Vzhůru k obloze/Kadeti - vesmírny TopGun bez zubov Toma Cruisa


     Zamestnanie pilota patrí k tým na vrchných priečkach rebríčka príťažlivosti. V detskom veku mu poctivo sekunduje aj taký smetiar, to je pravda, no zatiaľ čo zo zbierania bordelu po spoluobčanoch väčšina detí s pribúdajúcim vekom vytriezvie, túžbu lietať povetrím a mať pod palcom mašinu s hodnotou štandardne veľkého pozemku si mnohí z nás odnesú do produktívneho veku. No a čo potom ešte možnosť pilotovať niečo, čo dokáže predbehnúť aj svokrin hlas? Ak je pilotovanie dopravného lietadla sexi, tak pilotovanie stíhačky je hrudník Henryho Cavilla. Ale čo sa stane, keď tieto nadzvukové stroje zveríte do rúk šestnásťročným deckám, navyše na planéte, okolo ktorej namiesto vizuálne atraktívneho prstenca obieha hromada šrotu? Znie to ako blbosť? Možno by aj bola, keby ju nenapísal Brandon Sanderson. Pripútajte sa prosím, a vydajte sa Vzhůru k obloze - alebo, ak to máte radšej po slovensky, pridajte sa ku Kadetom.

    Spensin otec bol uznávaným pilotom hviezdnej stíhačky a ona vždy túžila vydať sa po jeho stopách. Až do dňa, keď sa drahý fotrík z neznámych príčin rozhodol posrať jej život a dezertovať uprostred rozhodujúcej bitky. Spensa napriek tomu stále sníva o kariére pilotky, je však náročné pretĺkať sa, keď na vás všetci pozerajú ako na dcéru zbabelca, a čo horšie, obávajú sa, že by to mohlo byť dedičné. Navyše má viac otázok než dotazník darcu spermií - kto sú tajomní Krellovia, hovadá v čudných strojoch, ktorí sa opakovane snažia vyhladiť ľudskú civilizáciu? Kde sa vzal magorský nápad, že zbabelosť možno zdediť ako svadobný porcelán? A hlavne - aká je pravda o jej otcovi? 

    Tak toto bola iná jazda, vážení! Ani neviem, čo mám začať chváliť skôr. Budem teda džentlmen (zatiaľ bez Moskvy) a rovno poskytnem priestor hlavnej hrdinke Spense, volací znak Vývrtka. Predpokladám, že to znamená nekontrolovanú rotáciu a nie pomôcku na otvorenie fľaše vína. Hoci, ani jedna možnosť nie je zlá. Každopádne, Spensa je presne ten typ chlpu hrubostrstého teriéra zapichnutého v zadnici, ktorý by nemalo byť možné zniesť. Lenže Brandon Sanderson nie je z tých, čo by hlavnú úlohu vo svojej knihe zverili nejakej otravnej papundekli, ktorú bude čitateľ chcieť udusiť zrolovanou ponožkou už po dvoch kapitolách. Áno, Spensa je tvrdohlavá, výbušná, papuľnatá, so schopnosťou sebaovládania na úrovni pitbulla antivaxera - ale človek ju jednoducho musí milovať. Sanderson jej pripravil tŕnistú životnú cestu - najskôr musí vyrastať v jaskyniach na núdzovej planéte, ktorá je všetko možné, len nie pohostinná, stále sa jej nedarí vyrásť z hobitej konfekcie, zradí ju muž jej života - v jej siedmych rokoch to bol ešte vždy otec - a väčšina populácie sa jej potom otočí chrbtom. Človek jej ani nemôže mať za zlé, ak je občas zatrpknutá. Našťastie dostala do vienka aj cieľavedomosť a zdravý úsudok. Zatiaľ čo mnoho autorov modeluje podobné hrdinky ako nevrlé kravy, čo pre istotu k každého preventívne nenávidia, Spensa berie nový začiatok ako nový začiatok, a hoci jej nevymáchaná držka často predbehne mozog o tri konské dĺžky, dokáže si ľudí získať na svoju stranu. 

    Všeobecne čo sa týka postáv, Brandon Sanderson odviedol skvelú prácu. Takmer ku každému, kto sa objavil v Kadetoch (uprednostním slovenský názov, ten je viac klávesnica-friendly), som pociťovala sympatie. Intelektuál Rodge? Môže byť. Mrzútsky, ale skryto dobrosrdečný inštruktor Cobb? Toho by som vzala na pivo! Protekčný synček Jorgen? K nemu si treba chvíľu hľadať cestu, ale aj decká z dobrých rodín vedia prekvapiť. Kimmalyn, FM, Arturo, Nedd, všetci sa na niekoľko dní stali mojimi dobrými priateľmi. Zase aby to nepôsobilo, že Kadeti sú knihou o úžasných ľuďoch, čo sa držia za ruky a s piesňou na perách hopkajú zakvitnutou lúkou, taká admirálka Železná päsť mi intenzívne pripomínala tú sivú mrchu z Hunger games. Je logické, že tá veľa mojich sympatií nepobrala. 

    Už sme si vysvetlili, že Brandon vie písať úžasné ľudské postavy. Ale viete čo ešte dokázal? Myslela som si, že post mojej platonickej knižnej lásky tento rok už zostane Billymu Summersovi. Vďaka Sandersonovi ho nenápadne vytláča stíhačka. Áno, stíhačka. Stroj. Ale s umelou inteligenciou! A nesúďte ma, keď môže existovať spoločensky tolerovaný umelý milenec, ja môžem byť zamilovaná do umelého mozgu! Nechcem prezrádzať veľa, ale Sanderson vytvoril charakter, ktorý síce celý čas popiera, že je charakterom, ale je to niečo tak úžasné, charizmatické a sympatické, že to strčí do vrecka aj desať ľudských postáv štandardných rozmerov. Mimochodom, zistila som, že ak niekto vie písať, tak ma zvládne rozplakať aj scénou, ktorá by sa dala prirovnať k vypnutiu kávovaru. Ďakujem, Brandy. Nabudúce to na mňa skús s hrabaním lístia, som si istá, že uspeješ. 

    Veľká časť deja je venovaná vzdušným manévrom, či už holografickým, alebo reálnym, a hoci to môže znieť desivo (teda, desivo nudne, nie správne desivo), nemajte obavy. Ešte aj scény z autoškoly pre pilotov sú napínavé a zábavné. Veľmi oceňujem, že sa Brandon nepokúšal urobiť zo Spensy vševedku, ktorá sa učí len preto, že nemá nič lepšie na práci, a nechá ju hneď z kraja zdemolovať jedáleň. Holografickú, ale aj tak. Sanderson si okrem iného posvietil aj na reálny priebeh letu na stíhačke - neviem  posúdiť, čo všetko by bolo technologicky možné, ale minimálne sa netvári, že keď prudko zabočíte v nadzvukovej rýchlosti, vaše orgány zostanú poslušne sedieť na svojich miestach. Venoval pozornosť tiež fungovaniu stíhačiek a hoci vás nebude obťažovať manuálom pre používateľov, pekne vysvetlil, ako to lieta a prečo to lieta. 

    Dej Kadetov je majstrovsky vyvážený - autor nás zavedie do mnohých strhujúcich vzdušných súbojov, pričom nie je z tých, čo drží svojich hrdinov pri živote za každú cenu, ale miestami nechá čitateľa si chvíľu vydýchnuť pri sledovaní Spensiných voľnočasových aktivít (nie vždy legálnych). Priaznivcom romantiky táto kniha síce okrem letmého zaiskrenia veľa neponúka (čo sa mňa týka, chvála hviezdam za to, veď ma poznáte), ale povestná chémia medzi postavami funguje výborne - na ich interakciách som sa neraz schuti zasmiala. No a samozrejme, Sanderson predostrie počas príbehu niekoľko záludných otázok, ktoré sú postupne, po častiach zodpovedané. V závere príbehu čitateľ dostane odpovede na všetko podstatné, no stále vidí priestor na pokračovanie.

    Pre mňa boli Kadeti úžasnou, jedinečnou, strhujúcou sci-fi jazdou. Pre priaznivcov Herberta a Asimova pôjde o ľahšie čítanie, ale nemyslím si, že mu to uberá na kvalite zážitku. Kombinácia sympatických hrdinov, sprisahania voči hlavnej postave, zábavných dialógov a nebezpečných strojov funguje vynikajúco. Dej je nadupaný ako let na stíhačke a s blížiacim sa koncom sa mu rýchlosťou približuje aj tempo čítania, pretože Sanderson veru vie, ako vygradovať finále. Je jedno, či milujete sci-fi, ukrivdené hrdinky, TopGun, alebo iba hľadáte originálny príbeh na dlhé zimné večery - Kadeti budú zásahom na stred. Volací znak: Sova, končím.

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Bol som dlho preč - predtým, než Jack získal Oscara

Prečo čítať Kinga

Na autismus jedině autibiotika – vtipná spoveď unavenej matky