Americkí bohovia - geniálne mytologické panoptikum

     Neil Gaiman je ďalší zo spisovateľov, ktorého je nutné predstaviť zrejme iba pustovníkovi žijúcemu v jaskyni na úpätí osamelej hory, kde si dookola číta buď svoj rokmi ošúchaný výtlačok Biblie, alebo archívny leták z Kauflandu, podľa toho či sa modlí o spásu duše alebo ryžu v akcii. Zvyšok gramotnej populácie o tomto pánovi s vysokou pravdepodobnosťou už kdesi čosi začul, bez ohľadu na to, či jeho sci-fi - fantasy štýlu fandí, alebo nie. S jeho komiksovou tvorbou a kultovým Sandmanom som osobne nemala tú česť, ale urbanfantastické Nikdekoľvek som zlupla ako liliputánsku cherry paradajku. Menej mi zachutila Gaimanova Severská mytológia, ale neznechutila ma až natoľko, aby som nad ním zlomila švédsku barlu a potom sa odkulhala o autorský dům dál. Moje šťastie, pretože v takom prípade by som sa ukrátila o skvelý zážitok v podobe knihy Americkí bohovia.

    Najskôr nepodstatná poznámka: niežeby slovenskí prekladatelia neodvádzali skvelú a záslužnú prácu, ale pri fantasy knihách mi väčšinou lepšie sadne jazyk vod Vltavy, a nakoľko nechcem strieľať od boku a tipovať, ako ktorú postavu preložili u nás, budem používať české mená. Koniec zbytočnej vsuvky, poďme sa pozrieť, o čom to tí Americkí bohovia vlastne sú.

    Ústrednou postavou je chlapík menom Stín - vtipná prezývka, nakoľko má postavu vstavanej skrine. Stínovi sa práve končí jeho nedobrovoľná trojročná rekreácia v nápravnom zariadení, kde sa zamýšľa nad tým, že ozbrojená lúpež nie je práve ideálny spôsob ako prísť k peniazom. Do prepustenia mu zostáva už len niekoľko dní, keď ho zasiahne zdrvujúca správa - jeho manželka Laura je mŕtva. Cestou domov a na manželkin pohreb sa na neho nalepí tajomný pán Středa, ktorý ho opakovane spamuje ponukou zamestnania. Stín najskôr odmieta, keď však zistí, že všetky ostatné alternatívy prestali byť aktuálne, súhlasí a stane sa tak nielen súčasťou sveta, kde sa severskí, slovanskí, egyptskí a mnohí ďalší bohovia a démoni snažia koexistovať s bežnými smrteľníkmi, ale aj účastníkom vojny medzi týmito starými, po uctievaní hladujúcimi božstvami, a novými náboženstvami zastúpenými modernými technológiami a médiami. 

    Keď sa povie Egypt, vybavíte si Anubisa, pri Grécku Dia a jeho partiu, no čo taká Amerika s jej pomerne mladou históriou a obyvateľstvom pozliezaným z rôznych kútov sveta, s výnimkou terorizovaných pôvodných Američanov alias Indiánov? Neil Gaiman sa s touto otázkou popasoval priam geniálne a popri hlavnej dejovej línii do knihy povsúval krátke kapitoly, v ktorých sa ten-ktorý boh, bôžik (alebo mamutí kožuch s vypreparovanou hlavou) dostal do Ameriky v mysliach novousadlíkov, ktorí na nich však postupom času zabudli a nechali svojich bohov hladných a opustených. Útulok pre opustené božstvá však ešte nevynašli a tak sa tieto bytosti musia pretĺkať ako vedia - krvavé obety hľadajú prácou na bitúnku, sexuálnych uctievačov na rohu ulice. 

    Významná časť príbehu sa točí okolo "Severanov" - niet sa čomu čudovať, evidentne má k tejto mytológii Gaiman špeciálny vzťah, keď jej venoval samostatnú knihu - ale okrem nich sa v príbehu na dlhšiu či kratšiu dobu objavia aj slovanské božstvá, egyptskí sprievodcovia podsvetím, indické (alebo teda hinduistické) bohyne, či džin, ktorý neplní želania (alebo aspoň nie vedome). Niektorí vám budú povedomí hneď, s niektorými pomôže Google, pretože Neil Gaiman nestavil na prvoplánové riešenie a neuľahčil si to napumpovaním knihy bohmi známymi z filmov a seriálov (pardon, Herkules nebude). Nuž a pri niektorých postavách dodnes nemám šajnu čo mali byť zač, no možno ich dokáže identifikovať čitateľ s bohatšími znalosťami rôznych kultúr. 

    Hlavnou myšlienkou tejto knihy je vojnový konflikt medzi starými a novými božstvami, ale nemusíte sa obávať mnohostranného detailného opisu bojových stratégií a analýzy vyvrhnutých vnútorností. Väčšina príbehu je orientovaná na Stínovo putovanie po boku pána Středy, ktorý sa snaží zmobilizovať ostatných zabudnutých bohov. Počas tejto cesty nám autor poskytne toľko zaujímavých a sympatických postáv, že mám celkom problém vybrať si svojho obľúbenca. Či už je to Stín, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako natvrdlý ozembuch, ale v skutočnosti s ním nikto len tak nevypečie, sukničkársky a náladový pán Středa, prostoreký pán Nancy so svojou bájkou o tigrích guliach (presne tých guliach na ktoré myslíte, žiadny exotický názov tropického ovocia) alebo Hinzelmann so zásobou neuveriteľných historiek - aj keby ste ten najväčší skeptik, ktorého nedojme ani kôš plný jednookých šteniatok, v tejto knihe vás aspoň na chvíľu niekto musí chytiť za srdce. 

    Samozrejme nemôžem vynechať ani skvelý Gaimanov humor. Zo všetkých prípadov, keď som sa uškŕňala (a fakt ich nebolo málo, pošlem mu účet za krémy proti mimickým vráskam) spomeniem aspoň scénu, kde Stín žiada hovoriaceho havrana, aby povedal "Nikdy víc!". Havran asi vstal zadkom dopredu, lebo to čo odpovedal by Edgara Allana nepotešilo, ale aj tak to bolo úžasné.

    Rozuzlenie príbehu je do určitej miery prekvapením, nie síce takým, po ktorom si zbierate časti tváre z podlahy, ale o to uspokojivejším a uveriteľnejším. Ja by som privítala ešte jedno - dve podrobnejšie vysvetlenia niektorých udalostí alebo postáv, no to je zase ten  môj vrodený detailný bazírizmus ktorým vás nechcem zaťažovať. Kniha Americkí bohovia je úžasným putovaním časom aj priestorom, plným humoru, zaujímavých postavičiek a mytológií z celého sveta. Ak sa vám páčilo Nikdekoľvek, Amerických bohov budete zbožňovať. Ak sa vám Nikdekoľvek nepáčilo, možno je práve toto tá pravá kniha, ktorou si u vás Neil Gaiman napraví renomé.

    Prajem príjemné čítanie! :)