Dallas 63 - deň, keď dráha guľky zmení dráhu dejín

 

    Už som to vravela a vravím to zas (a je vysoko pravdepodobné že to ešte mnohokrát zopakujem): žiadny spisovateľ mi svojimi knihami nedokáže tak spoľahlivo a stopercentne ulahodiť ako Stephen King. Po toľkých rokoch ho začínam považovať za starého známeho a môj vzťah k nemu by sa dal označiť za miernejšiu formu posadnutosti opisovanej v Mizérii. Samozrejme sa na neho nechystám ísť sekerou len preto, že zabil niektorú z mojich obľúbených postáv (aj tak nemá toľko končatín, aby sa na ňom dalo pomstiť za každú jednu), ale zatiaľ čo negatívne reakcie na iných spisovateľov ma nechávajú v teplotnom rozmedzí medzi chladnou po mierne namrzenú, pindy na môjho Števa dokážem brať až nemiestne osobne. Možno to bude aj tým, že v iných prípadoch dokážem celkom objektívne akceptovať aj námietky voči knihám, ku ktorým osobne žiadne nemám. Ale King? Ako môžete? Veď je dokonalý!

    Týmto úvodom som vás chcela iba pripraviť na ďalší zo série mojich kingovských chválospevov. Vydavateľstvo Beta nedávno potešilo všetkých fanúšikov novým vydaním ďalšej Kingovej knihy, a tentokrát to bola dvakrát podčiarknutá položka z môjho stále sa zmenšujúceho zoznamu jeho nečítaných diel (teraz neviem či sa chválim, alebo sťažujem), Dallas 63 (slovenské vydanie má názov 22.11.1963).

    Ak ste trochu zbehlí v histórii, už samotný názov vám o deji veľa napovie. Vlastne sa stačí pozrieť na obálku a pointa vám bude zrejmá aj keby ste nevedeli čítať (mimochodom túto novú opäť silno chválim. V Bete to jednoducho vedia). Príbehom nás sprevádza rozprávač Jake Epping, rozvedený, bezdetný, priemerne obľúbený učiteľ angličtiny. Keď mu jeho známy Al, majiteľ rýchleho občerstvenia s prevádzkou v prívese, prezradí, že jeho podnik je zároveň cestou do minulosti, Jake to považuje za výplod chorého mozgu v smrteľne chorom tele. Až kým na naliehanie umierajúceho muža nevlezie do kamrlíku, z ktorého vylezie v roku 1958. Po návrate do súčasnosti (v knihe prezentovanej rokom 2011) sa Alovi podarí Jakea presvedčiť, aby si do minulosti odskočil na dlhšiu dobu. Presnejšie na 5 rokov, aby mohol zabrániť jednému z najznámejších atentátov v moderných dejinách - vražde prezidenta Kennedyho. Jake teda prelezie opäť "králičou norou" (Alov výraz), premenuje sa na Georgea Ambersona a započne svoj život v dobách dávno minulých. Čakanie na kritický rok 63 si spestrí okrem písania knihy a sledovania Leeho Oswalda aj učením na škole v malom mestečku Jodie, kde spozná svoju osudovú lásku Sadie (mňa by dosť naštvalo keby musím kvôli svojej druhej polovičke liezť do minulosti, lebo v súčasnosti je odo mňa staršia o 40 rokov) a vo svetle nadchádzajúcich udalostí mu prezident Kennedy prestáva pripadať ako najdôležitejšia priorita. 

    Cestovanie v čase je pomerne populárnou témou, s ktorou je možné pracovať rôznymi smermi a rôznymi spôsobmi. Akurát si dovolím konštatovať, že nie všetci autori dokážu cestovať časom tak, aby z toho nevznikol jeden časopriestorový guláš podávaný s klbkom rezancov alias domotaných dejových liniek. Stephen King sa však s týmto problémom popasoval bravúrne. Dej zbytočne neskomplikoval stretnutiami budúcich a minulých "ja", možnosť pohybu v časovom kontinuu obmedzil na jeden jediný bod a jedno jediné miesto a stanovil pravidlo, v ktorom sa pozmenená súčasnosť "zresetuje" ďalším návratom do minulosti - čiže ak v roku 1958 zabijete muchu a v roku 2011 zistíte, že ste tým spôsobili kolaps celosvetovej burzy, stačí sa vrátiť do minulosti a dať muche svätý pokoj. Vždy, keď mi počas čítania začala v hlave rezonovať nejaká otázka, o pár riadkov ďalej na ňu ponúkol odpoveď - ak ste Sheldon Cooper, možno nie postačujúcu (a čo ešte keď okrajovo spomenie teóriu strún!), ale mne ako obyčajnému smrteľníkovi to vždy stačilo a príbeh môžem hodnotiť ako logický a do detailov premyslený. 

    Napriek nereálnemu hlavnému motívu sa veľmi veľká časť deja opiera o reálne dejiny a udalosti. Ak je čitateľ znalcom amerických dejín, je to pre neho výhoda, ale King zase nezachádza do takých politicko-historických detailov, s ktorými by nepomohla wikipedia. Okrem výjavov zo života atentátnika Oswalda sa dozviete veľa o vtedajších pomeroch a náladách - ľudia podávajúci ochotne pomocnú ruku v kontraste s rasovou segregáciou a diskrimináciou, pohodová swingová nálada narušená strachom z atómového konfliktu a podobne. Netvrdím, že by román o bubline do minulosti mohol plnohodnotne suplovať učebnicu dejepisu, ale ja som sa z neho dozvedela dosť. 

    Pri čítaní anotácie môže čitateľa prepadnúť pocit, že ide o politicky ladený príbeh s alternatívnou históriou a trochou romantiky. Alebo aspoň tak nejak som túto knihu odhadovala ja, keď som o nej počula prvýkrát. Nemohla som sa viac mýliť. Na vyše 700 stranách King rozbalil niekoľko napínavých, prepracovaných príbehov, a hoci je Kennedyho vražda neustále v pozadí ako najdôležitejšia pointa, žiadna z "vedľajších" dejových línií nie je odfláknutá. Samotný motív pozmenenia minulosti je poňatý veľmi realisticky. Jake alias George totiž nie je žiadny Terminátor, čo vpadne do Dallasu, strelí Oswalda do hlavy a odpochoduje preč hulákajúc "I´ll be back!". Celý čas bojuje s pochybnosťami, so strachom a s nepriaznivými zhodami náhod (ktoré žiadnymi náhodami nie sú, lebo minulosť je tvrdohlavá a nemá rada zmenu). Dallas 63 ponúka mnoho nervy drásajúcich scén (v mojom prípade pery hryzúcich - po jednej Kingovej knihe vyzerám ako po troch kolách v ringu), ale Števo vie, kedy pridať plyn a kedy naopak ubrať - takže si užijete aj mnoho dojemných, nostalgicky ladených až "oddychových" scén.

    O závere vám nepoviem nič. Nie preto, že by som o ňom nevedela napísať dve A4ky osobných úvah, ale preto, že takýto spletitý dej ponúka toľko možných koncov, že som si nebola až do poslednej strany istá, ako to nakoniec dopadne, a nemienim vám kaziť zážitok tým, že si pustím hubu na špacír. Ale ak to mám predsa len nejako zhrnúť, bez výčitiek radím Dallas 63 k tomu najlepšiemu, čo som kedy čítala, aj spomedzi množstva Kingových kníh. Dostanete niečo zo spomínaného Terminátora aj z Návratu do budúcnosti. Je to krásny, napínavý, nostalgický, dramatický príbeh s typicky kingovským zmyslom pre humor, ktorý ponúka veľa námetov na zamyslenie. Najdôležitejším je asi otázka, či je zlý čin zlým aj v kontexte dlhodobých dejín. Lebo ak môže vražda muchy spôsobiť pád burzy, čo dokáže spôsobiť vražda človeka?

    Prajem príjemné čítanie! :)