Rytier Siedmich kráľovstiev - čo sa dialo pred HBO?

     Ak by sa ma niekto pýtal na môj obľúbený knižný žáner (alebo hoci na na obľúbenú prevodovku auta, ja aj tak stočím reč na knihy a skončíme pri tom istom), odpoviem horory a fantasy. A 30 ďalších, ale tieto dva mi napadnú ako prvé. Ak sa ma niekto spýta na obľúbeného spisovateľa, okrem Kinga (no čo, už som ho asi týždeň nespomenula, začínala som mať abstinenčnú triašku) určite uvediem Georga R.R. Martina. Pri všetkej úcte k Tolkienovi, pre mňa je tento korpulentný pán kráľom fantasy. Taký komplexný, prepracovaný a detailne vykreslený svet, aký vytvoril on v cykle Pieseň ľadu a ohňa, by sa v knižnici hľadal len veľmi ťažko. Mala by som ho ešte radšej keby upustil od politického modelu, prešiel od sľubov k činom a konečne dokončil čo začal, ale čo už. Keď sa nemôžem dozvedieť čo sa stalo potom, s chuťou som si prečítala čo bolo predtým, a vrátila sa do svojho obľúbeného sveta (imaginárne obľúbeného, žiť by som tam nechcela, v mojom veku by som už mlela z posledného, nieto si namýšľať že som ešte mladá a perspektívna) s Rytierom Siedmich kráľovstiev.

    Dej sa odohráva 100 rokov pred Hrou o tróny (pre tých, čo si nevšimli obrázok). Novopečený (alebo teda skôr novopasovaný) potulný rytier Dunk práve pochoval sera Arlana, ktorému slúžil ako panoš, a rozmýšľa čo ďalej so životom (v jeho prípade je intenzívne myslenie väčší výkon ako vyliezť na vrchol hory s koňom na pleciach). Napokon sa rozhodne zlepšiť svoju finančnú situáciu výhrou v turnaji, kde určite všetci čakajú iba na neho. Cestou na Jaseňovú lúku na turnaj, ktorý navždy zmení jeho život, a nielen v dobrom zmysle, sa na neho nalepí tajomný chlapec Egg. Odhalenie Eggovej totožnosti nebude zďaleka jedinou komplikáciou v Dunkovej doteraz vcelku jednoduchej púti. 

    Ak ste už čítali Pieseň ľadu a ohňa, nasledujúce riadky môžete pokojne preskočiť, pretože moje chválospevy na Georgov štýl vám budú rovnako zrejmé ako že tráva je zelená a do kravincov sa nestúpa. Martinom nepolíbeným (stále hovorím o autorovi, nie o vašom modrookom susedovi čo sa nemá k činu) čitateľom by som však rada kvetnato opísala, prečo vie G.R.R.Martin trhať jazyky a vypichovať oči ako nikto iný. Samozrejme len na stránkach kníh, hoci pri čítaní série som sa občas pýtala samej seba, odkiaľ môže tak detailne poznať konzistenciu buľvy tečúcej po líci. No nič. 

    George R.R. Martin opäť napísal úžasnú takmer-rozprávku pre dospelých, plnú rinčiacich mečov, lesklých aj obitých brnení, erdžiacich koní a mužov, ktorých skôr zacítite než uvidíte, aj preto, že vám z toho odéru začnú slziť oči, to všetko zasadené do zeme, po ktorej ešte nedávno kráčali draky. Dej je okorenený množstvom prekvapivých odhalení, na niektoré z nich ostrieľaní čitatelia možno kápnu o niečo skôr (lebo nám je jasné kto má fialové oči, všakže), ale mnohé vás donútia oprskať si stránky knihy tou čokoládou, ktorú do seba pcháte z nervového vypätia spôsobeného napínavým turnajom. Rytier Siedmich kráľovstiev v sebe na krátkom rozsahu spája všetky kvality Martinovho písania - aj menej podstatné postavy majú vypracovaný charakter, resp. bezcharakter, prostredie je vykreslené do úžasných detailov, až to človek jasne vidí (pri opise ako krkavec hoduje na líci odseknutej hlavy to možno nie je až taká výhra), dej napreduje svižným tempom, no predsa logicky a plynulo, pokojnejšie scény sa rýchlo zvrhnú v akčnú bojovú scénu. Dunk je veľmi originálne poňatý hrdina, nie je to žiadny neohrozený Kráľ Miroslav, ktorý je múdry, spravodlivý a má účes ako z reklamy na Pantene. Naopak, ser Duncan Urastený je ťažkopádny kolohnát s dobrým srdcom, rýchlym mečom, ale o niečo pomalším mozgom. Niežeby bol retardovaný, autor však pri budovaní jeho charakteru realisticky zohľadnil, že vyrastal na ulici a jediného vzdelania sa mu dostalo od potulného rytiera, takže si nedokáže suverénne poradiť s každou situáciou a často sa ocitá v úzkych. 

    Kniha je rozdelená na tri dlhé poviedky, z ktorých je každá ukončená a navzájom ich spája Dunkovo a Eggovo putovanie, takže ak chcete, môžete si čítanie dávkovať postupne. George R.R. Martin počíta evidentne aj s touto možnosťou a v každej poviedke nenásilne pripomenie najdôležitejšie fakty z predchádzajúcej, dôraz kladie hlavne na Eggovu identitu. Nemusíte sa obávať únavného verklíkovania, kde v predchádzajúcej poviedke somár zanechal na chodníku upomienkový predmet, skôr vás len jednou vetou ubezpečí že hej, dobre si pamätáte, tento je naozaj toto. 

    Martin je známy aj tým, že svoj svet vyšperkoval do najmenších detailov, okrem vlastných náboženstiev, modlitieb a rituálov vytvoril rozsiahlu a detailnú politickú históriu, z ktorej najväčšiu časť predstavuje rod Targaryenov, dračích pánov (pre neknižných fanúšikov seriálu - hej, Emilia Clarke). Tí majú hojné zastúpenie aj v Rytierovi siedmich kráľovstiev, kde sa kladie dôraz na politickú situáciu (nebojte sa, žiadne plačovky a obviňovanie, kto nekúpil testy, vtedy si to chlapi medzi sebou riešili inak než cez fejsbuky) poznačenú súbojom dvoch znepriatelených targaryenských vetiev. Chcela som Georga nachytať na švestkách a porovnať fakty z Rytiera s inými prameňmi, tak som vykonala rozsiahly rešerš listovaním v kronike Oheň a krv, a samozrejme som padla na hubu, lebo tá sa končí asi sto rokov pred udalosťami v Rytierovi. Našťastie mám ešte sprievodcu Svět ledu a ohně (odporúčam, stojí viac, ale je to nádherná kniha) a hádajte čo? Slovami kapitána Harrise z Policajnej akadémie I.: George se jebat nenechá! Všetko sedí ako dokonalá riť na ergonomicky tvarovanom šerbli na mieru. Veľmi autora obdivujem ako sa dokáže orientovať v takej spletitej histórii, kde sa polovica predstaviteľov volá takmer rovnako, a prenášať ju z jedného diela do druhého, pričom ja sa musím pozrieť do kalendára, aby som sa uistila, že včera bol utorok.    

Za zmienku určite stojí aj vizuál knihy, nádherne doplnený ilustráciami Garyho Gianniho. Množstvo čiernobielych ilustrácií, ktoré zdobia takmer každú stranu, dodáva Rytierovi siedmich kráľovstiev šarm rozprávkovej knižky, len si človek musí odmyslieť dej (a občas vlastne aj ilustrácie, hoci odseknutá hlava napichnutá na kôl nevyznieva pri Dobšinskom až o toľko drastickejšie). 

    Záver knihy napovedá, že po vyriešení aktuálneho problému Dunk s Eggom vo svojom putovaní pokračovali a aj sám autor to potvrdí v doslove, akurát že sa nám zatiaľ neobťažoval prezradiť, čo bolo ďalej. Našťastie má Rytier Siedmich kráľovstiev skôr charakter poviedkovej knihy než románu, takže je ľahšie sa uspokojiť s vedomím, že hrdinovia odcválali do západu slnka v ústrety dobrodružstvám, no aj tak by som pokračovanie prijala všetkým desiatimi a ešte si aj požičala ruky susedov. 

    Môj posledný výlet do Siedmich kráľovstiev naplnil všetky moje očakávania. Dostala som fantastický príbeh, zasadený do úžasne vykresleného sveta, s množstvom napínavých, dojímavých aj úsmevných situácií. Na záver malá rada: napriek tomu, že sa Rytier odohráva sto rokov pred Hrou o tróny, odporúčam vykašľať sa na chronológiu, začať čítaním série a eventuálne pokračovať targaryenskou kronikou Oheň a krv. Príbeh pochopíte tak či onak, ale uľahčí vám to orientáciu v rodoch a rozvetvenom targaryenskom rodokmeni. 

    Prajem príjemné čítanie! :)