Slovenské rozprávky a povesti I, II - klenot do každej knižnice

 

    Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami, siedmimi dolinami, v sedemdesiatejsiedmej krajine...no dobre, predsa len to bolo o kúsok bližšie, vlastne len tu za rohom, žila jedna Božka, čo rozprávky ľúbila troška. Čoby troška, ona ich ľúbila ako soľ, a že to bola dievčina odvážna a duša statočná, rozhodla sa vykonať čin nevídaný, neslýchaný - rozprávky sťa kvietky poľné pozbierať a pod jednou obálkou do sveta vydať. 

    Vy už, milé deti, isto tušíte, že tou Božkou nebol nik iný, než známa česká spisovateľka Božena Němcová, ktorá zavítala  po boku manžela na našu hrudu slovenskú - manžela k nám priviedla práca, spisovateľku inšpirácia. Tak sa stalo, že sa zamilovala do matky všetkých dobrých príbehov - do rozprávky, a nie hocakej, ale našej, slovenskej. Lenže ani rozprávka nemala na ružiach ustlané - jeden zväzok sa síce podarilo vydať Jánovi Franciscimu, ale kvôli nepriaznivej situácii na ďalšie vydania nedošlo a tak sa jeho, ale aj ďalšie zbierky vŕšili ako Sklený vrch u Samuela Reussa, jedného z prvých zberateľov ľudových rozprávok, a čakali na niekoho, kto zlomí ich kliatbu. Tentokrát to nebol rytier v medenom, striebornom ani zlatom brnení, ale zanietená spisovateľka, ktorá zbierky príbehov oprášila, preložila do češtiny (okrem priamej reči - tú ponechala v slovenčine, aby si rozprávky zachovali autentickosť) a čo sa nepodarilo na Dunaji, to uzrelo svetlo sveta na Vltave. 

    Odvtedy ubehlo takmer 200 rokov a rozprávky, ktoré Božena Němcová tak starostlivo pozbierala a upravila, uzreli svetlo sveta v najluxusnejšej podobe, akú si čitateľ môže priať. Z češtiny ich späť do slovenčiny preložila Jana Pácálová a o dokonalé ilustrácie sa postaral Igor Piačka. 

    Keď príde reč na samotné rozprávky, nájdete tu notoricky známe klasiky ako Soľ nad zlato, Popoluška, Traja zhavranení bratia (ja som to poznala ako Sedem zhavranených bratov, štyria sa asi zatúlali cestou z Prahy), Popolvár najväčší na svete - proste klasiky, ktoré každé sviatky aspoň na chvíľu vytlačia z rebríčkov sledovanosti Farmu a moderné verzie Rosalindy (slúži mi ku cti že fakt netuším aké seriály teraz frčia). A popri nich aj menej známe príbehy, napríklad Tri citróny (to je rozprávka, nie vitamínová akcia v Lidli), Pecko sprostáčik či Slncový kôň. No a potom tu nájdete aj rozprávky, ktoré vám podľa názvu možno nič hovoriť nebudú, ale po ich prečítaní vám svitne - Kinkaš Martinko je ten krpatý zloduch, čo učí dievčiny priasť zlato a potom im dáva nemožné ultimáta, Ružový puk je menej Disneyovská verzia Krásky a zvieraťa (bez knižnice!), názov Brat a sestra zase ukrýva rozprávku o tom, že voda zo zvieracej stopy sa piť nemá, a nielen preto, že je to nehygienické. 

    Rozprávky sú písané zrozumiteľne a jednoducho, no každý súčasný čitateľ určite ocení, že archaickejšie výrazy sú vysvetlené v poznámkach pod čiarou (bez čiary). V Tatrane mysleli aj na to, že rozprávky možno nebudete čítať po poradí jednu za druhou, takže ak sa to isté slovo vyskytne hoci aj v siedmych príbehoch za sebou (paripa je celkom obľúbený výraz), v každej je vysvetlené. 

    V mnohých rozprávkach sa opakuje podobný motív - dračí bratia, čo unášajú princezné do svojich obydlí z rôznych kovov a ich zliatin, závistlivá babizňa s nie príliš atraktívnou dcérou, ktorá kradne kráľovnej deti a podstrkáva jej domácu zver, alebo koník - tátošík, ktorý vyzerá, že už prekonal všetky choroby od BSE po vtáčiu chrípku, ale stačí ho trochu vyšúchať senom a hneď je z neho ozdoba každého žrebčína - v zbierke 60 rozprávok však ani nemôžete očakávať, že každá bude úplne o niečom inom, a mnohé z nich sú napriek tomu originálne. Ja som si každopádne užila každú jednu so žiariacimi očami a úsmevom na tvári. A nie, nič som pri čítaní nepopíjala!...(dobre, no, jedno pivo, ale nič iné!)

    Tak ako náš Pali Dobšinský, ani jeho kolegyňa Božka Němcová neokresávala rozprávky tak, aby spĺňali  kritériá detských psychológov, a tak sú niektoré z nich celkom divočiny. Za všetky spomeniem Vlkolaka, kde sa otec jedného dňa zobudí s myšlienkou, že deväť dcér je akosi priveľa a namiesto toho, aby ich vydal, jednu po druhej ich hádže do priepasti. Sekanie hláv, hrdúsenie detí a vydlabávanie očí tiež nie je ničím výnimočným, a smrť nie je vždy definitívna, ale niekedy áno - keď si raz papľuh, nikto na teba živou vodou mrhať nebude. Skrátka sú to rozprávky v pôvodnom znení, bez cenzúry pre najmenšieho čitateľa. Ale dnešné deti znesú veľa, povedala by som, že taký 9ročný jedinec už väčšinu z nich zvládne bez nočných môr a spánku pri rozsvietenej lampičke. No samozrejme, ak chcete priviesť deti k čítaniu silou-mocou práve týmto exemplárom, nájdete v nej aj nevinné, pohodové rozprávočky, napríklad Ako išlo vajce na vandrovku, či O jednom starom psovi a vlkovi.

    Už som spomínala že toto vydanie Slovenských rozprávok je luxusné, a napadá mi ešte aspoň 20 pochvalných adjektív, ktorými by som ho vedela počastovať. Či už ide o decentnú zlatú kazetu s portrétom Boženy  Němcovej, alebo o samotné knihy - je to jedným slovom dokonalosť! Toto sú knihy, ktoré budete vo svojej knižnici opatrovať ako najväčší poklad, vaše deti vás budú žiadať, aby ste im z nich čítali a nebudú sa vedieť dočkať, až budú dosť veľké, aby  sa mohli do príbehov ponoriť samé. Sú to knihy, do ktorých budete s úsmevom nazerať bez ohľadu na vek, a budete si ich v rodine posúvať z generácie na generáciu. 

    Ak ste ako ja a milujete knihy s obrázkami, tak k čítaniu Slovenských rozprávok a povestí si radšej uviažte bryndáčik, lebo budete slintať blahom (a oslintať takýto skvost by bola vážne škoda). Každá ilustrácia je prepracovaným umeleckým dielom, ktorúkoľvek z nich by som si vedela predstaviť zarámovanú na stene. Ak ste si práve povedali, že ak už nedáte deťom pre istotu knihu čítať, nech si aspoň poobzerajú obrázky - ehm, spomaľ, jastrab, ony sú síce prekrásne, ale niektoré majú erotický podtón a iné môžu pôsobiť na malé dieťa dosť desivo. 

    Pokiaľ teda milujete rozprávky v ich najkrajšej podobe, a hľadáte niečo výnimočné, krásne a prepracované - tu ste na správnej adrese. Neviem si predstaviť krajšie a dokonalejšie vydanie rozprávok, jedine že by mi ich ešte prišiel predčítať Dušan Jamrich, ale to, žiaľ, nie je veľmi reálne... (pán Jamrich, ak toto čítate, mne by stačila aj jedna krátka do telefónu).

    Prajem príjemné čítanie! :)