Príspevky

Peter Šloser - Zákony zločinu

Obraz
    Asi nemusím špecifikovať, ako si tu žijeme. Stačí zapnúť správy, započúvať sa do výrokov o tom, ako Rusko zabezpečí celosvetový mier, hneď po tom, ako ho ovládne, ako homofóbni bigotní heterosexuáli tvoria budúcnosť tvorbou detí alebo ako zastavíme infláciu, ale najprv treba zdvihnúť ceny a zdaniť aj vzduch - a máme vymaľované. Povedala by som, že by to mohlo byť aj horšie, ale veľmi ani nie - čoraz viac mám pocit, že knihy Petra Šlosera  prestávajú byť fikciou. Tak, ako tá najnovšia, Zákony zločinu.     V Hlohovci nakŕmia známeho podnikateľa olovom - a nie, že mu nasypú do misky cereálie, ktoré neprešli kontrolou EÚ, ale v tom prenesenom význame, ktorý končí vrecom na mŕtvoly a tabuľkami s číslami. V prípade je niekoľko podozrivých, no väčšina z nich má problémy so zákonom vopred ošetrené známosťami na najvyšších miestach. Julo Tvrdý bude opäť stáť proti známej znesvätenej trojici na čele s policajným prezidentom. Podarí sa mu tentokrát doviesť prípad do konca, alebo mu opäť klepn

František Kozmon - Srnka

Obraz
     Neviem, čo je so mnou v neporiadku (dobre, zopár tipov by som aj mala, ale toto bola teraz viac-menej rečnícka otázka), ale keď príde na krimi, tak u mňa platí: čím hnusnejšia vražda, tým lepšie. Pritom som človek, čo si v kine zakrýva oči, už len keď vo filme niekto neopatrne otvára konzervu. Ale jak príde na knihy, môžete mi rozprávať o maniakovi, čo skalpuje ľudí ako na bežiacom páse a potom si z ich kože vyrába čiapky pre bábiky a ja sa budem dokonca tešiť. Ale aj tak som bola celkom prekvapená, že František Kozmon, autor citlivej a emotívnej (hoci svojím spôsobom tiež drsnej) knihy Hľadanie Adama (viac info tu ) to v krimitrileri Srnka rozohral tak, že by ho aj Carter potľapkal po pleci.     Bratislavou otrasie nechutný zločin a tentokrát nepôjde o to, že politici môžu hrať pinball so semaformi a hovno z toho. V jej vlastnom byte nájdu brutálne zavraždenú a zohavenú ženu. Navyše je oddelenie kriminálky po tragických udalostiach ochudobnené o viacerých kľúčových členov, medzi

Steven Bartlett - The Diary of a CEO

Obraz
     Steven Bartlett je mladý milionár. Hej, už to stačí, aby sa človek nasral, ale čo už, keď je chalan dobrý. Po tom, čo zoznam svojich úspechov rozšíril o obľúbený podcast The Diary of a CEO (alebo Denník generálneho riaditeľa, ale uznávam, v našej rodnej reči to nemá správny cveng), v ktorom viedol rozhovory s podobne vymakanými borcami, ako je on sám, rozhodol sa získané znalosti spísať do 33 zrozumiteľných zákonov a ta-dá, kniha je na svete. O to, aby bol anglický nadpis to jediné, na čo budeme potrebovať google prekladač, sa postarala Linda Magáthová.      Kto by už len nechcel byť úspešným? Možno nejaký tibetský mních, permanentne zotrvávajúci v stave polobdelej meditácie, ale ešte aj ten to robí s nejakým účelom, v ktorom by nerád zlyhal. Nemusíte byť práve vedúci transatlantického korporátu, aby vás zaujímalo, ako čo najviac uspieť v tom, čo robíte. Táto kniha síce primárne oslovuje budúcich, či súčasných (a vlastne aj bývalých, aby videli, v čom to posrali) podnikateľov, ale

Haddy Njie, Lisa Aisato - O chvíľu aj ty zaspíš

Obraz
       Lisa Aisato je pani ilustrátorka a asi ani nemusím zdôrazňovať, že je úplne jedno, či bude ilustrovať nadčasovú klasiku, príručku na servisovanie dieslového motora alebo obrazového sprievodcu sexuálnym životom murény - všetci po tom pôjdeme ako po údenom (vegeteriáni si doplnia nejaký sójový substitút) a hrdo si jej diela vystavíme v knižnici.       Tentokrát spojila sily (a talent) so svojou staršou sestrou (neviem ako vy, ale ja som ťukla sánkou do klávesnice keď som to zistila) a výsledkom je rozkošná veršovaná kniha s neopakovateľným Lisiným šarmom. O chvíľu aj ty zaspíš je básničkou na dobrú noc, ktorá zároveň detičkám približuje striedanie ročných období a krásu každého z nich (takže žiadne "ty drichmi a ja zatiaľ uvarím cestoviny"). Veršíky a maľby ukazujú, ako každé ročné obdobie trpezlivo sníva vo svojom pelíšku, kým príde jeho čas, a nenásilne čitateľa nabáda, aby si vzal príklad a tiež si dal dvacet.       Namiesto smútku z konca leta autorky zdôrazňujú všet

Jan Beck - Hra

Obraz
     Námet hry, v  ktorej ide o ľudský život, dnes už možno nie je ničím prevratným - hlavne po tom, čo ho tak realisticky spopularizovala Suzanne Collins. A predsa má stále úspech, lebo človek je tvor zhýralý a čo je zakázané, to je nejakým spôsobom fascinujúce. Keď sa k zákazu navyše pridá absencia ľudskosti, dostanete triler, ktorý robí česť svojmu označeniu. Tak, ako Hra od Jana Becka. Knihu preložila Alexandra Petrášová.     V európskych mestách sa množia dokatované mŕtvoly. Stali sa obeťou zvrátenej hry, ktorej cieľom je nazbierať čo najviac trofejí - akurát, že nemajú podobu plyšovej dážďovky, pokémona či použitých nohavičiek, ale ľudského života. Vyšetrovateľ Christian Brand sa pridá k Inge Bjorkovej, aby zastavili toto besnenie a zachránili život hŕstke posledných vytipovaných obetí, ktorým sa zatiaľ darilo unikať pozornosti lovcov.     Na Hru treba dosť silný žalúdok, a nielen kvôli samotnej myšlienke Lovu na ľudí - jedna vec by bola, keby lov spočíval v tom, že utekáte lesom

Abraham Verghese - Zmluva s vodou

Obraz
    V dnešnej dobe medicína už nie je nedosiahnuteľným luxusom. Teda, vo vyspelých krajinách. U nás si na hospitalizáciu musíte doniesť okrem hygienických potrieb, toaletného papiera, posteľných obliečok, kompletnej zdravotnej dokumentácie, farára na posledné pomazanie a príboru aj stavbársku prilbu, pre prípad, že vám spadne strop na hlavu. Boli však časy, keď rezistencia na antibiotiká nebola problémom, pretože bacily nemali byť voči čomu rezistentné, keď ste mohli zomrieť na pohár zle prefiltrovanej vody a kliatba bola prijateľnejším vysvetlením než diagnóza. Časy, ktoré vo svojej knihe Zmluva s vodou zachytil Abraham Verghese. O výborný preklad sa postarala Marianna Bachledová.     Dvanásťročná nevesta prichádza do indického Parambilu po boku svojho štyridsaťročného manžela. Idylické. Nejde však o bollywoodsku verziu Lolity,   takže jej manžel o ňu spočiatku prejavuje toľko záujmu koľko o kokosovú palmu - dozriem, aby nevyschla, ani nič do nej pchať nemienim. Dievčinka sa čoskoro s

Amália Sirotková - Zabudnuté rozprávky

Obraz
     Je úplne jedno, koľko mám rokov, či som bližšie k pohrebu ako k maturite, či mi kĺby praskajú viac než bublinková fólia alebo či mám dioptrie vyššie ako zostatok na účte. Vždy budem mať slabosť pre klasické rozprávky (zdôrazňujem klasické. Labkovú patrolu mám rada iba z donútenia). A keď sa navyše objaví také skvostné, do detailov prepracované a absolútne nádherné vydanie ako boli napríklad  Slovenské rozprávky a povesti od Boženy Němcovej (recenzia tu ), neváham ani za podpriemerný mak. Takže jasná vec, že aj nádherná zbierka Zabudnuté rozprávky Amálie Sirotkovej, ktorú zostavila Jana Piroščáková , mala okamžite zarezervované miesto v mojom srdci aj v knižnici.     Paľka Dobšinského poznáme (a milujeme) všetci. Rozhodne má neodškriepiteľné miesto v zachovávaní ľudovej slovesnosti. Darmo, už bude navždy numero uno. Výhodou je, že za svoj plodný život stihol zozbierať, zaznamenať a uchovať naozaj úctyhodné množstvo rozmanitých rozprávok. Nevýhodou, že vrhá taký silný tieň, až pôsob