Norman Jangot - Hadovo dílo
O čom to je
Paríž, budúcnosť bližšie neurčená. Vlastne ani ten Paríž by nemusel byť bližšie určený, lebo zvyšok sveta vyzerá po konci sveta zhruba rovnako, ale raz darmo, aj do hovna stúpite s väčšou chuťou, keď je parížske. Takže k veci, ľudia sa ňúrali v zemskom plášti tak hlboko, že keby išlo o porno, po poslednej klapke by bolo treba volať záchranku, a vyvolali zvláštnu seizmickú reakciu. Okrem toho, že sa zdrbali všetky vyššie a menej dôkladne vytmelené budovy, niektorí ľudia obdržali zvláštnu schopnosť čítať "náhody" ako znamenia. Nathaniel je jedným z nich, elitný Lovec, schopný vyriešiť prípad len z toho, či si dala obeť k raňajkám granko alebo nesku. Keď mu však neznámy páchateľ nepekne ublíži, stiahne sa z diania (veľmi chudák ani nemá na výber, prišiel o dosť podstatný orgán. Jeeežíííš, sexovať stále môže, prestaňte!). Späť na svetlo božie sa ho pokúsi dotiahnuť bývalý kolega Milo. Niekto začal bizarným spôsobom likvidovať členov zbohatlíckej skupiny a Nathaniel by mohol prečítať zopár náhod, aby vrahovi vytupili kružítko. Len či nebudú Nathanielovi démoni hlučnejší než hlas svedomia...
Originálne až nevídané
Kurnik šopa, ja vám tak neviem čo si o tejto knihe myslieť. Jednoznačne tvrdím, že nič podobné som doteraz nečítala. Jangot si zvolil strmší chodníček namiesto pekne vydupanej a turistickými značkami starostlivo vybavenej apokalyptickej klasiky. Nemáme tu zombíkov, upírov, robotov, Xmenov ani Mad Maxa. Autor vytvoril bezútešný obraz sveta, kde ani tí zámožní nemajú na bankovkách ustlané, a kde síce žije niečo na spôsob superhrdinov, ale ľudia sa na nich dívajú skôr cez prsty a keby zo dňa na deň zmizli, štátny smútok by za nich nikto nevyhlásil. Navyše, niektorí z nich síce kladú svoj dar na oltár vyššieho dobra (alebo si to aspoň radi nahovárajú), zatiaľ čo iní sa vrhnú na umeleckú dráhu a tí ďalší...no, buď chlascú, alebo si to hodia, lebo sa im plebs vyhýba a oni neznesú existenciu na okraji spoločnosti. Dar, ktorým takzvaní Pythoni oplývajú, tiež nie je marvelovská nasvalená klasika navlečená do legín so slipami na vrchu. Hadia schopnosť má ťažko uchopiteľný, skôr spirituálny charakter - oni dokážu "loviť" čriepky samotnej reality. Takže aby som to zhrnula, z hľadiska originality nemám príbehu absolútne čo vytknúť.
Filozofická akcia
Nathaniel, Milo, Inés a Kosa (to je kríženka labradobra s berňákom. Povedzte, že ju nechcete domov a ja poviem, že klamete) síce naháňajú vraha, ktorý svoje obete škaredo kaličí, počas toho Nathaniel rieši záhadu vlastného zmrzačenia a ešte aj párkrát skrížia cestu šialenej sekte, ale hoci to znie ako riadne nadupaná akčná jazda, celkom to tak nie je. Po tom, čo sa Nate stiahne do úzadia (pekný názov pre "upíja sa do kómy dakde v riti"), vyšetrovanie leží na Milových pleciach, ten sa však rád stráca vo vlastnej depke a skôr než naháňačku to potom pripomína závod v rýchlochôdzi v domove dôchodcov. Ale zase, napriek sci-fi prvkom, tá depresívna pochmúrnosť dáva knihe psychologickú hĺbku.
Rozuzlené zauzlenie
Autor stavil na taktiku "hodíme to na toho, kto stál v kúte" a musím priznať, že aj keď vo väčšine prípadov na takéto riešenie zápletky frflem, sem sa mi to tak nejak hodilo. Jangot sa nesnažil napísať psychotriler, kde na vás číha hladné prekvapenie na každej druhej strane a vrahom je nakoniec obeť prevrátená naruby. Veľký dôraz kládol na psychiku, na dôkladné vykreslenie zničených postáv (a opísať niečo rozbité dá viac roboty než keď to máte v jednom kuse a len poviete že je to kutáč) a ich vzájomných, deštruktívnych aj konštruktívnych vzťahov. Krimi zápletka je len niečo, čo vypĺňa priestor medzi sebaľútosťou, sebaobviňovaním a sebazaprením.
Takže takto...
Hadovo dílo bolo zaujímavou skúsenosťou a originálnym mixom filozofie, psychológie a klasickej krimošky. Úplne to asi nie je kniha, po ktorej by som si musela poutierať slinky, prípadne iné telesné tekutiny (o slzách hovorím, len pre istotu), ale ani neľutujem investovaný čas, zostávam alibisticky niekde medzi. Odporúčam každému, čo sa nebojí kníh, nepasujúcich do pekných uprataných kochlíčkov.
Prajem príjemné čítanie! :)
Preklad: Ladislav Václavík
Vydavateľstvo: Beta - Dobrovský
Rok vydania: 2026
Počet strán: 576
Žáner: dystopické krimi
Komentáre
Zverejnenie komentára