Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby
Happy Hunger games and may the odds be ever in your favor! Pardon, ja som síce človek, ktorému sa nožík v hornej zásuvke otvára (vo vrecku ho radšej nenosím, ktovie kde by som sa napichla keby sa mi zase sám od seba otvoril) pri nadmernom používaní angličtiny tam, kde sa dá bez ťažkostí aplikovať slovenčina (viem, že to znie neuveriteľne, ale naozaj existuje slovenský ekvivalent slova heartbreaking). No povedzme si úprimne, niektorým replikám pristane preklad asi tak, ako mne šaty s hlbokým výstrihom. Viete, ako vyzerám ja v šatách s hlbokým výstrihom? Páči sa vám prázdny regál? Nie? Lebo v ňom nič nie je? Ten istý princíp. Ale dnes tu nechcem rozprávať o svojich smiešnych proporciách, ale o tom, ako som sa po takmer 15tich rokoch znova pustila do svetoznámej (verím, že raz tu budeme používať slovo "kultovej") trilógie Suzanne Collins, do Hier o život. Alebo Hunger games, opäť princíp šiat s výstrihom. Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že toto nebude môj klasický ...