Billy Summers - keď držíte palce vrahovi

    Mám to povedať znova? Fakt mám? Dobre, budem ignorovať všetky tie hlavy vrtiace sa zo strany na stranu ako pri tenisovom zápase stonožiek (alebo storučiek) a pre istotu zopakujem, že milujem Stephena Kinga. Je pre mňa viac než spisovateľ, beriem ho skôr ako kamoša na diaľku (a som rada že to nevie, nerada by som ho znepokojila svojou obsesiou, prípadne zistením, že Mizériu som čítala asi päťkrát). A najlepšie na ňom je, že na rozdiel od môjho ďalšieho obľúbenca, ktorého menovci chodia na bielom koni (konkrétne v jeho prípade by ten chudák valach mal čo niesť), nezostáva len pri sľuboch a posuvných lehotách, ale chrlí jednu knihu za druhou. Samozrejme že po jednej z jeho noviniek, Billy Summers, som chňapla ako Obelix po diviačej kotlete.

    Billy Summers je veľmi slušný a inteligentný človek (hoci tú inteligenciu presvedčivo skrýva). Akurát pri svojom živobytí si občas trochu ušpiní ruky. V doslovnom zmysle vlastne ani nie, keď niekomu vpálite guľku do temena z kilometrovej vzdialenosti, veľa bordelu na vás neuľpie. Uhádli ste, Billy je slušný a inteligentný nájomný vrah, ktorého však prestáva baviť prevŕtavať do ľudí ďalšie diery na dýchanie, keď ich aj tak nikdy nevyužijú. Predtým, ako definitívne zavesí remeslo a brokovnicu na klinec, sa nechá ukecať ešte na jeden kšeft, ktorý mu má zabezpečiť viac než luxusný snajperský dôchodok. Napriek zodpovednej príprave však nič nevypáli želaným smerom (okrem Billyho, ten by zostrelil aj vajíčko vošky z mravcovej hlavy) a pohodička na pláži s koktejlom v ruke musí počkať..ak sa vôbec dočká.

    Môžem hneď prejsť k ováciám alebo mám chvíľu hrať formu? Kašlime na predohru a poďme rovno na vec, King to proste vie. Billy Summers je ďalšou z kníh, ktoré sa vymykajú zo Števovho plesnivého hororového chlebíčka, tentokrát zabŕdol do trileru s mafiánskym podtónom, a veruže pozná kroky aj na túto muziku (trochu blbé prirovnanie od niekoho, kto sprasí aj Makarenu, no nič lepšie mi nenapadlo). Hoci ide o riadne akčné dielo, King nemá potrebu to uponáhľať. Popri pasážach napínavých ako lano na bungee jumping zvoľňuje tempo na takmer rozprávkovú pohodičku, samozrejme s temným podtónom, veď sa nebavíme o pečení šišiek, ale o chlapovi, ktorému platia za to, že niekomu pošle mozog na výlet. Stephen King je skrátka autor, ktorý dokáže napísať hrdinský epos o krájaní mrkvy aj pomalý román o nájomnom vrahovi. Neviem ako vás, ale mňa tieto kontrasty nikdy neprestanú baviť. Navyše sa nesnaží zapáčiť celej Amerike a bez okolkov sa prostredníctvom svojich postáv naváža do Trumpa (Kingov odpor k pánovi Oranžovému je aj tak všeobecne známa vec). Je pravda, že zopár z nich Donaldovi aj fandí pre zachovanie rovnováhy, ale väčšinou to nie sú práve najjasnejšie žiarovky v lustri a nič dobré ich nečaká. A keď už hovorím o odvolávkach na realitu, okrem Trumpa sa dostane zmienky aj koronavírusu (hoci príbeh skončí skôr, ako to kovid stihol rozbaliť naplno na celosvetovej úrovni).

    V Billym Summersovi nám Števo servíruje dva príbehy za cenu jedného (a ak zavoláte ihneď, náš operátor vám ponúkne aj zmienku o jednom z jeho najznámejších diel). Billy totiž nie je žiadne zázračné dieťa, ktoré namiesto talentu na odmocňovanie šesťciferných čísel z hlavy dostalo do vienka talent na strieľanie ľudí. Teda, nejaké prirodzené vlohy tam zrejme figurujú, tie však značne podporil armádny výcvik a neskôr vojnové misie v Iraku. A práve tu sa dostávame k druhej dejovej linke, k Billyho spomienkam na boje vo Fallúdži. Billymu to paradoxne dodáva ľudský rozmer - nie je len anonymnou postavou za červeným svetielkom, čo tancuje posledný valčík na niečom čele. Čitateľ má možnosť dozvedieť sa, čo Billy zažil predtým, než sa začal srať Zubatej do roboty, a možno aj pochopiť jeho pohnútky. 

    Pri čítaní Kingových kníh často nadobudnem dojem, že on hlavné postavy nevymýšľa, ale píše o skutočných osobách. No dobre, pokiaľ ide o niekoho, kto vyliezol z hrobu a teraz sa poneviera po dome so skalpelom v ruke, ten pocit skutočna nie je až taký intenzívny. To však nie je prípad Billyho, ktorého King vykreslil do takých detailov, ako sú spomienky, traumy, výčitky, túžby, alebo zvyky pred spaním - Billy Summers rád zaspáva s rukami pod vankúšom. A nejedna čitateľka by zrejme rada zaspávala s rukami pod Billym, ale nie o tom som chcela (a nehovorím o sebe. Nie. Ani náhodou. Kdeže). Napriek tomu, že pán Summers nie je prototypom bezúhonného hrdinu (hoci sa mu King pokúsil aspoň vštepiť auru Zorra Pomstiteľa), je nemožné neobľúbiť si ho a nedržať mu palce. Alebo sa do neho platonicky nezamilovať a neobhrýzť aj psovi pazúry zo strachu o jeho život (ani toto nebolo o mne. Vôbec nie. Inak, zo psích pazúrov dosť bolia zuby). 

    Aj keď kniha nesie jeho meno, nie je to celé len o Billym, a King nám ponúkne množstvo vedľajších postáv, z ktorých žiadna nie je zbytočná - Števo sa drží hesla, že ak sa niekto v príbehu objaví, musí ho aj niekam posunúť, aj keby to mala byť len blcha, ktorá nepríjemne uštipla slepeckého psa práve v momente, keď bola na semafore červená, vinou čoho to s jeho pánom neskončilo dobre. Ešte že to nevidel (debilný humor, pardon). Napriek tomu, že King opäť vo svojej knihe zhromaždil riadny dav, postavy prichádzajú na scénu postupne a dostanú dostatočný priestor na to, aby si ich čitateľ dokázal zaradiť. A ak náhodou nie, pri ďalšej zmienke nám Števo pripomenie, o koho to vlastne ide. Jediný problém mám trochu s jednou z hlavných ženských hrdiniek. Totiž, nie priamo s ňou - je to veľmi sympatické a odolné žieňa. Len sa mi nezdá, že dievčina, ktorá sa stala obeťou znásilnenia (pričom išlo dokonca o jej prvú sexuálnu skúsenosť) sa dokáže otriasť tak rýchlo, že po niekoľkých týždňoch je už schopná uvažovať o sexe s mužom. Domnievam sa, že by bola ochotná sa skôr priblížiť k naštvanému tchorovi než k mužskej erekcii. Ale ak by som mala Kingovým knihám všeobecne vytknúť jednu vec (viac odo mňa nechcite, to radšej prejdem štvorprúdovkou so zaviazanými očami počas rannej špičky), tak je to sexuchtivosť jeho postáv v každej situácii a za akýchkoľvek okolností. Povedz, Tabby, on si tým niečo kompenzuje?

    Počas čítania som trpela neodolateľným nutkaním nalistovať si posledné strany, aby som zistila, ako to s Billym dopadne. Odolala som, nezistila som to v predstihu a vy to tu nezistíte tiež. Možno všetkých ojekabáti, zhrabne peniaze a kúpi si vlastný ostrov v Atlantickom oceáne, kde mu budú delfíny spievať na dobrú noc hity Michaela Jacksona. Alebo sa dá kriminálnym chirurgom preoperovať na ženu menom Samantha, ktorá odoláva flirtujúcim pohľadom mužov, ale nedokáže odolať pohľadu na ženský zadok. Možno prežije prestrelku, hoci schytá niekoľko rán, len aby ho potom porazilo medzi rajčinami. Vlastne, to posledné už niekde bolo a King  nie je z tých čo kradnú námety, tak to si môžete škrtnúť. Každopádne,  s čitateľom sa majstrovsky zahráva až do posledných strán, a ako to skončilo, sa dozvie skutočne až na konci.

    Billy Summers je ďalšou lahôdkou z pera majstra Kinga, ktorú ocenia aj čitatelia, ktorí hororom veľmi neholdujú. Sympatické a uveriteľné postavy, scény vzbudzujúce úsmev aj tie nervy drásajúce, napätie až do úplného konca, a hlavný hrdina, ktorého by človek hneď bral (minimálne) za kamoša, napriek nie práve filantropickému zamestnaniu - to všetko robí z Billyho fantastický čitateľský zážitok. A je to aj kniha, ktorá dokáže vzbudiť silné emócie. Čo dodať na záver? King to zase dokázal. A bodka.

    Prajem príjemné čítanie! :)