tyrkySOVA

      Nebudem klamať, tak, ako ma romantika priam tragicky nebaví, tak nikdy nepohrdnem kvalitne švihnutým maniakom v krimitrileri. Preto ku mne severskí autori prehovárajú zvlášť intenzívne, hoci v ich rodnej reči by som nevedela povedať ani "ahoj" (a aj tak som stále nečítala nič od Nesba. To sú tie životné paradoxy). Kniha Zmenárnik od Andersa de la Motteho  ma preto zaujala nie len dokonalou obálkou (u Dotiek žiadna výnimka, všetky tie knihy vyzerajú tak, že máte chuť pribiť si ich na stenu vedľa podľa čísel vymaľovaných Van Goghových slnečníc), ale aj šialencom, manikálne posadnutým vlastnením. Skvelo ju preložil Jozef Zelizňák.     Inšpektorka Leo Askerová už mohla byť veľkou šéfkou, keby niekomu nestúpila na otlak a na stoporené ego. Takto si musí zbaliť svojich päť švestiek a odviezť sa do suterénu, oficiálne povýšená na vedúcu oddelenia zdrojov, neoficiálne ponížene uprataná na oddelenie stratených duší. To jej však nebráni v tom, aby na vlastnú pä...

      Zvyknete nakupovať na blšákoch? Že tu korenička, tam náramoček, hentam démon v krabici...ak vám tento zoznam nedáva zmysel, asi ste ešte nečítali knihu Bazár démonov od slovenského autora Pavla Chodúra (nie ten, čo má hlas ako Tom Jones, to je Martin, poznámka redakcie). Ja som si túto útlu knižku nedávno struhla a toť detaily toho, ako to dopadlo.     Sarantos Petrakis má na slovenské pomery dosť nezvyčajné meno, ale to len preto, že prvýkrát nasal do pľúc emisie a nejaký ten kyslík v Aténach. Teraz si žije na vysokej nohe uprostred covidovej Bratislavy a okrem nasratej frajerky mu máločo dráždi nervovú sústavu. To sa zásadne zmení v momente, keď sa z temnoty v kúte jeho spálne vylúpne tajomný pánko, ktorý sa nepredvedie ako práve prívetivý spoločník - a to je len prvým z viacerých nočných návštevníkov, ktorý by v telke vystupovali pod R-ratingom. Na takýchto squaterov je farmaceutický díler prikrátky, no kde hľadať pomoc?     Takto vážení. Toto...

    Nejdem to tu zbytočne naťahovať rozvláčnymi rečami, skrátka a dobre, Amor Towles sa zapísal do môjho čitateľského srdca už hneď prvou knihou, po ktorej som siahla (bola to Lincolnova diaľnica a prečo bola taká skvelá, to sa môžete dočítať tu ). Takže to, že som automaticky siahla aj po jeho novej, poviedkovej knihe, je prekvapivé asi ako priesvitné kindervajce. Dielo nesie názov Stôl pre dvoch a výborne ho preložila Jana Petrikovičová.     Knihu otvára šesť poviedok a uzatvára ju rozsiahlejšia novela, ktoré spája uvedomenie si, že taký stôl, to je vám mimoriadne dôležitý kus nábytku. Ak odhliadneme od toho, že je viac než potrebný, pretože miska hovädzieho vývaru, tanier segedínu a pollitrový čapák Plzňa je nepohodlné balansovať na kolenách, nemôžeme opomenúť, že stôl je prítomný pri mnohých dôležitých životných rozhodnutiach. Nejdem spomínať ten operačný, na ktorom niektorí z nás začali svoju existenciu (ja nie, ja som išla manuálne). Towles sa skôr orientuje na...

     Niektoré veci berieme ako fakt, skrátka preto, že je to tak pohodlné, že to tak proste je a nikdy nám nenapadlo sa zamyslieť, či naozaj a prečo vlastne. Ak sa vám zdá, že som práve popísala bežný deň voliča Smeru - no áno, je to možné, ale pôvodne som chcela hovoriť o knihe. Garrett Ryan si ma minulý rok získal svojou knihou o antickom živote s dlhým názvom plným prívlastkov (ak chcete vedieť, ktorá to bola, tak táto ) a preto som bez váhania siahla aj po jeho ďalšom diele s dlhým názvom plným prívlastkov, Šialení cisári, stratené mestá a sochy bez nosa. O skvelý preklad sa postaral Matúš Pavlík.     No tak schválne, prečo toľkým antickým sochám chýba frňák? Žeby pokusy o cosplaying Voldemorta siahali až do takej vzdialenej histórie? Alebo je za tým zbabraná plastika? A čo sa dialo v Pompejách a Herculaneu (to je to druhé mesto s pauznutými panáčikmi) predtým, ako ich opľul Vezuv a premenil ich na Medúzinu predzáhradku? Bol Caligula naozaj taký pošuk, ako s...

       Nikdy nepohrdnem čapákom oroseného. Jaj, a ešte dobrým retellingom na grécku mytológiu, kvôli tomu sme tu (ale ak máte čapáka, tiež sa neurazím). Mojím jednoznačným favoritom síce zostáva nenapodobniteľný Stephen Fry a jeho svojský, láskavo-cynický humor (áno, taká kombinácia existuje a ešte aj funguje, vďaka za opýtanie), no nemám problém ani so ženským zastúpením prerozprávaných mýtov. Natalie Haynes si ma získala už Príbehom Medúzy (keby dačo, tak tutok ), preto bola pre mňa jej nová kniha Tisíc lodí jasnou voľbou. O preklad sa skvelo postarala Veronika Majerová.     Koľkokrát a z koľkých pohľadov sme už počuli príbeh pádu bájnej Tróje? Homér ho zveršoval do Iliady (skôr si trúfnem na päťkilový rare steak než na Ilias), Madeleine Millerová spievala o Achillovi, Orlando Bloom zahodil Legolasovu blond parochňu a prehodil cez plece Helenu...a pritom Helena akoby zostávala jedinou ženou, ktorá v celom tom bordeli stála za reč. Koľko iných žien bolo za...

     Mám rada nenápadné knihy. Knihy, ktoré nerobia rozruch. Knihy, o ktorých nepočuť. Potichučky ukrývajú v podceňovanej mäkkej väzbe tvrdý príbeh. Vravíte si, má na obálke kvetinku, čo sa môže stať? Niekedy nič. A niekedy dostanete príbeh, ktorý vás prevalcuje svoju neľútostnou autentickosťou. Presne ako kniha Ovoce opilého stromu od kolumbijskej autorky Ingrid Rojas Contreras. Výborne preložila Petra Urbanová.     Kolumbia, tie roky 90te. Chula so sestrou Cassandrou si užívajú sladkú nevedomosť naivného detstva. Ich rodičia patria k vyššej vrstve, ich dom sa nachádza v bohatej štvrti, chránenej strážnymi búdkami. Nepokoje, vraždy a bombové útoky sú pre ne niečím, čo poznajú len z počutia. To nemôže povedať ich slúžka Petrona, žijúca v invasión - čo je niečo ako geto, kde si musíte aj stenu domu priviazať k členku, ak o ňu nechcete prísť. A možno ani to nepomôže a prídete aj o ten členok. Napriek priepastným rozdielom sa Chula s tichou Petronou spriatelí. Petr...