctievať iného boha, stačí uctievať toho istého rozličnými spôsobmi a už je oheň na streche. Alebo na hranici. 

    Opäť musím vyzdvihnúť Follettove postavy. V predchádzajúcich knihách sa dej točil predovšetkým okolo silných ženských hrdiniek. Tentokrát dostal priestor celý dav charakterov, ale nemajte obavy, jednak sú natoľko markantní, že si ich bez problémov všetkých zapamätáte, a jednak autor počítal aj s možnosťou, že sa v nich stratíte ako ja v trojuholníkoch na hrudi Jasona Momou a pomohol čitateľom zoznamom postáv v úvode knihy. Samozrejme som si obľúbila Neda Willarda, on je taký oporný bod príbehu, na ktorý sa môžete spoľahnúť, keď máte pocit že tam snáď všetci padli na hlavu. Margery si ma až tak získať nedokázala - fandila som jej, ale kamošky by z nás neboli, možno pre jej náboženskú zaslepenosť. Nedov brat Barney ma spočiatku bavil najmenej, ale keď sa vydal na plavbu do Nového sveta a privial do deja nádych Pirátov z Karibiku, moje sympatie k nemu rapídne vzrástli. 

    Znovu použijem predchádzajúce časti série ako porovnávaciu bázu - tentokrát sa poďme baviť o záporákoch. V Pilieroch a Na veky vekov sme dostali jedného surového hajzla, čo mal síce v hlave nasraté ako v zanedbanej maštali, ale kombinácia moci a pomstychtivosti z neho urobila nebezpečné hovado. V Ohnivom stĺpe je tých zmrdov viac, no skôr než na svaly a autoritu sa spoliehajú na intrigy a prefíkanosť. Povedala by som, že antagonisti v tejto knihe sú najzákernejší, lebo ovaliť po hlave debila s peniazmi je jedna vec, ale poraziť niekoho, kto predvída každý váš krok skôr, než zdvihnete nohu, to už je iná fuška.

    V tretej knihe sa Kenovi nepodarilo vyhnúť určitým stereotypom svojich príbehov, takže som už v niektorých prípadoch tušila, ktorým smerom sa budeme uberať - ani v jednej z jeho kníh, s ktorými som doteraz mala tú česť, nebol mladým milencom osud naklonený, čiže aj tentokrát mi bolo jasné aj bez anotácie, že Neda a Margery nečakajú netflixové medové týždne. A musím priznať, že romantické dejové linky mi tu už išli trošku proti srsti - ale len preto, že majú repetatívny charakter, nie preto, že by sa Follett zrazu rozhodol primiešať do gulášu cukrovú vatu. Navyše som mu nežrala, že sokyne v láske budú spolu vychádzať ako najlepšie kamošky a dobre že si nedohodnú poradovník, ktorá bude kedy zohrievať posteľ. 

    Tak aby som tu neuspala aj posledného čitateľa, ktorý prišiel až sem (ahoj Peťo, tu máš cenu za výdrž ;)), zoberiem to stručne - Follett s každou ďalšou knihou prekonáva sám seba, spriada príbeh, v ktorom je realita zviazaná s fikciou tak pevne, že ich neoddelíte ani heverom, historické udalosti opisuje tak pútavo a napínavo, že učitelia dejepisu plačú v kúte, a výsledkom sú knihy, ktoré sú síce rozsiahle, ale čítajú sa jedným dychom a poskytujú nevšedný zážitok. Ak som vás napriek všetkej mojej snahe nenamotala na Kinga, prosím, skúste to s Follettom. Ja som zamilovaná.

    Prajem príjemné čítanie! :)