Deviaty spolok - Yale alias Vysoká škola čarodejnícka

 

    Leigh Bardugo je v súčasnosti známa ako kráľovná YA fantasy. Ja sa síce literatúre s nálepkou young adult v posledných rokoch vyhýbam - okrem toho že ma dráždi prídavné meno young, nakoľko ma až tak nevystihuje - kvôli tendencii priam atomických výbuchov vášne a citu, ktoré majú, podobne ako črevné ťažkosti, sklon objaviť sa v nie práve najvhodnejšej chvíli. No všade som čítala, že Deviaty spolok je z iného cesta, že jej to kniha pre dospelých, a anotácia vyzerala viac než zaujímavo, čiže som ju bez váhania zaradila do ďalšej várky čerstvého krmiva pre čítačku.

     Keď už som spomenula tú anotáciu, než sa vyjadrím k samotnej knihe, dovolím si vás chvíľu zdržať pri nej. Totiž, buď som ja mechom uderená (nevylučujem, ale myslím že čítanie s porozumením celkom zvládam), alebo tá anotácia trochu netrafila charakter knihy. Podľa toho čo som sa dočítala v opise, som očakávala náhľad do svetoznámej univerzity, na ktorú prichádza tajomná študentka, aby vykonávala úlohu podobnú tajnému agentovi, monitorovala študentské spolky a postupne zisťovala, že ezoterika sa v ich ponímaní nebezpečne vzďaľuje liečivým kryštálom, stromčekom šťastia a vonným tyčinkám, a pripomína skôr čosi, čo by menej racionálne založený človek mohol volať mágiou...skrátka klasicky vystavaný mysteriózny román, v ktorom v nadprirodzeno najskôr nikto neverí, až kým ním nedostanú do nosa. 

     Nuž ale Deviaty spolok by som po prečítaní zaradila skôr na poličku medzi fantasy, ktorá síce nie je úplne YA, ale miestami z nej zaváňa rovnako rušivo ako cigaretový dym zo susedovho balkóna. Hlavná hrdinka Galaxy (nespomína sa, či ma stredné meno Note20 Ultra alebo iný model), ktorá sa každému predstavuje ako Alex, je jediná, ktorá prežila masaker vo feťáckom brlohu, kde žila s priateľmi nie práve vzorným a usporiadaným životom. Napriek tomu sa pri jej nemocničnom lôžku objaví dekan z univerzity Yale, aby jej ponúkol možnosť študovať za protislužbu - stane sa členkou Léthé, tajomnej organizácie, ktorá dohliada na činnosť ešte tajomnejších spolkov Starej osmičky. Každý z ôsmych spolkov sa vyznačuje odlišným charakterom praktizovanej mágie, no jedno majú spoločné - ich členovia sú mladí študenti, ktorým by sa magická moc mohla ľahko vymknúť z rúk. Alex nie je pre túto úlohu práve ideálnym kandidátom, vlastne nespĺňa ani jednu z požiadaviek kladených na Danteho - člena Léthé v zácviku - lenže ani ona nie je len tak nejaká skrachovaná existencia s pozoruhodným lipnutím na živote. Má tajomnú schopnosť, ktorá sa dá inak dosiahnuť len vypitím jedovatého, vážne život ohrozujúceho elixíru. Alex sa šance na nový život chopí oboma motorkársky pokérovanými rukami, zoznámi sa so svojím "kolegom" a zároveň tútorom Darlingtonom a začne sa oboznamovať s rôznymi podobami mágie a rituálov. Jedného dňa však Darlington zmizne, a druhého dňa sa v blízkosti univerzity nájde mŕtvola mladej ženy. Alex v prípade postrehne niekoľko vodítok, vedúcich k niektorým zo spolkov, a tak sa začína zmes jej detektívneho, akčného aj fantastického boja za dosiahnutie spravodlivosti.

     Nemôžem si pomôcť, ale ja som tejto knihy celý čas cítila Harryho Pottera. Nevravím že je to zlé, lenže čím viac podobenstiev som objavila (alebo vykonštruovala), tým menej vážne som celý príbeh dokázala brať. Tajomné spolky z Yale mi pripomínali fakulty Rokfortu, aj keď uznávam, že pravdepodobne ani Slizolinčania by neveštili vývoj burzy z čriev živého človeka. Alex je outsiderka, ktorá "to prežila" a síce nedebatuje s hadmi (hoci svoj charakter si predstavuje ako štrkáča - jej frajer evidentne dodával dobrý matroš), ale tiež disponuje ojedinelou schopnosťou, a na čo nestačí sama, k tomu jej dopomôže postrčenie od prudko inteligentného parťáka. A mihne sa tu aj niečo z Quirella, ale to by som nerada rozmazávala, aby som nikoho nepripravila o prekvapenie. 

     A teraz k tomu, čo ma väčšiu časť knihy rozčuľovalo viac než celé štrkovisko v topánke, a to je chronológia deja. Autorka to chcela rozbaliť na viacerých časových linkách, ale trochu to prehnala a keby mám príbeh rozkresliť na tabuľu, pôsobil by ako obrazovka letového radaru nad Mallorcou. Prológ sa deje v súčasnosti, pozorujeme Alex v nie práve príjemnom fyzickom a mentálnom rozpoložení, no ako to pri prológoch býva, netušíme čo k nemu viedlo. Táto krátka kapitolka však vzbudí v čitateľovi záujem a zvedavosť, to uznávam, misia splnená. Potom sa striedajú kapitoly "nedávnej minulosti" z pohľadu Alex s "dávnejšou minulosťou" z pohľadu Darlingtona. A obaja, Alex aj Darlington, sa v myšlienkach vracajú k vlastnej histórii, takže v kapitole z minulosti sa zrazu ocitáme v minulosti minulosti, a ani to nie nejak usporiadane - Alex raz myslí na svoju kamarátku Hellie, ktorú spoznala počas dílerských pochôdzok svojho priateľa, a o stranu ďalej zase spomína na babičku a na svoje detstvo. Takto to znie ako neskutočný zmätok, ale tu vás upokojím - zorientujete sa v tom celkom v pohode aj bez lupy a poznámkového bloku, len to dokáže byť strašne iritujúce. Ak by knihu chceli sfilmovať v úplne vernej podobe, aj zdravému divákovi by hrozil epileptický záchvat z tej presýtenosti flashbackmi. V poslednej tretine knihy však konečne všetky minulosti a minulosti minulostí dobehnú prológ a príbeh sa stáva konzistentnejším. 

     Z Alex mám také rozporuplné pocity. Asi do polovice knihy som si ju absolútne nedokázala obľúbiť. A hoci inak bola vykreslená celkom realisticky - občas neurotická, občas agresívna, občas vydesená, občas bezradná - niekedy akoby jej to autorka chcela vynahradiť tým, že jej isté veci až nemiestne uľahčí. Štúdium na škole, za ktorým by si iní mohli ruky a akékoľvek iné kosti dolámať, ak by im to pomohlo dostať sa na ňu, je aspoň vysvetlený jej unikátnou schopnosťou, ale krásne a múdre kamarátky, ktoré pri nej stoja, hoci o nej nič nevedia a ktorým je nútená neustále klamať a opakovať tie isté otrepané výhovorky, to mi už prišlo ako trochu prehnaný bonus. Z detektíva, vyšetrujúceho vraždu dostane potrebné informácie pomocou lacného triku, ktorý by prekukol každý priemerne zdatný fanúšik Troch pátračov. A kde sa nedá spoľahnúť na detinské kejkle, tam pomôžu magické serepetičky. Ale aby som si udržala nejaký ten objektívny tón, treba podotknúť že Alex aj pekných párkrát dostane riadne cez držku, rozhodne to nie je typ hrdinky ktorá vojde do miestnosti a všetko, vrátane interiérového zariadenia a kvetinovej výzdoby jej padne k nohám. K niečomu sa dostane neprimerane ľahko, iné situácie však nezvláda s takou gráciou a viackrát doplatí na svoj chybný úsudok. 

    V kapitolách písaných z pohľadu Darlingtona som tie závany YA vnímala asi najviac. Zo začiatku mu Alex strašne išla na nervy (to sme mali spoločné), ale postupne v nej začínal vidieť viac, pretože podľa zákonov young adult sa protiklady priťahujú, od nenávisti je len krôčik k láske a znevýhodnená, deprimovaná, potetovaná a drzá bývalá dílerka marihuany preto musí byť presne to, po čom túži pekný, inteligentný, distingvovaný dedič starobylého rodinného sídla. Asi pošlem autorke ďakovný list za to, že k Darlingtonovmu zmiznutiu došlo skôr, ako mohlo dôjsť k čomukoľvek inému. Môj súkromný nekvalifikovaný odhad mi síce našepkáva, že to bolo len oddialenie nevyhnutného, ale pre mňa to Deviaty spolok zachránilo natoľko, že sa s chuťou pustím aj do ďalších častí.

     Pár aspektov som tu celkom slušne ofrflala, ale celkovo si myslím že táto kniha má niečo do seba a ako séria má slušný potenciál. Ak nebudete očakávať mrazivý mysteriózny triler, ale fantasy zasadenú do vysokoškolského prostredia, bude aj pre vás Deviaty spolok príjemným čítaním. Príbeh je zamotaný tak akurát, aby si udržal čitateľovu pozornosť, v jeho priebehu je odhalených niekoľko prekvapení - niektoré sú trochu predvídateľné, ale niektoré naozaj vydarené - a do konca knihy sa stihne objasniť väčšina rozoberaných tém, až na jednu, ktorá bude evidentne obsahom ďalšej časti. 

     Och, a ešte hint na záver - ak by ste sa strácali v zameraní jednotlivých spolkov, na konci knihy nájdete nápomocný ťaháčik. Ja som ho samozrejme objavila až po dočítaní, lebo ja.

     Prajem príjemné čítanie! :)