Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej - tu nič nie je elementárne, drahý Watson

 

    Originálna detektívka s nekonečným názvom, prvotina anglického novinára Stuarta Turtona, exemplár s obálkou, ktorá zaujme na prvý pohľad a kniha, ktorú čitatelia buď milujú, alebo si ťukajú na čelo, sledujúc jej trajektóriu letu po izbe. To je len niekoľko z mnohých slovných spojení, ktorými možno v skratke opísať román Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej. 

    To, že nejde o klasickú Holmesovskú alebo Poirotovskú detektívku, sa čitateľ dozvie už z anotácie. Na prvých stránkach knihy sledujeme chlapíka, čo behá po lese a vykrikuje na nejakú Annu. Vravíte si, nevadí, veď raz ju buď chytí, alebo sa unaví, a potom sa dozvieme, o čo vlastne ide. Ale chyba lávky! Už po pár riadkoch nám totiž rozprávač ozrejmí, že nevie o veľa viac než my, nakoľko stratil pamäť - a tak nielen že netuší, či naháňa po lese obyvateľku Zeleného domu alebo nejakú jej menovkyňu, on nevie ani to, kým je on sám. Po úvodných trampotách sa doteperí do Blackheatskeho panstva, ktoré má už roky najväčšej slávy za sebou, a s pomocou ostatných hostí sa dopracuje k zisteniu, že sa volá Sebastian Bell, je doktor a bol pozvaný na večierok, usporiadaný rodinou Hardcastlovcov. Jeho spomienkami nepoškvrnená identita zaujme ich dcéru Evelyn, s ktorou Sebastian nadviaže extrémne krátke priateľstvo - nakoľko už o niekoľko hodín leží Evelyn mŕtva pri jazierku. Tak, až do tohto bodu sa to ponáša na čosi, čo by mohlo vyjsť z pera Agathy Christie. Lenže náš hrdina sa v skutočnosti nevolá Sebastian, ale Aiden (nespoilujem, aj toto je v anotácii), a predstavuje ojedinelý exemplár reverznej schizofrénie - jeho osobnosť sa zobudí ráno toho osudného dňa zakaždým v inom tele, aby znova sledoval okolnosti, ktoré vedú k Evelyninej smrti. Má osem dní - a osem rôznych pohľadov - na to, aby vyriešil vraždu, ktorá nevyzerá ako vražda, a priniesol riešenie záhadnej postave v kostýme stredovekého morového doktora, inak z Blackheatskeho panstva nikdy neodíde. 

    Prostredie, scenéria aj okolnosti knihy Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej na prvý pohľad vyzerajú ako na mieru šité pre Hercula Poirota. Večierok v starom sídle, smrť za záhadných okolností a plný dom podozrivých - už ho vidím, ako si ich v závere všetkých zhromažďuje v salóne a po jednom ich griluje, až kým neukáže na vraha. Stuart Turton však zobral všetky tieto prvky klasickej detektívky, okorenil ich trochou sci-fi a sledoval, čo z toho vylezie. Za seba musím povedať, že motív striedania "hostiteľov" (ako sú v knihe označované osoby, do ktorých sa Aiden postupne vteľuje) a ich sledovanie toho istého dňa vždy z iného uhla, funguje veľmi dobre. Každý z hostiteľov má iné vlohy (aj hendikepy), iné  možnosti a nakoľko Aiden nie je schopný úplne potlačiť ich individuality, aj iné ciele, a tak počas čítania postupne odhaľujeme zdanlivo nesúvisiace skutočnosti, ktoré do seba s pribúdajúcimi kapitolami postupne pekne zapadajú. Turton nevytvoril jednoduchý model "jedna obeť - jeden vrah", takže počas pátrania po príčinách Evelyninej smrti sa príbeh čím ďalej tým zložitejšie rozvetvuje, vynára sa viac otázok než odpovedí a to, čo na začiatku knihy vyzeralo jasné ako vybielené zuby, na jej konci dostane úplne iný význam.

    Sedem smrtí nie je jednou z tých kníh, ktoré stačí čítať na pol ucha (respektíve na pol oka), ale nebudete ani potrebovať CSI tabuľu na podrobnú analýzu stôp. Aiden vo svojej podstate nie je detektív, ktorý si vydedukuje z ponožky udalosti zpred troch mesiacov, takže si kladie otázky, rekapituluje a ponúka možné riešenia, čo čitateľovi veľmi uľahčuje sústredenie (a umožňuje mu postupovať v čítaní dopredu, namiesto večného listovania späť a kontrolovania, čo sa stalo 20 strán dozadu). 

    Trochu ma rušil fakt, že Aidenova osobnosť bola v rámci jedného dňa vo všetkých ôsmich hostiteľoch naraz, hoci dej sledujeme vždy len z pohľadu konkrétneho jedinca. V praxi to znamená, že mohol varovať svoje "včerajšie ja" a zároveň dostávať rozumy od "zajtrajšieho ja" - takže aby sme si to zhrnuli, deň sa opakuje v slučke osemkrát, v každej slučke je osem Aidenov v rôznych etapách vyšetrovania, od čoho závisí aj to, koľko svojich verzií už dokázal identifikovať a pracovať s nimi. Tu by sa možno tá CSI tabuľa predsa len hodila - alebo to urobte ako ja, zmierte sa s faktami v knihe a nepokúšajte sa na ňu aplikovať teóriu relativity, inak vám vybuchne hlava. Na druhej strane však oceňujem, že autor nezabudol vysvetliť  nezvyčajné umiestnenie deja - neposkytuje síce detailnú analýzu s grafickým znázornením a technologickým zabezpečením, ale aspoň rámcovo ozrejmí prečo je Aiden uväznený v Blackheatskom panstve, aký je význam časovej slučky, kto je Anna, morový doktor aj zákerný lokaj, ktorý mu ide po krku. 

    Autor zaujímavo poňal aj rolu obete - od Evelyn som pôvodne očakávala, že sa objaví, milo sa usmeje, pripije si s hosťami a potom sa nechá zabiť, aby bolo čo riešiť. Ale namiesto úlohy hlavnej rekvizity a zhmotnenia zápletky je Evelyn celkom pekne vykreslená ako osoba so svojim prednosťami, chybami a problémami - napokon, Aiden má vo svojich rôznych verziách možnosť ju otravovať v podstate celý deň, pretože k jej smrti dôjde vždy až večer. Je teda zaujímavé sledovať, ako rôzne pristupuje k jeho jednotlivým hostiteľom - podľa ich predchádzajúceho vzťahu, a aj to, ako rôzne ju vníma sám Aiden, hoci priateľská náklonnosť väčšinou prevažuje. 

     Záver knihy je famózny a nečakaný. A toto hovorím po dvoch Fitzekoch, takže si dovolím tvrdiť, že ani veľmi nepreháňam. Otázky sa nabaľujú ako špinavá snehová guľa, ale postupne sú všetky zodpovedané a ako celok príbeh dáva zmysel. Rozuzlenie ma fakt prekvapilo, ale nepôsobilo nasilu šokantne vykonštruované, čo veľmi oceňujem. 

    Ak ste zarytými čitateľmi sira A. C. Doyla alebo už spomínanej Agathy, možno vám Sedem smrtí Evelyn Hardcastlovej úplne nesadne do noty - je to naozaj dosť nekonvenčne poňatá detektívka. Ale myslím si, že sa bude páčiť každému, kto si nepotrpí na knižné stereotypy, má rád rébusy a ich pomalé, postupné objasňovanie založené výlučne na logickom myslení, bez mobilov a googlenia. 

     Prajem príjemné čítanie! :)