Slzy tvojej milenky - motivačný návod pre manželky neverníkov

 

    Ak ma sledujete na Instagrame (ehm, ehm, nenápadná podprahová reklama), pravdepodobne ste si všimli môj čitateľský diár. Nič Pulitzerahodné, nadpis, moje nesúvislé poznámky a kresba, ale vizuálne to má také svoje  kostrbaté čaro. Toto čaro očarilo aj autorku pôsobiacu pod umeleckým menom Lea Victory (neviem kam chodia slovenské autorky na tie kolotočárske pseudonymy, ale pre istotu som si zaregistrovala značku tyrkySOVA Centrifuga, keby niečo). A to až tak, že mi poslala svoju knižku Slzy tvojej milenky, aj s krásnym venovaním a prosbou, aby mohla byť súčasťou môjho knihomoľského debilníčka. 

    Hneď tu sa priznávam, že k tejto knihe sa mi nevyjadruje ľahko. Z krátkej komunikácie s autorkou som mala dobrý pocit, pôsobí ako veľmi pozitívna, priateľská a milá osoba, a o to viac ma mrzí, že mi jej knižka vôbec nesadla. Nech som čítala s mysľou dokorán, až išli pánty prasknúť, nenašli sme spoločnú reč. 

    Hlavnej hrdinke autorka prepožičala svoje umelecké krstné meno. Lea je študentka psychológie, Fabián je festivalový náhodný okoloidúci, a tak nejak sa stane že skončia spolu v posteli. Z úletu na jednu noc sa vykľuje komplikovaný vážny vzťah s kadenciou húsenkovej dráhy, viackrát poznačený Fabiánovou neschopnosťou (alebo neochotou) žiť iba s jednou ženou a nepokúšať sa zohrievať viac obedov na jednej platni - skrátka chlap, pre ktorého je vernosť iba výraz v krížovkárskom slovníku. Po niekoľkých škobrtancoch a Leinej promócii to spolu dotiahnu až pred oltár, potom do pôrodnice a napokon zase každý iným smerom - Fabián k milenke, Lea s dcérou do podnájmu. Samozrejme, dobrý príbeh sa môže rozvodom síce začať, ale nie  končiť, takže milý pán Casanova žiada o 865. šancu a Lea osciluje medzi rezolútnym "NIE" a menej rezolútnym "možno". 

    Najväčším zádrheľom pre mňa boli pri tejto knihe konverzácie. Dialógy postáv často skĺzavali do lyrizovaných úvah s básnickými figúrami o zlomených krídlach a krvácajúcich srdciach. Sem - tam padlo aj nejaké to sprosté slovo, a žiaľ musím konštatovať, že nadávky boli asi to jediné, čo vypustili z úst realisticky.  Tiež mi občas konverzácia nekorešpondovala so situáciou. Napríklad svokor na smrteľnej posteli, ktorý neveste odhaľuje všetky tajomstvá mužskej duše, akoby spolu sedeli niekde v pivárni.  Alebo niekoľko jedincov, nezávisle od seba verklíkujúcich to známe "ak jej ešte raz ublížiš, ublížim ja tebe...". Skrátka a dobre, nevedela som si rozhovory v tejto knihe predstaviť v reálnom živote.

    Postavy boli takmer obyčajní smrteľníci (hoci Leina psychologická prax občas naberala podozrivo ezoterický smer),  ale ja som si ich pri najlepšej vôli nedokázala obľúbiť, ani ich naopak neznášať. Lea je rozprávačkou príbehu, ponúka svoju perspektívu, vysvetľuje svoje rozhodnutia a značnú časť knihy sa utápa v sebaľútosti, ale okrem jednej situácie vo mne empatiu neprebudila. Fabián je zase učebnicový záletník, ktorý z nejakého dôvodu nemá žiadny vzťah k svojim rodičom, ale z akého, to sa popri jeho eskapádach nestihneme dozvedieť. Ostatní sú len také barličky, o ktoré sa môže Lea oprieť alebo dostať nimi medzi oči, ale vlastný priestor nedostanú. 

    Samotný príbeh na mňa pôsobil miestami chaoticky a nesúvislo. Mnoho dôležitých faktov je spomenutých len tak medzi rečou - napríklad to, že Fabián má dve deti z prvého manželstva a kopec dlhov. O jeho bratovi Félixovi (v rodine mali asi slabosť pre mužské mená na "F") som sa dozvedela až na konci knihy. Niektoré situácie sú nedotiahnuté - Lea si vytvorí falošný profil na zoznamke, aby Fabiána načapala, ale toto len tak "vyšumí" - ako ho začala namotávať, tak aj prestala, a keď sa mu po udobrení prizná, že jeho tajomná ryšavá Nina bola vlastne ona, ešte jej aj poďakuje, že o neho tak bojovala. Naopak, veľa priestoru je venovaného Leinmu vnútornému životu, dokonca by som povedala, že väčšia časť deja sa odohráva vnútri jej hlavy, ako mimo nej.

    Problém som mala aj so samotným jazykom knihy (alebo s Leiným vyjadrovaním, nakoľko je rozprávačkou). To, čo bolo podávané ako humorné a vtipné, mi namiesto kútikov úst zdvíhalo obočie. Keď už sme pri tých úsmevoch, Lea má takmer ku každému priradené číslo - psychologičky sa asi usmievajú spontánne iba v neočakávaných situáciách. Mnohokrát sa ironicky spomínali telenovely, no Leino a Fabiánovo cyklické schádzanie-rozchádzanie by na pár častí vydalo. Potom už stačilo zopár perličiek ako "leží bez pohnutia v kóme" (viem, že to nie je na smiech, ale v kóme sa inak ako bez pohnutia ležať nedá), alebo "kopnem ťa medzi vajcia do gulí"  a moja frustrácia sa prehlbovala. 

    Viem si predstaviť, že keby sa táto kniha rozdelila na básnickú zbierku depresívnych úvah podvedenej ženy a na svižnú poviedku bez umeleckých prirovnaní a vnútorných monológov, moje hodnotenie by mohlo vyzerať inak. Takto musím konštatovať, že nech mi je to akokoľvek ľúto, Slzy tvojej milenky vo mne nenašli nadšeného čitateľa. Myslím, že by mohli sadnúť čitateľkám klasických ženských romantických príbehov, ktoré vyhľadávajú turbulentné osudy a zápletky postavené na každodennom živote okorenené troškou melodrámy - čo teda nie je ani len trieska z mojej parkety.

    Záverom ešte raz ďakujem autorke za srdečné venovanie a príležitosť nahliadnuť do toho kúta knižnice, kam bežne nechodím. Snáď jej ofrflanie knihy vykompenzujem pekným obrázkom v čitateľskom denníku.

    Prajem príjemné čítanie! :)