Pustovník: Muž s leopardom - rozprávka pre dospelých na zamyslenie

     Keď príde reč na žáner fantasy, môj obľúbený štýl je ten, ktorým píše George R. R. Martin (ďalší spisovateľ, ktorého tu omieľam s kadenciou papagája s Alzheimerom). Kto čítal Pieseň ľadu a ohňa, vie - tohto zabijem. A tohto tiež. A aj tohto. Tohto nie, najskôr ho budem mučiť. Niežeby som sa vyžívala v potokoch krvi a mastných fľakoch, ktoré ako jediné zostanú z mojich obľúbených postáv (nebudem klamať. V prípade tých menej obľúbených sa vyžívam), no oceňujem skôr drsnejší príbeh, než lásku za hrob, lásku pred hrob, lásku pri hrobe, lásku mimo cintorína a do toho nejaký ten pokus o akciu. Preto som celkom prekvapená, že hoci kniha Pustovník: Muž s leopardom od slovenského autora Vlada Štefaniča obsahuje krvi tak za pár skúmaviek a meče sú používané skôr ako trochu nepraktický módny doplnok, jej čítanie som si fakt užila. Stay tuned ako hovorí mládež, (aspoň teda myslím, ja sa momentálne vyhýbam ľuďom akejkoľvek vekovej kategórie, takže netuším či sa už mladí náhodou nedorozumievajú po svahilsky) dozviete sa viac. 

    Pustovník sa túžil stať farmárom. Hľadať ženu nemusel, to sa mu už podarilo, no ich spoločné šťastie dlho netrvalo a z nádejného agroproducenta sa tak stal beznádejným vdovcom. So svojím zúfalstvom sa utiahol do pustovne, kde sa mu na dlhý čas stal jediným spoločníkom zranený leopard. Ako muž s leopardom sa neskôr stal legendárnym ochrancom slabých a zástancom utlačovaných, do Robina Hooda mu chýba snáď len podmaz od Bryana Adamsa. Keď sa nad krajinu na bielych krídlach znesie dávno zabudnuté zlo, Pustovník je jediný, kto vie, ako sa mu postaviť. Či sa mu to však podarí, vôbec nie je isté. 

    Vlado Štefanič je katolícky kňaz a dovolím si tvrdiť, že to v jeho knihe cítiť. Žiaden strach, autor vás nebude podprahovo pozývať do kostola ani šifrovať pomedzi riadky evanjeliá. Popri fantasy príbehu, v ktorom nechýbajú cnostné panny (aspoň predpokladám že panny, gynekologická prehliadka nebola na programe dňa), odvážni muži a fantastické zvery a ich výskyt na ťažko dostupných miestach, čitateľovi ponúka mnoho úvah a zaujímavých postrehov. Robí to však nevtieravo a dobrosrdečne. Vnútorný svet jeho postáv dostáva viac priestoru než je na tento žáner bežné (vnútorným svetom tentokrát myslím interné monológy, nie počet červených krviniek a dĺžku tenkého čreva), ale nepôsobí to rušivo ani únavne. Naopak, vytvára to jedinečný charakter knihy. Nebavíme sa tu o nejakom motivačnom hybride, ktorý vás bude presviedčať, že k šťastnému životu vám stačí podložka na jogu a šalát s avokádom. Myšlienky obsiahnuté v tejto knihe ste už určite niekde počuli, ale občas človeku dobre padne zopakovať si to. Sama som sa niekoľkokrát pristihla ako si mrmlem pod nos "sakra chlape, dobre hovoríš!". 

    Vďaka spomínaným filozofickým odbočkám plynie dej Pustovníka pomaly. Čo si budeme, bez nich by tá kniha mohla byť o dobrú stovku strán tenšia, ale zároveň by stratila pridanú hodnotu. Odhliadnuc od lyrických úvah, autor nám ponúka vydarený fantasy príbeh, v ktorom je síce akcie pomenej (ako som už spomínala, meče zostávajú väčšinu času v kľudovom režime), ale nechýba zrada, záhady, odhalenia, tajomstvá a objaví sa tu aj náznak romantickej linky. Tu musím vyzdvihnúť, že to Vlado Štefanič poňal realisticky - aby som neprezrádzala viac než by bolo vhodné, poviem len toľko, že ak som ako decko mala rada tresku, to ešte neznamená že sa za ňou idem potrhať aj dnes. Dejom sa prepletajú dve hlavné linky, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, ale autorovi sa ich podarilo pekne poprepájať a pripraviť tak čitateľovi nejedno prekvapenie. 

    Postava Pustovníka je prototyp kladného hrdinu. Čo prototyp, on je taký kladný, že od neho odskakujú magnety s negatívnym nábojom. Je to taký král Miroslav, akurát namiesto spievajúceho cyklámenu z kolotočov ho sprevádza spriatelený leopard. Nebudem klamať, nedokázala som si ho úplne obľúbiť. Je ťažké sa stotožniť s niekým, kto sa vždy rozhodne správne, kto sa za každých okolností dokáže správať láskavo a zachovať si chladnú hlavu aj v situáciách, kedy by sa obyčajný smrteľník rozpálil do biela tak, že by sa mu na čele dalo usmažiť volské oko. Uznávam, že takýto klaďas pekne dotvára rozprávkový charakter knihy, no inak uprednostňujem hrdinov, ktorí síce sú dobrí, ale nemajú dušu čisto bielu ako trestný register Matky Terezy. 

    Záver knihy ma trochu sklamal. Očakávala som veľkolepé, epické finále typické pre tento žáner. Zaobišla by som sa aj bez krvavých kúpeľov a lietajúcich končatín. Pustovník sa však končí tak vlažne - príbeh smeruje k napínavému vyvrcholeniu a mal potenciál skončiť explozívnou scénou, ten však zostal nenaplnený, autor sa rozhodol knihu ukončiť inak. Samozrejme na to mal plné právo a je zbytočné do toho brblať, no na mňa to v konečnom dôsledku pôsobilo ako boxerský zápas, v ktorom budú protivníci okolo seba najskôr tancovať, potom naznačia výpad, podajú si ruky (predtým si zrejme stiahnu rukavice) a pôjdu na pivo. Tiež by som prijala odpovede na zopár otázok, ale tu sa nevzdávam nádeje - Muž s leopardom je len prvá časť série a verím, že k niektorým záhadám sa autor ešte vráti v ďalších pokračovaniach. 

    Muž s leopardom bol veľmi príjemným prekvapením a je pre mňa dosť nepochopiteľné, že táto kniha nevzbudila väčšiu pozornosť. Je to neštandardný román, ktorý v sebe dokázal spojiť prvky fantasy literatúry a filozofie tak, že to nielenže neškrípe, ale ešte aj funguje - a to vám vravím ja, čo si musím otvoriť slovník cudzích slov, aby som sa uistila aké "i" sa píše v slove filozofia. Ak obľubujete fantasy, ale nehľadáte drsné scény, z ktorých sa vám odtieň pleti sfarbí do chlorofylova, a naopak ani explózie vášne typické pre YA, Pustovník pre vás bude to pravé. 

    Prajem príjemné čítanie! :)