Gaël Faye - Jakaranda
O čom to je
Milan je síce polovičný Rwanďan, ale hrôzy genocídy ho obišli, nakoľko sa narodil v bezpečnom tieni Eifellovky. Krv však nie je voda, pôvod nie je instagramový filter a Milan sa po boku svojej mamy pomaly a váhavo vracia ku svojim vytrhnutým koreňom. V maminom rodisku spoznáva svoju starú mamu, bývalého brata, budúceho kamaráta a malú Stellu, dievčinku so žiarivými očami a čarovným stromom, ktorý si pamätá.
Všetko začína rozprávačom
Dobrý príbeh robí dobrý rozprávač a Milan sa v tomto prípade viac než osvedčil. Počúvame chlapča, tínedžera, dospelého muža, zakaždým čeliaceho iným skúškam, no stále priťahovaného krajinou, z ktorej utiekla jeho mama. Genocídu spočiatku vníma ako prostriedok, ako sa vyhnúť prepadnutiu, oportunista malý (samozrejme, že mu na to neskočia, aspoň nie natrvalo, nechodí do školy pre Ficových voličov), no potom, čo sa jeho mama ujme tajomného chlapčeka Clauda, traumatizovanej siroty so zranenou lebkou, uvedomí si, že občianska vojna nie je niečo, čo sa má spomínať, keď máte v žiackej viac gulí než na výstave plemenných býkov a neviete, ako z toho vybŕdnuť. Milan mi bol sympatický v každej svojej životnej fáze. Nie vždy som sa dokázala stotožniť s jeho konaním, ale práve tým bol realistický. Ako dieťa ma dojímal svojou starostlivosťou, ako mladík zraniteľnosťou, ako dospelý rozhodnosťou. Takto, Milan je ten typ, ktorý budete počúvať, aj keby ste si najradšej zapchali uši a spievali lalalala nech už počúvať nemusíte.
Vedľajšia postava s hlavným charakterom
Claude, chlapček, ktorý pre prežité hrôzy nedokáže spať sám, zastupuje v príbehu preživších - tých, ktorých s genocídou nespája len pôvod, ale ktorí boli jej priamymi aktérmi. Jeho prerod z tichého, zlomeného dieťaťa v zatrpknutého mladého muža bažiaceho po pomste, neschopného zabudnúť a odpúšťať, je zároveň znepokojivý aj absolútne uveriteľný. Nemôžete sa na neho hnevať, keď posiela do riti svojho brata, čo nie je jeho bratom. Nemôžete sa na neho hnevať, ani keď posiela do riti celoživotného priateľa. Sakra, ten by mohol poslať do riti aj Dalajlámu a nikto by nemal právo sa hnevať. Claude je zosobnením zranení, ktoré sa zahoja s následkami, a následkov, ktoré sa nezahoja nikdy.
Ťažká téma, ľahký štýl
Autor vykompenzoval náročnú tematiku ľahkým rozprávačským štýlom. Milan si neubieha k nepochopiteľným metaforám a kvetnatým figúram, opisuje veci tak, ako sa stali a ako ich vnímal. Príbeh je ľahko uchopiteľný, nestratíte sa v žiadnej zápletke, aj keď súdne procesy, pri ktorých obete opisujú deň, keď sa im svet otočil chrbtom a keď sa z nepochopiteľných dôvodov stali korisťou, by ste najradšej presedeli v šenku s výhovorkou, že tam vás zaviedla džípíeska. Zverstvá genocídy nie sú popisované detailne a explicitne, ale už predstava, že niečo také nehorázne a príšerné sa skutočne stalo, je neznesiteľná. Ako málo stačí človeku, aby začal nenávidieť. Občas iba príkaz.
Smutné, krásne, desivé
Začiatok knihy je ľahko zábavný (predsa len, Milan je nezbedné decko, začíname pozvoľna), priebeh striedavo hrozný, desivý, tragický a opäť hrozný. Rwanda ani po prežitej skaze nie je rajom na zemi, je to miesto, kde si každý svoj priestor musí tvrdo vybojovať, aj keď nie päsťami. A záver, záver je plný melancholickej nádeje. Autor neukončil knihu známym "a potom žili šťastne a furt len dobre bolo", lebo nikto príčetný by mu na to aj tak neskočil. Kniha však ponúka možnosť, že kým nezomrie ľudskosť, aj lepší zajtrajšok sa môže stať realitou.
Takže takto...
No jasné, že odporúčam. Nie ako oddychové čítanie. Nie ako pohladenie pre dušu. Ale ako tvrdé vytriezvenie a varovný signál, že bezpečie je veľmi krehký a relatívny pojem. Autor vyrozprával príbeh, ktorý sa naozaj stal, aj keď sa krvavé detaily môžu líšiť. Je to však tiež príbeh, ktorý dáva nádej, že ak nepočúvate hlas zloby, ale hlas rozumu, podobná hrôza sa nemusí opakovať.
Prajem príjemné čítanie! :)
Preklad: Renáta Koutenská
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2026
Počet strán: 224
Žáner: Spoločenský román
Komentáre
Zverejnenie komentára