tyrkySOVA

  O čom to je     Píše sa požehnaný rok 2025 a ľudstvo sa nechalo nenápadne vmanipulovať do novej podoby totality, kde svetu vládne Sieť prostredníctvom vysielania, ktoré vymýva mozgy dočista, že by Vanish závidel. Elita vyvolených je už znudená zo sledovania Farmy a Ruže pre nevestu, radšej sledujú reality show, kde tečie krv. A nevolá sa Meredith a jej prvá menštruácia, ale Beh o život - jej pointou je, že nedobrovoľný dobrovoľník vyhrá ťažké prachy, jediné, čo musí urobiť, je prežiť, keď po ňom ide celá Amerika s vycvičenými Lovcami na čele. Fenomén hry o život     Dnes už nie je v literatúre (vďakabohu, že zatiaľ len tam) predstava hry, v ktorej ide súťažiacemu o kejhák a usporiadatelia sa to ani nesnažia zatajiť, až taký výnimočný - z fleku vie každý zadeliť Hunger games či najnovšie Fitzekovu Osemnoc. V dobe, keď uzrel svetlo sveta Muž na úteku, sa však Suzane Collins ešte len rozhodovala, čo so životom, a Sebi uvažoval, či už je pristarý na to, aby ťahal ...

  O čom to je     Obyvatelia Veľkej pláne sa štyrikrát do roka stretávajú v osade Poriečie na žúre, ktorý obnáša obchodovanie s tým, čo vedia oni vyrobiť a tí druhí nie, jedlo, pitie a ako dezert neviazaný sex hocikoho s hocikým, ktorý nie je limitovaný strachom z pohlavných chorôb ani z nechceného tehotenstva, lebo však radšej syfilis ako postihnuté decko so sesternicou. Jaj a ešte je to príležitosť sledovať obrad pri monumente, ktorým kňažky, jediné nositeľky vedomosti o plynutí času, uctievajú Slnečného boha. Blbé je, že monument je z dreva, takže vydrží toľko čo prasa v tigrom výbehu. Novátorská veľkňažka sa ho rozhodne prestavať z kameňa, lenže šutre ležia ďaleko a koleso ešte nevynašli. Ako sa s tým popasovať? Do minulosti a ještě dál     Z historických Follettoviek, ktoré sa mi dosiaľ zadarilo prečítať, sme sa tentokrát ocitli najďalej v dobách minulých. Dej nie je okliešťovaný kresťanskými doktrínami, lebo Ježiš ešte nebol ani na pláne o budúcom pláne, h...

  O čom to je?      Carla si povie, že je čas robiť niečo so svojím životom, a keď už sa jej nepodarilo vytiahnuť päty ani iné telesné súčasti z rodného zapadákova menom Locksburg (ak má niečo v názve zámok, asi je ťažké sa odtiaľ dostať už len zo samotnej jeho podstaty), pracuje na otvorení vlastnej reštiky. Radosť jej robí aspoň synátor Billy, úspešný to študent na MIT. Teda aspoň do chvíle, keď sa jej zdôverí s tajomstvom, ktoré Carle zatrepe životom ako decko kindervajcom. Autista Reed dal svojej mame sľub, od ktorého dodržania ho nemôže odradiť ani jej smrť. No a Liz spieva po podnikoch osemdesiatej tretej cenovej, dúfajúc, že raz sa to zlomí a ona dosiahne úspech. Keď to už konečne vyzerá, že by sa to fakt mohlo zlomiť, začne sa na ňu pre istotu valiť jedna sračka za druhou. Traja rozprávači, tri príbehy, tri neisté konce. Poďme sa zabávať      Autor zvolil odľahčený rozprávačský štýl, ktorý vôbec nekorešponduje s témou a napriek tomu funguje. Ak...

       Možno máte občas pocit, že váš život stojí za starú opotrebovanú Jarmilu (nech už je tá Jarmila ktokoľvek, asi to tiež ďaleko nedotiahla). Že furt o tom istom, že máte 40 a na poličke prach namiesto Nobelovky, najďalej cestujete MHDčkou do Kauflandu, aj to len keď pípne výplata, a váš najvzrušujúcejší zážitok za posledného polroka bolo, keď ste po celom dome hľadali okuliare, ktoré ste mali na čele. Kam sa podela naša schopnosť vidieť krásu vo všednosti? Kam sa podela schopnosť tešiť sa z maličkostí a pocit, že dosiahneme čokoľvek? Toto sa nám pokúša pripomenúť Kobi Yamada vo vizuálne nadmieru vydarenej knižke. Ako často a rada pripomínam, aj túto ilustroval človek, nie zlodejský robot, konkrétne Gabriella Barouchová - a odviedla majstrovskú prácu.      Textu je v knižke poskromne, lebo má fungovať ako také nežné pripomenutie, nie mentálny kouč. Krátke myšlienky nabádajú čitateľa - keď sa mu náhodou podarí odtrhnúť zrak od nádherných ilustrácií ...

 O čom to je     My aktuálne zažívame dystopický román, Maggie vyrástla ako hlavná postava hororu. Nemala síce za zadkom úchylného kanibalského klauna, ani sa jej kocúr nevykopal z hrobu, a dokonca sa ani nikto nezalizoval pri pohľade na jej krčnú tepnu. Keď mala 5 rokov, jej rodina kúpila staré sídlo Baneberry Hall za podozrivo nízku cenu, a spočiatku si mysleli, že za to môže katastrofálny stav omietky, rozvodov, pántov a možno ešte zopár neželaných domácich zvieratiek pozaliezaných po izbách. Po 20 dňoch však família zdrhla z baráku uprostred noci a viac sa do neho nevrátili. Maggien otec Ewan o tejto skúsenosti napísal knihu, na ktorej trhol balík, a ktorej Maggie neverí ani slovo. Keď sa pán otec odporúča na večnosť a Maggie sa dozvie, že Baneberry Hall nebol nikdy vyškrtnutý z rodinného inventára, vracia sa, aby ho zrekonštruovala a pre zmenu trhla balík sama. Akurát, že Ewanova prvoplánová hororovka začína postupne nadobúdať biografické črty.  Klišé, ktoré fu...

  O čom to je     Hazen a Thad sa pretĺkajú, ako vedia. Väčšinou legálne, občas ilegálne. Čo narobíš, keď jesť treba, kúriť tiež a trh volá skôr po erekciách spôsobených placebom ukrytom v medveďom žlčníku, než po poctivo narúbanom dreve. Bratia sa nechcú ťahať za prsty so zákonom tak, aby im žiadne nezostali, radšej o ne prísť pri káľaní borovíc, ale keď ich núdza pritlačí, možno sa o niečo pokúsia. A možno to bude jackpot. A možno bankrot.  Ten pravý a ten ľavý     Rovno si dovolím upozorniť, že v tejto knihe neradno čakať na priateľského medveďa Yogiho a jeho prispatého kamoša Bubuho. Bubu robí iba stráž parku, chlapi, ktorí dohliadajú na to, aby si Yellowstone nažíval výlučne podľa zákonov prírody, človekom nepolíbený. Darmo, na dubáky treba ísť inde, o ďalších artefaktoch nehovoriac. Wink vynikajúco opísal drsnú prírodu, ktorá má u prdele váš piknikový kôš a skôr si spraví desiatu z vás. Nesnaží sa život v jeho blízkosti idealizovať a presviedčať čitat...