tyrkySOVA

  UPOZORNENIE: neodporúčam čítať tento text pred dočítaním Dievčaťa, ktoré sa hralo s ohňom. Okrem prípadov, keď vás druhá časť série nebaví a chcete sa rýchlo dozvedieť, o čom bola.      Vzdušný zámok, ktorý vybuchol je poslednou časťou série Millennium z pera Stiega Larssona (ja by som sériu podľa tých dlhých názvov označila aj "Niečo, ktoré niečo"). Žiaľ, tohto talentovaného spisovateľa krátko po odovzdaní rukopisu vydavateľstvu dobehla jeho životospráva a osudným sa mu stalo niečo tak triviálne, ako cesta po schodoch. Konšpiračné teórie naznačujú, že mu na druhý svet mohol dopomôcť niekto, kto na rozdiel od Larssona nebol zarytým odporcom nacizmu a extrémizmu. Pravdou však zostáva, že kombinácia nezdravého stravovania, fajčenia, nadváhy a ďalších faktorov môže premeniť aj výstup na siedme poschodie v boj o život. Ten, žiaľ, Stieg Larsson už nevybojoval a tak, hoci oficiálne má Millennium šesť častí, Vzdušný zámok sa stal posledným dielom Larssonovskej trilógie. ...

      Už som to vravela a vravím to zas (a je vysoko pravdepodobné že to ešte mnohokrát zopakujem): žiadny spisovateľ mi svojimi knihami nedokáže tak spoľahlivo a stopercentne ulahodiť ako Stephen King. Po toľkých rokoch ho začínam považovať za starého známeho a môj vzťah k nemu by sa dal označiť za miernejšiu formu posadnutosti opisovanej v Mizérii. Samozrejme sa na neho nechystám ísť sekerou len preto, že zabil niektorú z mojich obľúbených postáv (aj tak nemá toľko končatín, aby sa na ňom dalo pomstiť za každú jednu), ale zatiaľ čo negatívne reakcie na iných spisovateľov ma nechávajú v teplotnom rozmedzí medzi chladnou po mierne namrzenú, pindy na môjho Števa dokážem brať až nemiestne osobne. Možno to bude aj tým, že v iných prípadoch dokážem celkom objektívne akceptovať aj námietky voči knihám, ku ktorým osobne žiadne nemám. Ale King? Ako môžete? Veď je dokonalý!     Týmto úvodom som vás chcela iba pripraviť na ďalší zo série mojich kingovských chválospevov. ...

      Ak ma sledujete na Instagrame (ehm, ehm, nenápadná podprahová reklama), pravdepodobne ste si všimli môj čitateľský diár. Nič Pulitzerahodné, nadpis, moje nesúvislé poznámky a kresba, ale vizuálne to má také svoje  kostrbaté čaro. Toto čaro očarilo aj autorku pôsobiacu pod umeleckým menom Lea Victory (neviem kam chodia slovenské autorky na tie kolotočárske pseudonymy, ale pre istotu som si zaregistrovala značku tyrkySOVA Centrifuga, keby niečo). A to až tak, že mi poslala svoju knižku Slzy tvojej milenky, aj s krásnym venovaním a prosbou, aby mohla byť súčasťou môjho knihomoľského debilníčka.      Hneď tu sa priznávam, že k tejto knihe sa mi nevyjadruje ľahko. Z krátkej komunikácie s autorkou som mala dobrý pocit, pôsobí ako veľmi pozitívna, priateľská a milá osoba, a o to viac ma mrzí, že mi jej knižka vôbec nesadla. Nech som čítala s mysľou dokorán, až išli pánty prasknúť, nenašli sme spoločnú reč.      Hlavnej hrdinke autorka pre...