Černokňažník: Vládca krvavého ohňa - Hra o tróny po slovensky

      Juraja Červenáka som dlho vnímala ako Toho chlapa, od ktorého si raz niečo prečítam. Raz – ten špecifický časový údaj, ktorý máme vyhradený pre kamošku, s ktorou sa nám nechce ísť na kávu, ale je blbé poslať ju do riti priamou cestou a tak zvolíme diplomatickú okľuku. Našťastie Červenák nie je ten typ kamošky, a keď som si prečítala prvé dobrodružstvo kapitána Báthoryho, vedela som, že to nie je naše posledné rande. Potom vydavateľstvo Artis Omnis pustilo do sveta prvú časť súborných vydaní fantasy série Černokňažník, a bolo rozhodnuté – toto musím mať, aj keby na chleba nebolo (stále si predsa môžem dať strúhanku so salámou, mleté rožky sú tragicky podceňované)!

     Hlavný protagonista, známy ako Čierny Rogan, je obávaným avarobijcom a odvážnym bojovníkom. Jeho cesta za pomstou ho zavedie do slovanského podsvetia, kde sa dozvie pravdu o svojom pôvode, prijme poslanie a späť sa vráti obdarený čarovnou mocou – stane sa černokňažníkom (ale nie takým metalovo pôsobiacim okultistom ako napríklad nebohý Lasica v rozprávke o Plavčíkovi a Vratkovi). V sprievode démonického vlka Goryvlada, vedmy Mireny a trpaslíka Dagomira sa Rogan vydá v ústrety mnohým dobrodružstvám, krvavým bitkám a krutému utrpeniu, na konci ktorých ho čaká najťažšia skúška – ovládnuť žriedlo magickej moci, Krvavý oheň.

    Prvá časť série súborných vydaní obsahuje trilógiu čítajúcu knihy Vládca vlkov, Radhostov meč a Krvavý oheň. Jednotlivé časti na seba úzko nadväzujú, no zároveň každá z nich rozpráva oddelený príbeh v rámci komplexného deja. Vo Vládcovi vlkov predstavujú antagonistu Avari, ktorým sa chce Rogan pomstiť za vyvraždenie rodiny. Radhostov meč sa sústredí na konflikt dvoch znepriatelených rodov, a samozrejme, o čom by to bolo, keby Rogan len tak prepochodoval okolo a maximálne si stavil na víťaza. Krvavý oheň predstavuje veľkolepé vyvrcholenie trilógie, kde sa Rogan konečne stretáva so svojimi úhlavným nepriateľmi a vybojuje finálny súboj o nadvládu nad magickou mocou.

      Pozor, teraz príde šokujúce odhalenie: Juraj Červenák vie písať. Teda áno, túto čarovnú schopnosť pravdepodobne nadobudol ako väčšina z nás vo veku siedmych rokov, ale on vie písať tak, že pri jeho knihe zabudnete na kura v rúre a požiarnikov okríknete, nech vás neotravujú keď sa Rogan bije s Avarmi. V jeho knihách nenájdete žiadne zbytočné pasáže, nadbytočné odbočky alebo nezmyselné tliachanie – ešte aj rutinné odskočenie si do kríkov na to, čo aj králi robia v podrepe, má nejaký význam pre dej. Dynamika príbehu je krásne vyvážená – jedna strhujúca akčná scéna strieda druhú, ale občas nechá Ďuro svojich hrdinov utiahnuť sa niekam k pivu, aby mohli prebrať ďalší postup a aby mal čitateľ možnosť vymyť si z očí všetku tú krv, čo ho sprchovala na predchádzajúcich stranách. Zopár scén malo pre mňa trochu repetatívny nádych, ale to pripisujem skôr tomu, že som tie knihy zhltla jednu po druhej ako štandardne veľké pečené zemiaky, takže moja hlava nemala šancu si trochu preriediť dojmy.

     Neviem, ako to ten Červenák robí, ale jeho mužskí hrdinovia sú ako vystrihnutí z mojich erot..ehm, knižných snov. Po Báthorym ulahodil mojim chuťovým bunkám aj Roganom (tým nechcem povedať že ho chcem mať v ústach, okej?), hoci som mala problém s jeho čiernymi vlasmi, lebo moja lebeňa sa ho automaticky snažila skrížiť s Geraltom z Rivie a vytrvalo mu peroxidovala hlavu. Okrem dokonalého, sexy, namakaného, vtipného a šarmantného hlavného klaďasa samozrejme autor vytvoril celé davy sympatických zástancov ľudského pokolenia, armády nadprirodzených bytostí na oboch stranách svetelného spektra, záporákov, pri ktorých aj Satan vyzerá ako celkom pohodový chlapík, a celé to orámoval náhľadom do slovanskej mytológie, kde boh nemusel byť zlomyseľný len preto, že vyfasoval čiernu farbu. Popri Roganovi bol mojím obľúbeným charakterom Goryvlad – obrovský čierny vlk s planúcimi očami a zmyslom pre sarkastický humor? Kde sa to chová a koľko to stojí?

    Pri charakteroch oceňujem aj to, že autor sa z nich nesnažil urobiť stredovekých RoboCopov, čo si s kamennou tvárou sadnú holým zadkom do hniezda sršňov. Ani sám Rogan nie je dokonalý, niekedy som nad jeho konaním krútila hlavou, inokedy som sa oprávnene bála o jeho život (jasné, že hlavná postava nemôže otrčiť kopytá už v prvej časti, ale aj tak). Napriek tomu, že hrdinovia oplývajú nadprirodzenou mocou, autor im ponechal typické ľudské slabosti a pohnútky, takže je to o ľahšie si ich obľúbiť (no, v mojom prípade až na Mirenu). 

   Samozrejme, ako vždy, aj napriek nespornej kvalite príbehu ma v ňom vyrušila (tramtadadaaa, poprosím bublinky a lupienky) romantická linka. Teda, o nejakej veľkej romantike vháňajúcej vlhkosť do očí alebo nižšie sa pri takomto drsnom deji veľmi nedá hovoriť (chvála Perúnovi za to), no aj tak by som sa zaobišla bez nej. Po dočítaní síce autora chápem, prečo tam zamontoval city, ony sú veci, ktoré človek neurobí ani pre kamošku, čo je dobrá v posteli. Prekážala mi však zmena perspektívy, ktorá z Rogana urobila prototyp princa Jaromíra, nehľadiaceho na zradu a bojujúceho za česť svojej milovanej. Takéto obrazy vyvolávajú v ženách nebezpečné mylné predstavy, že muži sú schopní odpúšťať rýchlosťou raketového pohonu, a potom sú v šoku ako ja, keď som si týždeň doma žehlila oškreté auto.

      Jurajovi Červenákovi tlieskam tiež za schopnosť zniesť ľudí zo sveta. Nie, neviem nič o tom, čo sa skrýva v jeho záhrade pod hriadkami mrkvy, ale tento autor nie je z tých, čo sa snažia za každú cenu udržať svoje postavy pri živote. Okrem mrakov komparzistov, ktorým údy poletujú na všetky strany ako balóniky na koncerte Fíha Tralala, často nešetrí ani ústredných hrdinov a keď je čas sa s nimi rozlúčiť, bez okolkov ich odovzdá Morene. Tomu samozrejme spravidla predchádza dramatická bojová scéna, ale na rozdiel od mnohých svojich kolegov, ktorí sú schopní kropiť krvou aj 20 strán, Juraj Červenák vie, kedy prestať. Jeho bojové scény sú napínavé a strhujúce, no dokáže ich uťať (väčšinou spolu s nejakou dôležitou hlavou) skôr, než to začne byť únavné.

      Je pre mňa záhadou, prečo sa tejto série za tých 12 rokov, čo obohacuje slovenskú fantasy scénu, nechytil nejaký producent a nenatočil výpravný seriál (napríklad namiesto 365. série Susedov, pričom zmysel už tej prvej bol diskutabilný). Veď by ani nemuseli písať scenár, Červenák zvláda akúkoľvek scénu popísať tak detailne a dokonale (no pritom zaujímavo a pútavo), že čitateľ priam vidí tie iskry, čo odskočili od sekery, ktorá minula lebku a pristála na skale. Tento autor dokáže doslova maľovať slovami, aj keď výsledný obraz sa dá ťažko nazvať idylickou impresionistickou krajinkou.

    Každá z troch kníh má vlastnú zápletku, na pozadí ktorej hrdinovia smerujú ku konečnému rozuzleniu. Osobne mám takýto spôsob nadväznosti jednotlivých častí série najradšej – všetko je pekne vysvetlené a svojím spôsobom ukončené, no aj tak je nám jasné, že to nie je koniec, pretože hlavný problém stále nebol rozlúsknutý. Výhodou tohto súborného vydania (okrem toho, že 700 stranová tehla sa nádherne vyníma na poličke) je to, že nemusíte čakať do vydania ďalšej časti a môžete zlupnúť celú trilógiu naraz, no ak sa radi týrate čakaním na pokračovanie, tak nedávno vyšla dotlač Vládcu vlkov.

     Černokňažník je fantasy séria na svetovej úrovni. Má v sebe niečo zo Zaklínača aj Piesne ľadu a ohňa, ale pritom si stále ponecháva svoj nezameniteľný charakter, zvýraznený slovanskými dejinami a mytológiou. Týmto knihám absolútne nič nechýba – sú dobrodružné a napínavé, charaktery sú skvelo vybudované, dialógom často nechýba humor. Prekvapivé rozuzlenia autor ponecháva kolegom trileristom a skôr sa sústredí na gradáciu deja a komplikovanie života svojim postavám, a je to skvelé – nepotrebujem sa dozvedieť, že Rogan nechtiac pretiahol nevlastnú sestru, skôr sa chcem báť o osud sveta. Po štyroch knižných lahôdkach s hrdosťou vyhlasujem, že Ďuro Červenák má vo mne ďalšieho skalného fanúšika! 

    Prajem príjemné čítanie! :)    

    Ďalšie časti súborných vydaní sú podľa FB vydavateľstva Artis Omnis predbežne naplánované nasledovne:

Černokňažník II (Zlato Arkony I a II) - jar 2022

Černokňažník III (Prízraky na Devíne, Vojna s besmi, poviedky publikované v rôznych zbierkach a nový príbeh, ktorý bude samostatne vydaný na jar 2022) - jeseň 2022 alebo jar 2023.