Mýty - grécka mytológia jasne a zrozumiteľne

    Mala som nutkanie začať tento článok titulkami z Herkulesa (o dávnych časoch, keď boli bohovia malicherní a tak dále), ale myslím, že vďaka knihe Stephena Frya zažil tento velikán nedeľného dopoludňajšieho vysielania malú renesanciu, tak čo sa budem opakovať. Ale keď som to už načala, dovoľte mi ešte zaspomínať si, ako moja detská myseľ pri pohľade na Herkulovu rozhalenú vestičku prvýkrát ocenila vizuál vypracovanej mužskej hrude. 

    Gréci samozrejme neboli prvým národom, ktorý sa začal zamýšľať nad pôvodom sveta, príčinou striedania ročných období či sfarbením vrchných kroviek pásavky zemiakovej. No vďaka tomu, že svoje domnienky dokázali zaznamenať pomocou abecedy, ktorou dnes šarmantne označujeme mutácie vírusu, sa ich príbehy zachovali v takej ucelenej a komplexnej forme, že sa k nim s radosťou vraciame aj  dnes. Grécku mytológiu prerozprávalo už mnoho autorov, u nás je najznámejší pán Petiška. Niektorí sa orientujú čisto na dej, iní zase s potešením hľadajú v premenách ľudí na hospodárske zvieratá, zeleninu či fyzikálne javy ďalšie skryté alegórie, alebo sa snažia vysvetliť pôvod ťažko vysloviteľných slov. Stephen Fry si zvolil veľmi priateľskú formu - stretnutia gréckych bohov so smrteľníkmi opisuje jednoducho a zrozumiteľne, no zároveň sa čitateľovi snaží nenásilne vysvetliť, ako sa jednotlivé prvky z mýtov preniesli do súčasného názvoslovia. Prečo má pinka ružové hrdlo a cvrček cvrliká? Prečo má páv oči na chvoste? Odmyslite si na chvíľu biologické odborné odôvodnenia o rituáloch párenia a snahe upútať opačné pohlavie, v Mýtoch vám autor ponúka oveľa sympatickejšie vysvetlenia. Alebo aj nie. 

    Povedzme si rovno, v gréckej mytológii je viac bohov než E-čiek v kuracom vývare z pumpy. Samozrejme majú boha pre každý pocit a každý meteorologický úkaz, ale vo svojej dôkladnosti nechcú zaťažovať jedno božstvo patronátom pre všetky smery vetra, takže namiesto jedného zosobnenia vetra uctievajú boha západného vetra, východného vetra, rýchleho vetra, búrlivého vetra, morského vánku, zimného blizardu, tornáda, orkánu, a možno aj plynatého suseda. Obyčajnému smrteľníkovi sa v tom potom orientuje ako škrečkovi v mixéri, našťastie Stephen Fry je jedným z nás a tak svoju knihu zaopatril rodokmeňmi najvýznamnejších bohov a menným zoznamom všetkých zúčastnených, takže si počas čítania nemusíte držať v hlave mená patrónov všetkých odtieňov bledofialovej. 

    

    Celkovo sa Mýty čítajú veľmi dobre a plynulo. Napriek zdanlivej nemožnosti dodržiavať chronológiu deja sa autorovi darí udržať nadväznosť jednotlivých príbehov, ktoré navyše rozdeľuje do tematických kapitol. Ak sa v texte vracia k nejakej postave alebo okolnosti, jednou vetou pripomenie o koho/čo ide, takže sa nemusíte s knihou hrať na presýpacie hodiny a presýpať stránky hore dole, ak si neviete spomenúť, čo sa o tom chlapíkovi s okrídlenými sandálmi vravelo. Popri mytologických príbehoch sa Fry snaží čitateľa aj niečo naučiť - poukazuje na grécky pôvod bežne používaných slov, odkazuje na svetoznáme literárne diela (hlavne na Shakespeara), alebo umiestňuje dej do súčasných geografických lokalít, či už priamo v texte, alebo formou hojných poznámok pod čiarou. 

    Samotné príbehy podáva nadľahčene a humorne - ono je v nich dosť krvi a brutality aj bez násilnej dramatizácie. Najviac som si užívala dialógy plné vzájomného doťahovania a sarkazmu. Stephen Fry to skvelo vyvážil - snažil sa mýty podať súčasnou formou, aby čitateľ nemusel pol dňa stráviť rozborom štvorveršia, ktoré môže byť o varení nedeľnej polievky alebo o divokom sexe, podľa toho ako sa to vezme, vniesol do nich trochu láskavého humoru, no zároveň ich nedeformoval prílišnou modernizáciou. Gréckych bohov nepredstavuje ako povznesené a nekonečne zhovievavé bytosti, práve naopak - oplývajú všetkými neresťami smrteľníkov, často v ešte znásobenej miere. Ak sa aj obťažujú splniť niekomu želanie, vo väčšine prípadov ide o zákernejší kšeft než zmluva s nebankovkou - akurát, že ak to vypáli úplne inak, ako si prosebník predstavoval, boh sa namiesto drobných písmeniek vyhovorí na nedostatočnú špecifikáciu želania. 

    Mýty predstavujú skvelý prienik medzi náučnou a oddychovou literatúrou - potešia čitateľa, ktorého zaujíma pôvod rôznych prirovnaní, prísloví, či sa vyžíva v predponách a príponách, no rovnako si ju užije aj ten, kto si chce len odpočinúť pri príbehoch starších než čas (to som pajcla z Disneyovky, ale v tomto prípade to aj sedí, nakoľko sa mytológia začína skôr než sa vôbec niečo začalo). Nech už patríte do ktorejkoľvek kategórie, rozhodne vám táto krásna kniha má čo ponúknuť a za seba môžem povedať, že jej pokračovanie o mýtických hrdinoch bude figurovať v mojom najbližšom knižnom nákupe.

    Prajem príjemné čítanie! :)