O čom to je
Ako poznáte Héru? Predpokladám, že väčšina z nás ju má zafixovanú ako tie nasraté oči na oblohe, čo nedovolili Herkulovi ani na chvíľu si v kľude posedieť a kvôli ktorým chodil nejaký páv s holou riťou, aby sa mohla podpisovať jeho perím. A čo ak za tým bolo viac? Čo ak nebola iba stopercentnou PP (rozumej pomstychtivá piča, nie pamprezident. Aj keď...), čo ak sa len snažila vymaniť z područia nedobrovoľného manželstva? Hej, ani vládcu bohov si nemusí každý vziať za muža s nadšením a entuziazmom. Héra dostala hlas, aby príbeh rozpovedala po svojom.
Hrdinka, manželka, matka
Príbeh sa začína tam, kde Kronos skončil a jeho dcéra Héra sa prechádza po skrvavenom a zaichorovanom (to je tá zlatá gebuzina, čo slúži olympanom namiesto červenej) bojisku, plná nádeje a odhodlania, že nové usporiadanie sveta znamená príležitosť pre ňu, jej brata Dia a ďalších súrodencov zariadiť sa po svojom. Veľmi skoro sa presvedčí, že po svojom sa zariadi akurát tak Zeus (nie ten džúsik) a svet bude od teraz vyzerať tak, ako si predstavuje on. Autorka vykresľuje Héru v oveľa širšom kontexte, než jej bolo dopriate v klasickej podobe gréckej mytológie, kde je redukovaná na zúrivú fúriu, pripravenú zoslať neľútostnú pomstu na každú neboráčku, ktorej sa dotkol záletný penis jej kurevníckeho manžela, lebo na vládcu nebies si netrúfne ani jeho žena. Hérine konanie je mnohokrát kruté a neľútostné, ale stojí za ním viac než ranená hrdosť. Človek nemôže inak, než s ňou sympatizovať, aj keď práve urobila z nadanej speváčky dyslektického papagája. Dokonca ju sledujeme, ako sa v nej prebúdzajú materinské city, hoci sú vzápätí vystavené sklamaniu.
Olymp má viac sedadiel
Najviac pozornosti si samozrejme uchmatne Héra, však už bolo načase, ale Saintová si berie na paškál celé osadenstvo Olympu a aj keď môžu dúfať v Oskara maximálne za vedľajšiu úlohu, ich konanie predstavuje dôležité nitky, z ktorých je spletený celistvý obraz. Stretneme sa s Demeter - to je tá, čo rozozná petržlen od paštrnáku a keď má depku, príde jeseň, s Dionýzom, ktorý ako prvý čelil delíriu tremens, aj s Hestiou, ktorá dohliada na teplo rodinného krbu. Zaujímalo by ma, či má pod palcom aj tie elektrické. Niektoré rodinné vzťahy si autorka trochu poupravila, ako sama priznáva, a jeden z Hériných potomkov podľa mytológie nevyšiel z jej lona, ale Saintovej som ochotná odpustiť aj mierne ohnutie pôvodného znenia, pretože konečne dovoľuje hrdinkám byť hrdinkami, nielen matracom alebo ozdobou.
Ticho a melancholicky
Od Hérinho príbehu by človek čakal hystériu, krv a akciu, ale autorka sa to rozhodla poňať inak. Samozrejme, že na hystériu, krv a akciu sa dostane, ale celkovo je kniha ladená skôr melancholicky. Héra spriada zložité intrigy, schováva Diovi kocky lega do koberca s vysokým vlasom a dúfa, že aspoň niektoré trafia jeho božské chodidlo. Súrodenecká láska sa mení na sklamané roztrpčenie a pomaly vyústi do búrlivej nenávisti. Dej mapuje obdobie vládnutia olympských bohov a keďže dnes už nikto nebedáka, že si asi pohneval Dia, ak ho trafil blesk (málokto to totiž prežije, ale aj tak), aj Héra vyústi do časov, keď sa ľudstvo na bohov obracalo čoraz menej. Ako sa s tým dokáže vyrovnať bohyňa, ktorá celú svoju existenciu podriadila zvrhnutiu svojho manžela a zaujatiu právoplatného miesta na tróne?
Takže takto...
Ďalší vydarený retelling z pera Jennifer Saintovej. Atalanta ma zanechala mierne rozčarovanú, ale Héra napravila renomé. Možno to nie je práve akciou nabitá dobrodružná výprava, ale páčilo sa mi nazerať Hére cez rameno, zatiaľ čo kula pikle. Čas bohov sa možno skončil, ale to neznamená, že nemôžeme počúvať hlas bohýň.
Prajem príjemné čítanie! :)
Preklad: Jana Pernišová
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2025
Počet strán: 296
Komentáre
Zverejnenie komentára