Ty krásna, temná Vanessa - o tom, čo by učitelia učiť nemali

 

    Kto z nás nebol nikdy platonicky zamilovaný do učiteľa? Veď to poznáte, puberta v plnom prúde, hormóny odtrhnuté z reťaze, rovesníci trápni a detinskí, a tak treba do erotických snov level začiatočník dosadiť niekoho, kto je v realite síce úplne nedosiahnuteľný, ale predsa len bližšie situovaný ako taký Channing Tatum. 

    Kate Elizabeth Russel vo svojej prvotine s poetickým názvom Ty krásna, temná Vanessa pojednáva o tom, ako to dopadne, keď nezostane len pri snoch a učiteľ na danú situáciu zareaguje, veľmi mierne povedané, neadekvátne. Vanessa má 15 rokov, chodí do druhého ročníka prestížnej strednej školy Browick a keďže žije v mainskom zapadákove, býva na internáte. To by možno nebolo také zlé, keby sa predchádzajúci rok nerozhádala so svojou prakticky jedinou kamarátkou, a tak nový ročník začína sama, nielen v izbe, ale celkovo. Je to inteligentné dievča, hoci štúdiom nepláva s ľahkosťou a gráciou primabaleríny z Labutieho jazera, vo voľnom čase píše básne a aj preto si ako mimoškolskú aktivitu vyberie tvorbu školského magazínu pod dohľadom jej učiteľa angličtiny, pána Stranea. Zosumarizujme si to - Vanessa je osamelá, pekná, introvertná, poetická duša. A pán Strane si ju začne všímať viac, než by pre duo žiačka - učiteľ bolo zdravé - aby som vás nenapínala, vyústi to absolútne neprijateľného, toxického a na záhubu odsúdeného vzťahu.

    O takmer 20 rokov neskôr Vanessu kontaktuje Taylor Birchová, ktorá Stranea obviňuje zo zneužívania, a žiada ju, aby aj ona vyrozprávala svoj príbeh. Vanessa tvrdošijne odmieta, pretože svoj život a Stranea vníma úplne inak. 

    Kníh, ktoré sa venujú zakázanému vzťahu žiačky a učiteľa (a nemyslím len knižné verzie treťotriedneho porna) sa nájde viac než dosť. Väčšina z nich končí podobne - tajomstvo je odhalené, učiteľ vyhodený, hrdinka si trochu poplače, potom sa otrasie a vráti do normálneho života, ako sa od nej očakáva. Ty krásna, temná Vanessa je oproti tomu poňatá, ako už názov napovedá, o dosť temnejšie a realistickejšie. V prvom rade si Vanessa nenaordinuje žiadnu selektívnu amnéziu, jej mladosť so Straneom sa s ňou vlečie celý život. Dosť tomu napomáha aj fakt, že je s ním celé roky v kontakte a presviedča samu seba aj svoje zainteresované okolie, že v jej prípade o zneužívaní nemohla byť reč. Strane nie je žiadny mladý, čerstvo univerzitne vyliahnutý fešák, ktorý podľahol kúzlu o nejaké to desaťročie mladšej dušičky - v čase prvého kontaktu s Vanessou je už vo veku, že by pokojne mohol byť jej otcom, a navyše nie je podávaný ako ten sexi pán z reklamy na Prostenal - už len opis jeho brucha prevísajúceho cez opasok čitateľovi stačí na to, aby zavrhol predstavu učiteľa, čo by stál za hriech. 

    Temná Vanessa (pracovný názov, nech to nemusím stále celé dookola vypisovať) je z tých kníh, ktoré sa čítajú tak ľahko, a pritom tak ťažko. Dej dynamicky smeruje k tušenej katastrofe, takže je ťažké ju odložiť. Striedajú sa v nej dve dejové línie - súčasná Vanessa a mladá Vanessa - teda o udalostiach spred rokov sa nedozvedáme z retrospektívy, ale sú opisované priamo z pohľadu 15ročného dievčaťa. Tento prístup sa mi veľmi páčil, nakoľko to umožňuje čitateľovi pochopiť, ako Vanessa prežívala postupné zbližovanie so Straneom, a nie je to otupené rokmi ani retušované spomienkami. Keď už sme pri Vanesse, mnoho čitateľov sa vyjadruje, že im jej mladá verzia neskutočne liezla na nervy a mali ju chuť prefackať. Naozaj neviem, prečo som v jej prípade bola na moje bežné pomery až atypicky tolerantná a empatická, ale po celý čas som ju iba ľutovala. V knihe je totiž majstrovsky popísaný jej vývoj - respektíve jej postupný rozklad a strata schopnosti reálne posúdiť situáciu. Z nevinného samotárskeho dievčaťa sa stane naozaj temnou, nepriateľskou Vanessou, no nie vlastnou vinou.

    O Straneovi by som vedela písať veľmi veľa a veľmi vulgárne. Rada by som si však uchovala ilúziu slušného dievčaťa, tak poviem iba toľko, že je slizký ako vedro slimákov, a naozaj obdivujem autorku, akého hnusáka dokázala vytvoriť. Ak som pri Vanesse cítila ľútosť a súcit, tak v jeho prípade som bola maximálne znechutená a vždy keď otvoril tie svoje manipulátorske klamárske ústa, z môjho tlaku by asi explodoval tlakomer.

    Jediné, čo mi prekážalo, bolo, žeVanessa večne opisovala, ako jej duša, jej myseľ vystúpila z tela, vždy keď sa dialo niečo, čo pre ňu bolo náročné alebo nepochopiteľné (a väčšinou to bolo sexuálnej povahy). Rozumiem, že to mal byť jej spôsob vyrovnávania sa so situáciou, ale dosť mi prekáža, keď sa v texte stále opakujú rovnaké prirovnania, a keď Vanessa už piatykrát poletovala pod stropom ako frustrovaný balónik, alebo sa prirovnávala k zvieratku, ktoré sa chystá uhryznúť, trochu mi to už brnkalo na nervy.

    Autorka sa prostredníctvom Vanessy často odvoláva na Nabokovovu Lolitu, a tento príbeh je vlastne podobný, iba písaný zrozumiteľnejším, menej zložitým jazykom. Nie je to žiadna romanca, ale drsný, znepokojivý a alarmujúci príbeh o tom, ako ľahko môže sexuálny predátor otráviť mladú, nevinnú myseľ. Ak ste na silné príbehy, ktoré sú depresívne tým, že sa môžu diať za ktorýmikoľvek dverami, určite si Temnú Vanessu prečítajte.

     Prajem príjemné čítanie! :)