Komu možno veriť - nespravodlivo odsúdený väzeň alebo po slobode behajúci vrah?

    Neverili sme, že by k tomu tento rok mohlo dôjsť, ale nakoniec sa to stalo skutočnosťou. Nie, žiaľ, nevravím o vydaní posledných častí Piesne ľadu a ohňa ani Kroník kráľovraha, to skôr presvedčíte čerešňu aby rodila egreše (roky jej dohováram a vždy to vyzerá nádejne, ale nakoniec sa potenciálne egreše aj tak sfarbia do červena). Mám na mysli niečo také samozrejmé a obyčajné ako leto, ktoré si tento rok dávalo načas (tu poprosím minútu ticha za jar, ktorá nebola). Pointou môjho mičurinovsko-meteorologického okienka je skutočnosť, že letný oddychový čas si žiada nejakú letnú oddychovú knihu. Zvyčajne sa na tento účel hodí nejaká romantika ľahučká ako "plejmejtkina" hlava, ale ak ma chvíľu sledujete, asi viete, že v mojom prípade je reálnejší úspech s egrešovou čerešňou než s čítaním červenej knižnice, takže som zalovila v mojej zbierke výpredajových kníh a vybrala si triler Simona Bookera, Komu možno veriť. 

    Po zbytočnom úvode prejdem rovno k veci. Hlavnou hrdinkou knihy Komu možno veriť je Morgan, ktorá túžila po kariére úspešnej novinárky, no na výške podcenila riziká nechráneného sexu a tak namiesto utierania prachu z Pulitzerovej ceny trávila dni svojej mladosti utieraním detského zadočka (poznámka: nikdy never chlapovi, ktorý tankuje za 50.02€). Krach Morganiných plánov do budúcnosti prišiel ruka v ruke s krachom jej vzťahu, ktorý sa aj tak nevyznačoval pevným potenciálom. O osemnásť rokov neskôr Morgan stále trávi čas utieraním, stále nie Pulitzera - je nútená privyrábať si upratovaním letných domov na anglickom pobreží. Jej dcéra Lissa uprednostňuje život v luxuse po boku otca a osamelá Morgan hľadá zmysel života v boji o oslobodenie svojej detskej lásky Dannyho, ktorý si odpykáva trest za vraždu svojej nevlastnej dcéry. Keď sa Lissa nečakane vráti domov a Danny je po preskúmaní dôkazov napokon prepustený z väzenia, Morgan dúfa v lepší zajtrajšok. Lenže, darmo sa vyhneš hovnu na ceste keď na teba padne z neba - Lissa, ktorá sa po prvotnej nedôvere napokon netajila silnými sympatiami k Dannymu, zrazu zmizne, a zúfalá Morgan sa pýta sama seba (a všetci naokolo majú potrebu sa jej to pýtať tiež) či je Danny naozaj tým mužom, o ktorom celé roky snívala. 

    Ak nečítate trilery na dennej báze a hľadáte naozaj iba jednoduché oddychové čítanie, pravdepodobne tejto knihe nebudete mať čo vytknúť. Číta sa veľmi ľahko a veľmi rýchlo - kapitoly sú relatívne krátke, opisy prostredia minimálne, text obsahuje mnoho dialógov. Postáv je pomenej a každá dostane ekvivalentné množstvo priestoru, takže si čitateľ nemusí lámať hlavu, kto je tamten čo bol spomenutý ako prechádza cez prechod 30 strán dozadu. Okrem niekoľkých flashbackov do Morganinho detstva poznamenaného škandálom týkajúceho sa jej otca, dej napreduje v jednej línii. Zápletka sa striktne drží Morganinho pátrania po Lisse a dilemy, či bol Danny odsúdený spravodlivo alebo nie, možno s výnimkou niekoľkých jemných odbočení, ktoré však v konečnom dôsledku aj tak úzko súviseli s hlavnou témou. Je to jedna z kníh, ktoré môžete čítať aj na rockovom koncerte počas pesničiek, ktoré nepoznáte - nepotrebujete na ňu zenové sústredenie a meditačnú hudbu. 

    Komu možno veriť je, ako je v tomto žánri zvykom, priam nevyhutnosťou, kniha bohatá na nečakané odhalenia, pričom väčšina týchto dejových otočiek je celkom racionálna a uveriteľná, hoci o nič menej prekvapivá, čo hodnotím ako veľké pozitívum (ja fitzekovský kacír). Pozorný a podozrievavý čitateľ niektoré veci tým pádom možno odhalí aj v predstihu, ale verím že aj v takom prípade bude niektorými rozuzleniami prekvapený.

    Na druhej strane, hoci od kníh podobného razenia neočakávam náhle osvietenie a prehodnotenie životných priorít a tým pádom im dokážem odpustiť nejaké tie chybičky krásy, v tomto prípade žiaľ moje ufrflané ja dostalo podnetov viac než som schopná blahosklonne prehliadať. Najviac ma iritovali interakcie Morgan a Dannyho, ktoré boli od momentu Lissinho zmiznutia ako cez kopirák - alebo ako cez najnovšiu kopírku Cannon. Stretli sa, Morgan zasiahol blesk z jasného neba v podobe náhleho podozrenia, Danny jej to vyčítal z tváre (buď mal naozaj talent na čítanie medzi riadkami, alebo mala Morgan len tri výrazy - šťastný, naštvaný a "Hajzel, zabil si mi dcéru!"), pohádali sa, rozišli sa. Ich vzťah v knihe neprejde žiadnym vývojom, v podstate sa celý čas handrkujú o tom kto komu viac ubližuje. 

    Tiež mám dojem, že hoci Morgan mala ustlané skôr na suchých tŕňoch než na ružiach, v niektorých situáciách jej to autor chcel vykompenzovať nemiestnym uľahčením a v konečnom dôsledku to vyznelo až smiešne. Napríklad, keď chcela špehovať Dannyho, ktorý si predtým poznačil adresu istého stretnutia do bloku papiera, a použila známy trik s mäkkou ceruzkou aby odhalila, čo si zapísal. Na tom by nič nebolo, keby si Danny nemal potrebu zapisovať jednoslovný výraz, ktorý by ste v krížovke uhádli na prvú šupu. Keď už spomínam otrepané situácie, niekto by mohol autora upozorniť aj na to, že ak dve ženy trávia spolu noc pod jednou strechou, naozaj nedôjde ku kolapsu vesmíru pokiaľ jedna z nich po tej druhej nevyštartuje. LGBTI témy v knihách mi ani v najmenšom nevadia, no tu to skôr pripomínalo Bookerovu nenaplnenú erotickú fantáziu. 

    Simon Booker sa pokúsil do svojej knihy zahrnúť spoločensky náročné témy ako znásilnenie, demencia či justičné omyly, ale žiadny z nich nerozobral do hĺbky a plnia len úlohu kulisy (možno s výnimkou justičného omylu, ktorý sa týkal hlavnej postavy, takže tam veľmi nemal na výber). Z jednej strany to aj chápem, v tomto prípade nebolo cieľom napísať silný príbeh, ktorý tlačí slzy do očí, na druhej strane mi takéto násilné vkladanie ťažkých tém do knihy, len aby sa zdanlivo zvýšila jej úroveň, trochu prekáža. 

    Preklad Matúša Kyčinu je absolútne v pohode a číta sa dobre, ale predsa len by som spomenula pár škobrtancov. Nerozumiem, prečo do textu prepašoval slovenské výrobky ako Kofila, Vinea či Vitana. Možno chcel knihu čo najviac priblížiť slovenskému čitateľovi, ale na mňa to pôsobilo skôr rušivo a uberalo to na autentickosti (ale ja som ani ako decko nechápala, prečo sa kreslený levík Willy Fogg pýta domorodcov či rozumejú slovensky, keď je predsa Angličan). Rovnako nechápem, prečo si ľudia v tejto knihe ukazujú véčko namiesto starého dobrého prostredníka - hoci tu nedokážem posúdiť či išlo o vec prekladu alebo to tak Simon Booker naozaj zamýšľal. 

    Napriek všetkému vyššie spomenutému však môžem túto knihu s čistým svedomím odporučiť každému, kto hľadá niečo ľahké na leto, po čom mu nezostanú ešte týždeň zlepené zuby. Ako vždy vravím, ja som náročný čitateľ nenáročných kníh, takže na väčšine z nich nájdem nejaké anomálie čo mi nedajú spať (obrazne povedané - niečo také milené ako kniha ma o spánok obrať nedokáže), ale normálne zmýšľajúci človek čo nerieši hovadiny si môže túto knihu užiť naplno.

    Prajem príjemné čítanie! :)