Marťan - príručka prežitia pre pokročilých

     Keď sa povie Marťan, niektorým ako prvá naskočí predstava bytosti, ktorá by aj pôsobila humanoidne, keby ten humanoid absolvoval dvadsať cyklov automatickej práčky na najvyšších otáčkach vnútri bubna. A potom ešte sušenie na najvyššom výkone. Iní si zase predstavia detské multivitamíny so zelenými panáčikmi, o kúsoček menej otravnými než ten degeš z Alzy, čo nevie používať normálnu intonáciu. No a potom je tu rozsiahla skupina, u ktorých bude prvou asociáciou Matt Damon v skafandri. Ak sa kvôli tomu Andy Weir cíti dotknuto, nemal predávať práva na svoju knihu.

    Ja som samozrejme film nevidela (netvárte sa tak, ja som nikdy nevidela ani len celý Titanic, čo tam po nejakom Marťanovi), ale to mi nezabránilo dať šancu knihe, ktorá zo všetkých strán zbierala pozitívne ohlasy. Teda asi pred 100 rokmi, ale čo tam potom, nikdy som netvrdila že som moderná a aktuálna. Väčšina pozemšťanov asi vie, o čom Marťan je, či už z knihy alebo z filmu, ale pre členov môjho klubu "256 rokov za opicami a ešte ďalej" si dovolím dej trochu načrtnúť.

    Mark Watney by si mohol povedať, že mal smolu, keby cestou do obývačky narazil hlavou do zárubne, spadol na bar so zbierkou vzácnych liehovín a pri pokuse o čo najmenší kontakt s množstvom alkoholických črepov si vykĺbil rameno. On sa však ocitol vo fatálnom srabe, keď sa ako člen expedície na Marse stal počas evakuácie obeťou nehody, ktorá ho mala  podľa všetkých logických predpokladov stáť život. Keby to tak bolo, možno by na tom bol relatívne lepšie. Zvyšok jeho posádky skormútene odletel smerom späť k modrej planéte s istotou, že za sebou zanechávajú len plný skafander s prázdnym telom. Markovi však sled bizarných náhod zachránil život a on je teraz prvým a jediným kolonizátorom Marsu, bez možnosti komunikácie, bez dostatočných zásob a bez nádeje na záchranu. Človek je však tvor húževnatý, pokiaľ má hlavu na krku a nohy v suchu (čo na planéte bez tekutín nie je až taký problém), a keď sa to spojí s Markovou vynaliezavosťou, všetko môže dopadnúť inak.

    Marťan Mark je ten typ hrdinu, ktorého nemôžete nemilovať. Väčšinu knihy si strihne sólo, takže nemôže čitateľa baviť zábavnými  konverzáciami s ostatnými postavami, ale ako prvý mimozemský stand up komik to zvláda bravúrne aj sám. Okrem toho mu musíte fandiť, aj keby ste ten najväčší skeptik na svete a každého človeka vidíte mŕtveho ešte skôr, než sa narodí. Mark je parádne vyprofilovanou postavou, je realistický, ale ani na chvíľu nestráca nádej, neprepadá sebaľútosti (hoci teda nie je žiadny člen slniečkom nadopovaných Teletubies a keď má toho dosť, nadáva ako cholerický kakadu) a svojej situácii čelí s nevídanou odvahou a veľmi sympatickým humorom. Naozaj obdivujem Andyho Weira, že dokázal vytvoriť takú komplexnú a prepracovanú postavu s minimálnou možnosťou dotvoriť charakter interakciou s okolím. 

    Nemusíte sa obávať, že by bol Marťan melancholickým príbehom sledujúcim hrdinu v absolútnej samote, ako prežíva, kým príde nevyhnutné. Aspoň teda ja som sa tejto knihe vyhýbala, pretože som očakávala tristo strán najhlbšej osamelej depresie a nejaké tie zemiaky. Marťan je oproti tomu napínavým príbehom s množstvom zvratov a prekvapivých riešení (ktoré som nie vždy pochopila - k tomu sa ešte dostanem), pričom čitateľ do poslednej chvíle netuší, ako to celé dopadne, pretože autor sa hrá na babku zo Slunce seno s bankovkou na špagátiku - tu mu predhodí nádej, on po nej celý natešený skočí a dopadne rovno na frňák. Dávno som nemala také nutkanie podvádzať a nalistovať si poslednú stranu ako práve pri Marťanovi, ale nakoniec som odolala a to isté odporúčam aj vám - len si pekne počkajte.

    Čo ma však na tejto knihe rušilo a čo spôsobilo že som ju čítala tak dlho (niežeby mi až tak prekážalo mať na čítačke vyše týždňa ksicht Matta Damona), boli detailné vysvetlenia technologických, fyzikálnych a chemických riešení, ktorými sa Markovi opakovane darilo vybabrať s tým sviniarom Marsom (myslím planétu, nie rímskeho boha) a ktoré som mala tendenciu čítať na autopilota. Keď sa raz ocitnem na Marse, asi to budem ľutovať. Hoci je málo pravdepodobné že by som sa tam nechala vystreliť bez čítačky, takže možno aj nie. Späť k téme, tieto pasáže absolútne nepokladám za negatívum knihy, práve naopak - dodávalo jej to uveriteľnosť a autentickosť, vďaka ktorej som mala pocit, že čítam skutočný príbeh, nie sci-fi, no subjektívne ma tieto časti, ktorým by som rozumela rovnako keby boli písané v japončine, dosť vyčerpávali a uberali na zážitku z čítania. Autorovi to však nemôžem vyčítať, čitatelia by ťažko ocenili, keby sa Mark ocitol v bezvýchodiskovej situácii a vo svojom denníku by to odbil slovami "Dostal som sa z toho, lebo som úžasný." Nehovoriac o tom ako by dostali na frak sympatie.

    Marťan má všestranný záber čitateľov. Nie je to sci-fi vo svojej uletenej forme, naopak, príbeh je podaný veľmi realisticky a racionálne. Dej miestami plynie pomalšie, pretože hlavný hrdina nie je McGyver, aby si z lopaty postavil raketu a odletel domov, takže veľa priestoru dostávajú jeho úvahy a plánovanie, čo je však na druhej strane vyvážené napínavými scénami, o ktoré tiež nie je núdza. A ak vás už nič iné nepresvedčí, nenechajte si knihu ujsť minimálne kvôli Markovým hláškam - ten humor naozaj stojí aj za zopár odsekov chemických vzorcov a strojného inžinierstva. 

    Prajem príjemné čítanie! :)