Mexická gotika - Dracula šmrncnutý telenovelou


     Október je ako stvorený na čítanie kníh so strašidelnou tematikou. Nielen preto, že naň pripadá americký sviatok známy potrebou ľudí prezliekať sa za príšery a obťažovať susedov žiadosťami o rôzne pochutiny pod hrozbou vandalizmu, celkovo je atmosféra vrcholiacej jesene s rannými hmlami a večernými prehánkami ideálna na úvahy o tom, či vaša suseda z tretieho vyzerá už 15 rokov tak isto vďaka dobrým génom, alebo trvalému prísunu hemoglobínu. 

    Kniha mexicko-kanadskej autorky Silvie Moreno-Garciovej podľa obálky podmienku hororového čítania veľmi nespĺňa, človek by ju skôr strčil niekam medzi knihy o mohutných mužských údoch (nemyslím pravú nohu) a plných ženských hrudiach (nemyslím syndróm veľkého srdca). Nenechajte sa oklamať, vizuálne príťažlivý obrázok slečny vo vkusných šatách farby zrazenej krvi v sebe ukrýva viac než dobrý sex na rôznych ťažko dostupných miestach.

    Noemí Taboadová (môj mozog vyrastajúci na južnom Slovensku ma vytrvalo nabáda dávať dĺžeň na e-čko, ale v Mexiku to evidetne majú inak než v Maďarsku) si žije nad všetko povzneseným životom plným večierkov a flirtovania, až kým jej pred dokonalou tvárou nepristane list od jej sesternice Cataliny. Catalina, ktorá sa nedávno po krátkej známosti vydala za mladého Angličana a odsťahovala sa k jeho rodine do tajomného sídla v kopcoch, píše o desivých úkazoch, zblúdených dušiach a zúfalo prosí o pomoc. Noemí si teda vyhrnie rukávy, nanesie na pery ďalšiu vrstvu rúžu a vydáva sa za sesternicou, ktorá si možno naliala do čaju o piatej namiesto mlieka omylom leštidlo, alebo naozaj potrebuje odbornú pomoc. 

    Prvé stránky knihy mi vykrivili ústa do výrazu, z ktorého by aj Jokera rozbolela sánka, no išlo len o také intro k oveľa lepšiemu príbehu, než bol ten o pohľadnom nápadníkovi, čo si na karneval navliekol konskú hlavu. Len čo Noemí prekročí prah tajomného domu High Place, svetlá sa stlmia, zaznie organ a charakter príbehu sa od telenovely posunie bližšie k hranici poctivého hororu. Dej je starostlivo gradovaný a smeruje od mierne švihnutej pacientky k omnoho desivejšej atmosfére. Noemí sú najskôr predostreté zdanlivo racionálne vysvetlenia Catalininho stavu, ktoré však vzápätí nadobudnú vážne trhliny. Anglická rodinka Addamsovcov navyše Noemínu snahu ani v najmenšom neoceňuje a hoci je sesternica z Mexika spočiatku v dome trpená ako pavúk v ťažko dostupnom rohu, postupne to začína vyzerať, že bezmenné náhrobky za domom nie sú jediným tajomstvom a že zbaliť si kufre a odporúčať sa nebude také jednoduché. 

    Noemí Taboadová je presne ten typ hrdinky, ktorý by som vlastne vôbec nemala mať rada. Dievčina, považujúca vzhľad a šarm za svoju najväčšiu devízu, vyvolávajúca tornádo mihalnicami dlhými ako Largove traky a spoliehajúca sa na to, že každému mužovi z nej zmäknú kolená a stvrdne...biceps, napríklad, rozhodne nepredstavuje prototyp postavy, ktorej by som mala držať palce. Silvia Moreno-Garciová však dokázala Noemínu prvú kolíziu so zodpovednosťou popísať tak sympaticky a vierohodne, že mi napokon prirástla k srdcu. Z povrchnej slepice sa vykľuje mladá žena, ktorá je starostlivá, obetavá a vie používať hlavu aj na iné veci než žmurkanie a ochkanie. 

    Zvyšok knižného osadenstva je vymodelovaný tiež podarene. Pri Catalininom manželovi Virgilovi čitateľ jednostaj tápe, či hádže polená Noemí pod nohy úmyselne alebo mu len nešťastnou náhodou padajú jej smerom, jeho sesternici Florence chýba do dokonalého imidžu ježibaby iba bradavica na nose a Virgilov otec Howard okolo seba šíri okrem stareckého odéru aj tajomnú draculovskú auru. 

    Rozuzlenie deja a odhalenie tajomstva High Place ma v prvom momente trochu sklamalo - očakávala som, že autorka sa bude viac pridŕžať reálnosti deja a záhady vysvetlí štýlom Housovej diagnózy - čiže niečo, čo je veľmi málo pravdepodobné, ale ak sa stretne rodinná anamnéza, zlé počasie, tropický pavúk a špeciálna odroda pomaranča, stať sa to môže. Namiesto toho Silvia odhodila uzdy svojej fantázie a presunula sa priam k fantazmagórii, no aj tak dokázala z mierne za vlasy pritiahnutého námetu vyťažiť veľa a posúvať príbeh ďalej strhujúcim tempom (a koniec koncov, aj Kingovi zhltnem bársakú kravinu, česť výnimkám ukrytým pod kupolou).

    Tak a teraz príde niečo, k čomu dochádza zriedkavejšie než k trojitej dúhe. Idem pochváliť...ach...romantickú  linku! Tá je totiž veľmi príjemná, realistická a vôbec nenarúša všeobecný dojem z knihy. Jej účastníci do seba nevrazia s výbuchom vášne, pri ktorom pôsobí explózia atómky ako prdnutie starého Trabantu, ani po sebe neštekajú ako besné psy, aby si o odsek nižšie mohli padnúť do náručia. Noemí je spočiatku verná svojej povrchnej náture, no postupne jej dochádza, že plastové jablko je síce pekné, ale zjesť sa nedá a ešte je aj duté. 

    Mexická gotika je kniha, ktorá môže čitateľov rozdeliť na dva tábory. Buď pointu odsúdite a nazvete ju rovnakou blbosťou ako kondóm pre dikobraza, alebo k nej pristúpite tolerantnejšie a vychutnáte si originálny hororový príbeh s klasickou atmosférou. Táto kniha môže potešiť každého, kto holduje strašidelným rozprávkam, ale nepotrpí si na transfúzne scény plné telesných tekutín a vnútorností na podlahe. 

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dcéra snehu - ruská rozprávka na Aljaške

Ty krásna, temná Vanessa - o tom, čo by učitelia učiť nemali

Šeptuchy - láskavo sarkastické rozprávanie o dospievaní na morovom vŕšku