Juraj Červenák: Ohnivé znamenie

 

O čom to je

    Naši traja kamaráti do dažďa zdrhli z Prahy, skôr než sa stihli nakaziť morom, a vydali sa každý svojou cestou. Barbarič si vezie riťku v kočiari, keď mu cez cestu prebehne pes s ľudskou rukou v papuli. S rukou bez toho zvyšku, ku ktorému je normálne prišróbovaná. Táto nemilá scéna vyústi do nového prípadu, keď sa v Prešporku strácajú spanilé devy, objavujú sa mŕtvoly uhrdúsené prízrakom a k notárovi sa pridáva aj Stein a Jaroš, aby tomu celému prišli na kobylku.

Správne namiešaný guláš

    Tretí prípad sympatickej trojky a ja sa neprestávam baviť. Nebojte, s tými sympatiami to zas nebudeme preháňať, Stein je stále neznesiteľný homofóbny rasista, čo sa oháňa krížom a svätenou vodou takmer tak často ako bambitkou, ale človek ho tak nejak musí mať rád. Jeho pokrytecké svätuškárstvo výborne vyvažuje Maťko Barbaričovie, ten keby si má vybrať medzi vínom, polkou prasaťa a kvalitným sexom, tak berie to tretie a prvé dve si kúpi. A vlastne aj za to tretie zaplatí, veď polka deja sa tentokrát odohráva vo vykričanom dome (pozerám sa na Steina a škodoradostne sa chechtám). Jaroš zostáva sám sebou, ten prinúti aj nemého recitovať Krvavé sonety v piatich jazykoch. Dej je opäť výborne vyskladaný - miestami lietajú výstrely a odseknuté hlavy, miestami sa sedí za stolom a rozmýšľa, miestami človek nadáva na svoju grafickú predstavivosť a sem tam sa aj zasmejete, lebo Ďurove postavy dávajú kvalitné hefty. Nenudila som sa ani len dve písmenká, táto séria rozhodne netrpí astmou a nestráca dych ani po treťom repete.

Prvý plán nie je prvý

    Na malú chvíľu som sa zľakla, že Ďuro trochu zrecykluje rozuzlenie z jednej z predchádzajúcich častí, ale moje obavy boli zbytočné ako zábradlie na šmýkačke. Zápletka je viacvrstvová, príbeh sa rozvetvuje a prepletá a dokonca spracováva aj známe slovenské legendy, tak, že to celé dáva dokonalý zmysel a pôsobí to absolútne prirodzene a uveriteľne. Keby autor zrazu vyrukoval s tým, že si to nevymyslel, ale čerpal z dávno stratených a zrazu náhodne objavených historických prameňov, tak mu kľudne uverím. Rozhodne by to bolo reálnejšie ako smerácke sľuby o lacnejších potravinách. 

Takže takto...

    ....dnes len takto stručne, ale dobré sa chváli samo, takže si nebudem hubu drať a radšej vám odporučím, aby ste dali tejto vynikajúcej sérii šancu. Vyšetrovatelia sú síce schopní a kompetentní, ale inak sú to obyčajní chlapi s vlastnými neresťami (aj keď sa Stein tvári ako inkarnácia Ježišovho kolena). Zápletka je zakaždým o niečom inom, rozuzlenie prekvapí, číta sa to plynulo a dynamicky, je to mejdinslovakia...ak potrebujete viac argumentov, tak si prečítajte knihu a potom mi ich poviete sami.

    Prajem príjemné čítanie! :)


Séria: Stein a Barbarič
Vydavateľstvo: Slovart
Počet strán: 360
Rok vydania: 2015
Žáner: Historická detektívka






Ak si chceš vybrať svoje ďalšie čítanie, alebo kľudne aj celú sériu so Steinom a Barbaričom, klikaj tu:


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Fiona Davis - Ukradnutá kráľovná

Obraz
     Egypt ma vždy tak nejak fascinoval. Nepochybne je niečo fascinujúce na mŕtvole, ktorá vydrží tisícky rokov a stále je viacmenej freš. Alebo na obrovskom ihlane mrdnutom uprostred púšte, ktorý bol navyše postavený v dobách, keď bol žeriav len vták. A hieroglyf. Existuje vôbec písmo, ktoré je vizuálne príťažlivejšie, než egyptské hieroglyfy? A všetka česť že sa v nich vyznali, naučiť sa 26 písmen latinskej abecedy je jedna vec, ale vyznať sa v zmäti obrázkov, kde každý znamená niečo iné v závislosti od toho, ako sú usporiadané, to chce fištróna. Kniha Fiony Davisovej Ukradnutá kráľovná  našťastie v hieroglyfoch písaná nie je a ešte nám ju aj Marianna Bachledová preložila do slovenčiny.     Písal sa rok 1936 a Charlotte sa na ohromnú radosť svojich úzkoprsých rodičov vydala vykopávať múmie do Egypta. Jeden nález sa jej aj podarí, no potom sa jej celý život zosype ako pyramída projektovaná Eskimákom. O 40 rokov neskôr je z nej asistentka kurátora Metropoli...
Čítať ďalej

Juraj Červenák: Zlatá truhla

Obraz
 O čom to je     Po krvavom a nie tak celkom racionálne vysvetliteľnom dobrodružstve si Adam, Zuzka a Pali Dobšinský (najlepšie cameo na slovenskej fantasy scéne, ak sa ma pýtate) naivne myslia, že budú mať chvíľu svätý pokoj. Teda hneď po tom, čo sa zapletú do prípadu záhadnej vraždy na cmiteri. A potom, čo im skríži cestu divný sikulský patrón, ktorý za sebou vlečie tureckého učenca ako džípíesku a mexického šermiara ako esbéeskara. A trepe dačo o Attilovej hrobke. Alebo netrepe? Návrat domov     Niežeby som bývala na Gemeri, ale čítať knihy Ďura Červenáka sú pre mňa takým návratom domov. Jeho štýl, dej jeho kníh, jeho postavy (ach, Adam...priznajte sa, ktorá nechcete domov vlastného pištoľníka čo behal po prériách za Lincolnom!), vždy mi to sadne ako prdelka do pampersky. Samozrejme, že séria o Šarkanovi nie je výnimkou. Priznávam, že za dva roky od čítania Zakliateho kláštora mi jeho zápletka už sakra vyšumela z hlavy, ale to vôbec nevadí. Šarkanove poklady ...
Čítať ďalej

Margita Figuli: Pokušenie

Obraz
  O čom to je      Margita Figuli neodolala pokušeniu písať o pokušení, a tak vznikla zbierka Noviel pod názvom, podržte sa, Pokušenie. Ak očakávate jemne šteklivé (predsa len, v 30tych rokoch darkromens ešte nevynašli) poviedky o panne Judite a jej rašiacom ženstve, o panne Alžbete a jej pučiacej vášni a potom o panne Šarlote a jej prebúdzajúcom sa libide, možno budete sklamaní, aké široké spektrum pokušení dokázala Figuli obsiahnuť. Ono tam príde aj na nezbedné panny, ale hlavne sa zaoberá jednotlivcami, ktorí nedostali do vienka zlatú Visa kartu a prebíjajú sa ako vedia. Pokušenie totiž nemusí mať len erotickú podobu. Písané vtedy, aktuálne dodnes      Po prvých stránkach som mala obavu, že táto kniha bude pre moju úbohú hlavu ako kladivo pre kartón vajíčok. No skrátka, že z toho bude veľa bordelu a žiadna praženica. Pokušenie je písané archaickým jazykom - logicky, keď už má svoj vek a Margita žila v požehnanej dobe bez Skibidi toilet - používa veľ...
Čítať ďalej