Nimbus - nesmrteľná budúcnosť plná smrteľných emócií


     Predstavovať young adult sériu Žatva smrti je takmer rovnako zbytočné, ako vysvetľovať, kto je to Madonna (veď viete, tá teta, čo má už asi 100 rokov 40, ale na rozdiel od našej Zdeny nespieva hlasom Heleny Vondráčkovej). Prvá časť trilógie z nie tak vzdialenej budúcnosti, kde už smrť predstavuje vo väčšine prípadov len drobnú nepríjemnosť, ktorá viac zasiahne peňaženku než city, si dokázala získať aj takého YA odporcu, ako som ja. Preto som dlho neodkladala čítanie druhej časti pod názvom Nimbus. Mimochodom, moje podvedomie dlho nevedelo prísť na to, odkiaľ to slovo poznám, až kým ma knihomoľský kamoš nenasmeroval na metlobalové pole. Spájanie súvislostí niekedy nie je mojou silnou stránkou.

    Upozornenie: rovnako nie je mojou silnou stránkou rozprávať o druhej časti série bez spomenutia faktov z prvej, takže ak ste ešte nedočítali Kosca, tu ma vypnite a choďte radšej na pivo. Na druhej strane podobný problém majú asi aj autori anotácií, lebo viac než oni neprezrádzam.

    Po turbulentnom konkláve koscov, ktoré sa podarilo prežiť o 100% vyššiemu počtu uchádzačov, než bolo zamýšľané, sa cesty Citry a Rowana rozchádzajú. Zatiaľ čo z nej sa stáva kosec Anastázia a pod dohľadom kosca Curieovej (ktorá na rozdiel od svojej historickej patrónky nesvieti v tme) sa postupne zžíva so svojou úlohou v spoločnosti, Rowan si berie na paškál koscov, ktorý si z ukončovania životov namiesto poslania robia kratochvíľu slúžiacu vlastným cieľom, a pod maskou kosca Lucifera ich upaľuje s vervou španielskej inkvizície (ale na rozdiel od nich svoje obete najskôr humánne zakole), čo je jeden z mála spôsobov, ako človeka definitívne odporúčať zo sveta. Ich konanie ticho sleduje Nimbus, umelá inteligencia poverená správou a dohľadom nad svetom. Nimbus môže kecať do čoho len chce, od odtieňa trávnika po šarvátku za krčmou o to, kto má dlhšieho...jazvečíka, ale v prípade koscov smie len držať hubu, pretože do života a smrti z princípu zasahovať nemôže. Svet však balansuje na hrane a aj vždy rozhodný Nimbus bude postavený pred dilemu náročnejšiu než kvantová fyzika (tú koniec koncov ovláda lepšie než tretiak vybrané slová). 

    Hoci som prvú časť série hltala ako dehydrovaná ťava, pri druhej som už taký smäd po poznaní nepociťovala. Možno je to tým, že na výstrelky sveta, kde si môžete skočiť pod vlak len tak z dlhej chvíle a okrem naštvaných pohľadov dvadsiatich pokolení príbuzných vám nič nehrozí, už zvykla, takže samotné prostredie ma nedokázalo natoľko uchvátiť. Treba však podotknúť, že autor v druhej časti približuje ďalšie detaily života v postmortálnom veku - napríklad dobrovoľnú zamestnanosť, čo znamená, že aj za hovno dostanete zaplatené. Doslova - kto nechce, ten pracovať nemusí, postarané o neho bude tak či tak. Tiež som sa dozvedela viac o podivínoch - anarchistoch snažiacich sa žiť na okraji spoločnosti, ale vo svete prakticky bez kriminality dosahujú rovnaký efekt zločinnosti ako trojročné dieťa, čo v hračkárstve prejaví svoju frustráciu stretom s podlahou. Mimochodom, v ich prípade som musela vykonať instagramový prieskum verejnej mienky, aby som zistila pod akým označením sa o nich hovorí v slovenskom preklade, nakoľko ja som zostala verná češtine a moja hlava bola krátka na preklad výrazu "nezvedenec". Nepodarok by asi pôsobil príliš ofenzívne. 

    Po akčnom vyvrcholení prvej časti Shusterman v Nimbovi (tak sa to skloňuje, či?) trochu zvoľnil tempo a dej nasmeroval skôr k vyostrujúcemu sa rozkolu v cechu koscov a jeho dopadu na celkovú spoločenskú situáciu. Ukážky práce koscov si odbil už predtým, takže teraz dostali viac priestoru ich mocenské ťahanice a politické machinácie. Ale žiadny strach, neurobil z toho prepis tlačovej konferencie legitímnych vrahov, a hoci je boj o moc nosným pilierom tejto časti, dokázal ho preložiť niekoľkými vcelku vydarenými prekvapeniami (aj keď nájdeniu diamantu v kindervajci sa to nevyrovná). Mohol si však odpustiť ich opakované naznačovanie teleshopingovými vetičkami ako "Keby len vedel, aké následky bude mať jeho rozhodnutie, nikdy by tú panvicu neškriabal drôtenkou..." a podobne - čitateľa sa dá udržať v pozornosti aj bez vodenia za ručičku. 

    Rowan vo svojej inkognito pozícii (Voštinára si odmyslite) dostal o niečo menej priestoru, čo mu samozrejme nebránilo markantne zasiahnuť do diania, ale tentokrát sa dej viac točí okolo kosca Curieovej a Citry v jej novej identite Anastázie. Shusterman zvládol jej prerod z drzej adolescentky na ctihodnú smrtku celkom reálne - na rozdiel od Plačkovej nosa sa nezmení zo dňa na deň a aj keď si uvedomuje, že sa od nej vyžaduje určitý model správania a snaží sa ho dodržať, jej nevymáchaná držka si občas žije vlastným životom.

    Zaujímavým spestrením sú predkapitoly z pohľadu Nimba. Shusterman sa snažil v týchto krátkych textoch vyprofilovať jeho láskavé vedomie a myslím, že sa mu to aj podarilo, len mohol na jeho vykreslenie použiť aj viac farieb než čiernu a bielu - Nimbus totiž zdôrazňuje, že negatívnych ľudských emócií ako závisť a pýcha nie je schopný, no keď príde na pocit lásky alebo ľútosti, zrazu je emotívnejší než Igor, keď mu ani po treťom predĺžení tlačovky nikto netlieska. Oceňujem však ako Shusterman pomaly menil smerovanie Nimbovho uvažovania s postupujúcim vyostrovaním situácie, a k jeho úradníckej zdvorilosti primiešaval aj silnejšie emócie. 

    Záver autor poňal na môj vkus príliš melodramaticky, ale je možné, že cieľová skupina si potajme aj slzu utrie. Na rozdiel od Kosca sa Nimbus nekončí ani len otvorene - práve naopak, urobíte si zoznam dvanástich otázok a pri epilógu k nim pridáte ešte ďalších desať. Čitateľ to pravdepodobne tuší už od predposlednej kapitoly - nákupný zoznam je príliš dlhý aby ho Shusterman stihol pozbierať do záverečnej. Takéto konce - nekonce veľmi neobľubujem, ale chápem, marketing je sviňa a nejak tú tretiu knihu predať treba (aj keď neverím, že na to nestačia filmové práva k prvým dvom). 

    Nimbus má oproti Koscovi pomalšie tempo, ale finále ako z akčného filmu to celkom pekne kompenzuje. K overeným postavám autor pridal aj zopár nových, ale nie toľko aby z príbehu urobil tlačenicu ako počas Black Friday v elektre, a ďalej sa sústredí na naznačený problém z prvej časti - majú byť jediní zastupitelia smrti skôr sluhami, alebo vládcami? Nimbus predstavuje dôstojné pokračovanie série, takže ak sa vám páčil Kosec, toto určite nevynechajte.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dcéra snehu - ruská rozprávka na Aljaške

Ty krásna, temná Vanessa - o tom, čo by učitelia učiť nemali

Šeptuchy - láskavo sarkastické rozprávanie o dospievaní na morovom vŕšku