Juraj Červenák: Zlatá truhla
O čom to je
Návrat domov
Niežeby som bývala na Gemeri, ale čítať knihy Ďura Červenáka sú pre mňa takým návratom domov. Jeho štýl, dej jeho kníh, jeho postavy (ach, Adam...priznajte sa, ktorá nechcete domov vlastného pištoľníka čo behal po prériách za Lincolnom!), vždy mi to sadne ako prdelka do pampersky. Samozrejme, že séria o Šarkanovi nie je výnimkou. Priznávam, že za dva roky od čítania Zakliateho kláštora mi jeho zápletka už sakra vyšumela z hlavy, ale to vôbec nevadí. Šarkanove poklady sú voľne nadväzujúcou sériou, jednotlivé dobrodružstvá sú ukončené a prepojené iba postavami - a záhadami okolo ich pôvodu, aj keď ja už začínam šípiť, z ktorého pekáča vyklopili Zuzku. Ďuro perfektne zvláda autentický dobový jazyk a vie svoj štýl skĺbiť tak, že je dokonalo zrozumiteľný aj dnešnému čitateľovi, ale predsa z neho sála duch čias minulých (nie ten z Vianočnej koledy). Navyše ho vie okoreniť úžasnými prirovnaniami a pôvabnými nadávkami. Tentokrát síce už teologické smerovanie neprialo tomu, aby Perún niekoho jebal do riti, ale také "basordyka-motyka" má tiež šarm.
Starí známi aj noví neznámi
Samozrejme, že hlavné postavy série milujeme, ale každý perník zhorkne, keď ho žeriete každý deň, takže aj Ďuro pridáva do svojho príbehu nové ingrediencie. Záporákov treba modelovať zakaždým nanovo, lebo, povedzme si to na rovinu, väčšina z nich má síce silný efekt, ale slabé trvanie (tým chcem povedať, že sa s nimi porátajú v poslednej kapitole, neopisujem sexuálny výkon), no Ďuro nezaháľa a zápletku vyšperkuje aj kolohnátom, ktorý bude kopať za Adamov tím. Možno aj viac, ako by sa Adamovi páčilo. Števo Zvara, řečený Nebojsa, je veľmi príjemným odkazom na klasické rozprávky aj vítaným ozvláštnením deja. Niekto musel zaskočiť, keď sa Adam na markantnú časť deja odporúčal - a to je možno jediná vec, ktorá mi až tak nerezala do noty, že v druhom Šarkanovom dobrodružstve bolo akosi málo Šarkana. Možno preto, aby zostal vzááááácny, ale ak mám hovoriť za seba, aj o Roganovi som vydržala čítať osem kníh a furt ho nemám dosť.
Rozprávková fantasy historická detektívka
Ďuro Červenák je známy aj tým, že dokáže zmixovať žánre, ktoré by podľa triezvej logiky vôbec nemali spolu fungovať. Lenže fungujú. A keď mohol mať hororový western, prečo by nemohol napísať aj rozprávkovú fantasy historickú detektívku? Hlavnú rolu zohráva dobrodružná zápletka o klasickom hone na zlosyna, ale koho by nevyčerpalo behať lesom za vagabundom, tak si radšej odbehnime skuknúť poklad, ale čo by to bol za poklad, keby nebol opradený dračou legendou, ktorá možno nie je tak úplne legendou? Viem, ako to znie, ale nič sa nebojte - napriek zdanlivo vysokokalorickému mixu ingrediencií, ktorý zaváňa v lepšom prípade espumisanom a v horšom výplachom žalúdka, je aj Zlatá truhla veľmi ľahko stráviteľným a príjemným čítaním.
Takže takto...
Raz darmo, Červenák je libling a podobne ako u Kinga mu zožeriem všetko, čo napíše. Zlatá truhla ponúka klasicky dynamický červenákovský príbeh o odvážnych devách a statočných junákoch, aj o zbabelcoch a hrdlorezoch, všetko zasadené do dejepisne presného dobového Slovenska, ozvučené autentickým jazykom. Ak máte pocit, že na rozprávky ste už pristarí, tak si dajte jednu od Ďura!
Prajem príjemné čítanie! :)
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Komentáre
Zverejnenie komentára