Ako čítať Kinga

 

    Stephen King. Majster hororu. Neskutočný rozprávač. Môj obľúbený spisovateľ. Prívlastkov by som mu vedela vymyslieť ešte mnoho, ale nie preto sme tu. Pomerne často sa stretávam s otázkou, v akom poradí čítať Kingove knihy, alebo ktorou začať. Teda, niežeby ma na ulici zastavovali ľudia, aby sa mohli oblažiť mojimi rozumami. Ale ak sa pridáte do niektorej z facebookových knižných skupín, táto otázka na vás raz za čas určite vyskočí.

     Moja univerzálna odpoveď znie takto: vojdite do kníhkupectva a nájdite oddelenie s knihami Stephena Kinga. Teraz zavrite oči, trikrát sa otočte okolo vlastnej osi (môžete aj šesťkrát, alebo nula ak nechcete byť za exota), natiahnite ruku a vyberte si knihu. V prípade že sa vám pošťastilo siahnuť akurát po tretej časti série Temná veža, "Hodgesovke" alebo po knihe Doktor Spánok, vymeňte ju za prvú časť série Temná veža, knihu Pán Mercedes a Žiarenie (nepovinné). V akomkoľvek inom prípade máte tú správnu knihu, ktorou môžete začať. 

     Takto hovorím hlavne preto, že sa musím trochu neskromne označiť nálepkou "čitateľ, o ktorom King sníva". Mnohokrát som to tu už spomínala - ja milujem každú jeho knihu, ktorú som doteraz mala tú česť čítať. Aj keby raz dostal neodolateľnú chuť napísať Abecedný zoznam plemien kaprov a ich zvyky v období rozmnožovania - ja budem netrpezlivo čakať na vydanie, hoci inak by ma posteľné praktiky tradičnej vianočnej pochúťky absolútne nezaujímali (a na Štedrý večer jem aj tak karfiol. To len tak na okraj). Ale nakoľko mi je jasné, že nie som riť vesmíru a nie každý čitateľ na tom musí byť rovnako, rada by som vám ponúkla niekoľko svojich tipov. V prvom rade si položte otázku, čo vlastne od Kingovej knihy očakávate a čo si chcete prečítať. Pretože hoci je preslávený ako fachman od hororu, jeho knihy možno zaradiť do celého radu žánrov, od rozprávky cez triler až po sci-fi. Neveríte? Tak poďme na to.

Začnime zľahka. Chcem klasický hororový príbeh - ducharinu, alebo upírinu.

    Toto je  kategória, do ktorej by som zaradila Kingove staršie diela - a tie sú podľa mnohých Kingomilov aj tak najvydarenejšie. Klasický hororový náboj má Cyntoryn zvieratiek - nedávno sfilmovaný trhák o tom, že to, čo raz odišlo, by sme sa nemali snažiť privolať späť. Žiarenie niečo hovorí asi každému - okrem Kubrickovho filmu s Jackom Nicholsonom je to aj výborná kniha, ktorá pojednáva o tom, že alkoholizmus, samota v izolácii v horách a voľným okom neviditeľné tajomné bytosti nie sú dobrá kombinácia. Voľným pokračovaním je Doktor Spánok, no ten už nemá tú klasickú hororovú stavbu, skôr by som ho zaradila k mysterióznym trilerom. Duchovia sú jedným z ústredných námetov aj v rozsiahlej knihe Vrece kostí. A ak skôr inklinujte k upírom, rozhodne odporúčam Prokletí Salemu.  

Chcem príbeh, v ktorom nerobia neplechu nadprirodzené prvky.

    King sa rád pohráva s temnotou a za 10 minút vám vykreslí takého desivého a vražedného netvora, že budete týždeň spať pri rozsvietenej lampe. Na druhej strane však niekedy svoju fantáziu spúta okovami reality, a zápletka jeho knihy by sa tak mohla stať komukoľvek, kto urobil nesprávne rozhodnutie, alebo mal strašnú smolu. Mojím favoritom je Mizéria, v ktorej sa ťažko ranený spisovateľ ocitne v nežnej starostlivosti sekerou vyzbrojenej šialenej fanynky. Pre milovníkov zvieratiek má náš Števo knihu Cujo - garantujem vám že po jej prečítaní budete urýchlene kontrolovať očkovací preukaz svojho psa, či ste stihli očkovanie proti besnote v termíne. Geraldova hra nie je tiež nič pre deti - začína veľmi nevydareným sexom (veľmi nevydareným myslím to, že začnú dvaja a skončí jeden) a pokračuje prenasledovaním šialeným maniakom. A Dievčatko, ktoré malo rado Toma Gordona, to je priam majstrovské zahrávanie sa s nervami čitateľa, pretože v tejto knihe záporáka ako takého ani nenájdete. Celý príbeh je vystavaný na slede nešťastných náhod a nepriaznivých okolností. Drobec tak isto nepotrebuje na budovanie napätia príšery a duchov - stačia mu zlé rozhodnutia a traumy z detstva.

Chcem príbeh o neplnoletých osobách s nadprirodzenými schopnosťami.

    Ako prvú musím samozrejme spomenúť Kingovu prvotinu Carrie - kratšia kniha, v ktorej sa frustrácia zo šikany v škole aj doma spojí s telekinetickým nadaním a explózia je len otázkou času (nie dlhého - ako vravím, oproti iným "kingovkám" je Carrie také podvyživené chúďatko). A keď spomínam najstaršie knihy, pre zachovanie rovnováhy teraz spomeniem jednu z najnovších, a to Inštitúciu, o ktorej som tu na blogu už žvanila, takže sa dlhšie rozpisovať nebudem, len spomeniem, že námet je veľmi podobný ako v knihe Podpaľačka. Dovolím si tu spomenúť aj overenú klasiku, To. Členovia Loser´s club síce oficiálne žiadnymi špeciálnymi schopnosťami neoplývali, ale povedzte, dokázali by obyčajné decká poraziť takého protivníka, akým bol Pennywise?

Chcem dystopickú víziu zvrátenej zábavy z budúcnosti (a možno sa mi páčilo Hunger Games).

    Suzanne Collins svojou šialenou reality show Hry o život zbúrala pulty kníhkupectiev, no nebola prvá, komu napadla táto myšlienka. King sa s ňou pohrával pod pseudonymom Richard Bachman, a to v knihách Muž na úteku, kde diváci sledujú súťažiaceho na úteku pred skupinou lovcov, a Dlouhý pochod - tu súťažiacich nikto neprenasleduje, ale aj tak nemôžu zastaviť, pokiaľ nechcú skončiť s guľkou v hlave.

Chcem mimozemšťanov!

    Veru, King sa pri písaní kníh neobmedzuje len na antagonistov, ktorý sa narodili na našej planéte (či už v pôrodnici alebo v jadrovom reaktore). Zabudnite na zlatučkého a priateľského E.T., pretože ufóni z Pavučiny snov majú omnoho diabolskejšie zámery než volať domov. Rovnako ani nález lietajúceho taniera v Tommyknockeroch neskončí tým, že obyvatelia priľahlého mestečka zavolajú Mužov v čiernom a budú si žiť po starom. A rada by som do tejto skupiny zaradila aj knihu Pod kupolou, ale to by už mohlo zaváňať spoilerom, takže pozerajte do svetla a zabudnite, čo som práve povedala!

Nemám náladu na dlhý román, ale kratšie príbehy môžu byť.

    Kingove zbierky poviedok jednoducho zbožňujem. Viem, takýchto superlatívov som tu použila už viac, než by bolo slušné, ale on dokáže aj z krátkeho rozsahu vyždímať maximum. Mojou obľúbenou zbierkou je Nočná zmena - desivá jazda znepokojivých výjavov, kde o šťastných koncoch nechyrovať. Po väčšine z nich vám zostane koža zježená aj niekoľko minút. Podobného charakteru sú aj zbierky Mlha a Bazár zlých snů. Ak si však potrebujete od hororu trochu oddýchnuť, je tu pre vás zbierka Čtyři roční doby, ktorá, ako už názov napovedá, ponúka 4 poviedky bez "esencie nadprirodzena", ale klasicky majstrovsky prepracované. V tejto zbierke nájdete okrem iného aj predlohu filmu Útek z väznice Shawshank.

Chcem príbeh o paralelných svetoch.

    Hoci sa King dokáže vo svojich knihách udržať v medziach reality, niekedy, mu naopak, jeden svet nestačí a popri našom vytvoril aj plejádu paralelných. Nutno podotknúť, že vo väčšine z nich by ste sa ocitnúť nechceli. Túto tému obsahuje napríklad Príbeh vdovy Lisey. Tejto knihe mnoho čitateľov "vyčíta" pomalší rozjazd - no áno, bez príkras, v prvých kapitolách vdova Lisey len chodí po dome a snaží sa ho upratať - ale nedajte sa odradiť, to je len také intro, aby ste sa stihli najesť a vykonať ostatné telesné potreby, pretože potom vás už kniha nepustí. Do sveta mimo sveta utečie aj hrdinka knihy Rose Madder, pretože všade inde ju vystopuje jej tyranský manžel. A v Spiacich krásaviciach je do paralelného sveta odporúčaná každá žena, ktorá sa opováži zaspať - čiže správne tušíte, že skôr či neskôr to bude doslova každá žena. V knihe Z Buicku 8 je to zase naopak - obyvatelia paralelného sveta sa pokúšajú dostať k nám cez kufor auta. 

Chcem fantasy. 

    Keby ste sa ma opýtali, čo je moja obľúbená fantasy séria, zostala by som ticho. Nie preto, že by som nemala odpoveď, skôr preto, že mám dve, a neviem sa rozhodnúť, ktorá je správna. Ale dnes sa tu bavíme o Kingovi, takže spomeniem len toľko, že jeho séria Temná veža je epické veľdielo, s neskutočným výberom postáv, s hrôzu naháňajúcimi záporákmi, s prepojeniami na iné autorove diela aj na jeho skutočný život, s prepracovaným prostredím, odohrávajúce sa striedavo v skutočnom a fiktívnom svete, je to strhujúce, akčné, vtipné, dojemné, prekvapujúce...a takto by som mohla pokračovať. Skvelým počinom je tiež Talizman, v ktorom je takmer rozprávkový námet (chlapec musí zachrániť kráľovnú a tým aj svoju chorú mamu) rozvinutý do skvelo vystavaného a viacvrstvového príbehu pre dospelých. Tým nemyslím porno, ale scény obsahujúce násilie nevhodné pre maloletých a citlivé osoby.

Chcem krimi.

    Áno, aj tu má Števo prsty. Na výber ponúka Joyland - kde čitateľ netuší, kto je vrah, alebo naopak "Hodgesovky", pri ktorých vraha poznáme, ide len o to, ako ho chytiť. A že to teda nie je práve brnkačka. Sem patria knihy Pán Mercedes, Stratení nájdení a Koniec hliadky - v poslednej menovanej už ale King vykĺzol z papučiek reality a pohráva sa s nadprirodzenými schopnosťami.

Chcem si prečítať, čo by mohlo byť, keby... 

    Keby zazvonenie mobilného telefónu premenilo človeka na zombíkovi podobné indivíduum? Mobil. Keby Kennedyho nezastrelili? Dallas 63. Keby svet zničila smrteľná epidémia, ktorú prežil len zlomok svetovej populácie? Svědectví. A keď už som pri tom, využijem tento priestor na reklamu samej seba - aj na poslednú menovanú knihu tu nájdete recenziu.

Chcem rozprávku.

    Dve slová: Dračí oči. A hoci bol tento príbeh oficiálne zamýšľaný ako rozprávka písaná na mieru pre Kingovu dcéru Naomi, dospelý čitateľ si ju nevychutná o nič menej. Príbeh je spletitý a napínavý, kingovský štandard do plnej miery zachovaný, len bez zimomriavok a krvavých scén. 

Beletriu nečítam, ale chcem sa dozvedieť niečo o tvorivom procese. 

    Téme "Ako sa to robí" sa King venuje v knihe O písaní. V Danse Macabre sa zase venuje svojmu hlavnému odboru - hororu, a vysvetľuje ako to vlastne funguje, čoho sa bojíme a prečo ľudia ako ja čítajú veci, ktoré píšu ľudia ako on (vravím ľudia, ale pravdou je že iného autora hororov jeho úrovne som zatiaľ neobjavila).

Chcem drsný príbeh, nevadí mi nepochopiteľné násilie, more krvi, ani úmrtie všetkých postáv.

    Čokoľvek, čo King napísal pod pseudonymom Richard Bachman.

Bonus na záver: Chcem príbeh, kde dobro zvíťazí nad zlom a láska prekoná všetky prekážky. 

    Asi očakávate, že vás teraz odkážem na opačný koniec kníhkupectva. Ale keď sa nad tým zamyslím, až na pár výnimiek, King väčšinou vo svojich knihách inklinuje k dobru, a nechá svoje postavy zvíťaziť nad zlom. Pravdaže, nie všetky sa tohto trpko-šťastného konca dožijú, ale tie, ktoré áno, môžeme opustiť s celkom dobrým pocitom. A v jeho knihách dostane viac než dosť priestoru aj láska. Namiesto lásky až za hrob je to častejšie láska len po hrob, a ani dovtedy nemajú zaľúbenci na ružiach ustlané, ale aspoň jednu - dve kapitoly autor necháva svoje postavy zažiť kúsok toho ľudského šťastia.

Poznámka úplne na záver: Stephen King napísal vyše 70 kníh, takže pochopiteľne sa sem všetky nevošli. Nespomenula som dokonca ani všetky, ktoré som kedy čítala ja. Ale to ani nebolo mojím cieľom. Chcela som len ukázať čitateľom, ktorí váhajú, ktorou knihou začať, že majú na výber množstvo rôznych tém a námetov, a že ani nemusia obľubovať horory, aby si obľúbili Kinga. Preto prosím kolegov Kingofilov, aby mi odpustili, ak som nedala priestor práve ich srdcovke. Možno nabudúce trafím lepšie ;)

Prajem príjemné čítanie!