Volanie kukučky - krycie meno Rowlingová

     V dnešnom svete je už pomerne náročné vytvoriť si pseudonym a úplne ho oddeliť od svojej pravej totožnosti. Milovníci konšpirácií už odhalili iné pecky, než meno, ktoré má človek uvedené v rodnom liste (minule som sa napríklad dozvedela, že Hitler bol nasadená figúrka Británie, ktorá chcela takto oslabiť Rusko. Áno, toto vážne niekto vymyslel). Takže ak ste bestsellerovou autorkou svetoznámej, kultovej série o okuliarnatom čarodejníkovi, čo vytáča ľudí bez nosa, môžete si vymyslieť aj zo desať mužských, ženských či transgender identít (no jo, v súvislosti s Rowlingovou blbá poznámka, ale serme teraz na to), aj tak sa to skôr či neskôr prevalí. Jej detektívny počin Volanie kukučky som čítala tak dve dekády za ostatnými, čiže mňa už menom Robert Galbraith na obálke neodžubala a vedela som, že nejdem čítať nijakého nádejného ašpiranta na A.C. Doyla, ale starú dobrú Džejkej. Ako to teda dopadne, keď si autorka fantasy odbehne do krimi žánru?

    Je svieža zimná noc, snehové vločky romanticky dopadajú na ulice pozvoľna sa zahaľujúce do bielej....a na mŕtvolu modelky, ktorá sa rozpleštila na chodníku pár sekúnd pred nimi. Polícia sa uspokojí s vysvetlením, že mladá kráska hupsla z balkóna z vlastnej iniciatívy a zapíše ju na dlhý zoznam ľudí, ktorí nezvládli kombináciu slávy, straty súkromia, psychických problémov a omamných látok. Jej brat sa však s týmto vysvetlením odmieta zmieriť a najme si súkromného detektíva Cormorana Strikea. Tomu síce chýbajú financie, končatina, o ktorú prišiel vo vojne, vlastný byt a najnovšie aj snúbenica, aktívnych mozgových buniek má však stále dosť a tak sa postupne dostáva čoraz bližšie k pravde, ktorá nasvedčuje tomu, že rande s betónom nebolo v modelkinej agende. 

    Rowlingovej (nebudeme sa tu hrať na Roba, všetci vieme že to vyliezlo z jej pera) sa podarilo vytvoriť v Strikeovi originálny charakter, ktorý v sebe nesie prvky klasického anglického (alebo belgického, podľa toho či čítate viac Arthura alebo Agathu) detektíva. Cormoran (je fakt ťažké si pri jeho mene nepredstavovať toho škaredého vtáka, čo pytliači na ryby) pracuje na vlastnú päsť, hoci sa často spolieha na pomoc známych od polície, systematicky zbiera fakty a zdanlivo náhodnými otázkami sa postupne prepracováva k riešeniu. Elegantný je však asi tak ako hrdzavé zábradlie pri schodoch do krčmy. Páči sa mi, ako z neho Rowlingová nechce za každú cenu vykresať erotický sen každého, s kým príde do kontaktu, ani superhrdinu, ktorému sa nikdy nič nemôže stať. Naopak, Cormoran sa dokáže tak ožrať, že aj záchod, nad ktorým sa bude ráno skláňať, sa bude tváriť zhnusene, a keď si nedáva pozor, dokáže sa skydnúť zo schodov aj za triezva. Navyše, ako autorka opakovane upozorňuje, je chlpatý ako novofundlandský pes s hormonálnou poruchou. Aj by som sa zaobišla bez opakovaného upozorňovania, odkiaľ Strikeovi trčí ktorá ochlpená časť tela, no Rowlingová snáď vie čo robí.

    Autorka do deja zakomponovala ideálne množstvo postáv - aby bolo z čoho vyberať podozrivých, ale  zase aby ich tam nebolo jak na Pohode po troch rokoch karantény. Najväčšiu pozornosť samozrejme venuje Strikeovi, jeho asistentke Robin a úzkemu okruhu najbližších známych obete, ale ani ostatných neodflákne tak, že človek po troch riadkoch už zabudne o kom bola reč. Každú postavu vykreslí aspoň do tej miery, aby bola pre čitateľa ľahko zapamätateľná a rozpoznateľná v ďalšom kontexte. Čo som tak úplne nepochopila bolo opisovanie aj náhodných okoloidúich - ja som potom totiž od každého čakala aj nejakú akciu, zatiaľ čo oni naozaj len išli okolo - zrejme to však slúžilo na dotvorenie scény. 

    Milovníkov Anglicka určite potešia realistické opisy Londýna, s jeho krásnymi aj, no, menej krásnymi stránkami. Nečakajte výhľad z London Eye a návštevu Westminsteru - autorka podáva Londýn skôr z rezidentského než turistického hľadiska, čiže si užijete ako luxusné štvrte, kde aj chodníky luxujú robotické vysávače, tak rozkopané ulice s tunelmi pre chodcov, aby ich cestu za každodenným chlebom neukončila náhodná tehla padajúca z lešenia. Rowlingová pekne zvládla aj charakteristiku jednotlivých spoločenských vrstiev - kontrast rozmaznaných, no v jadre nešťastných zbohatlíkov a "obyčajných" ľudí, ktorí sa chcú vyhrievať v ich žiare ako priateľské jašterice. 

    Čo sa týka deja, Rowlingová stavila viac na nenápadnú mravčiu prácičku než na dobíjanie sa pravdy pneumatickým kladivom. Strike nebude nikoho hádzať o stenu ani predvádzať bicáky (určite by boli chlpaté), a ak pritvrdí, tak to znamená že prestane pri kladení otázok brať ohľad na city vypočúvaného, nie že mu rozbije hlavu o stôl. Vyšetrovanie zo začiatku plynie veľmi pomaly, čo osobne veľmi schvaľujem - je to omnoho uveriteľnejšie než dôkazy a stopy, ktoré by Cormoranovi padali pod nohy ako prezreté marhule. Autorka si však veľké zistenia necháva až do konca pre seba - keď Strike na niečo príde, zatvári sa ako House, keď mu konečne cvakla správna diagnóza, no drží hubu a krok a čitateľ si na vysvetlenie musí ešte počkať. 

    Pokiaľ ide o rozuzlenie, na niečo som prišla v predstihu, ale nie preto, že by sa Rowlingová uspokojila s prvoplánovou zápletkou, skôr ma vytrénovali nedeľné popoludnia s Herculom Poirotom - vďaka nemu viem, že na vine je väčšinou ten, kto by to podľa zákonov logiky, etikety, hydrauliky, Archimedovho a ďalších zákonov byť vôbec nemal. So záverom knihy som spokojná - čitateľ bude prekvapený, ale všetko je logicky odôvodnené a v konečnom dôsledku to aj dáva zmysel. Rowlingovej sa podarilo vybalansovať vyvrcholenie knihy tak, aby sa nesnažila šokovať niečím, čo bolo jasné od začiatku, ale aby nemusela v závere pracne ohýbať doterajší dej, nech to dáva zmysel. 

    Musím sa priznať, že nepatrím medzi skalných fandov J. K. Rowlingovej, čo by od nej museli čítať aj nákupný zoznam do železiarstva, môj šatník neobsahuje ani jeden pásikavý šál a stále považujem za vrchol čarodejníckeho sveta dôverný vzťah so sovami, ale jej detektívke fakt nemám čo vytknúť. Dostala som sympatického detektíva, ktorému ale nepadá celý svet aj s Veľkou A´Tuin k nohám, zaujímavé prostredie, v ktorom sa pohybuje, množstvo zaujímavých postavičiek s temnými tajomstvami a v závere prekvapivé odhalenie. Nejdem tvrdiť, že Rowlingová zhodí Agathu Christie s piedestálu kráľovnej anglickej detektívky, ale číta sa ľahko, číta sa dobre, nevidím dôvod, prečo sa ku Cormoranovi ešte nevrátiť.

    Prajem príjemné čítanie! :)