Zmiznutie sestier Hollowových - hnilobne-plesnivá rozprávka na (ne)dobrú noc

     Moju čitateľskú dušu priťahuje temnota. Hej, znie to ako prvá veta klišé hororového románu s názvom "Vraždy v knižnici" alebo "Démon tretej police zľava". No chcela som tým povedať akurát to, že ak je nejaká kniha označovaná ako "temné fantasy", "temný príbeh", "temná kuchárska kniha", "temný návod na obsluhu temnej rýchlovarnej kanvice",  pravdepodobne neunikne môjmu radaru. Ono to s tou temnotou mnohokrát nakoniec vypáli úplne inak, ako som si pôvodne predstavovala, a jediná temnota sa rozprestiera v hlave hlavnej hrdinky, ale nie o tom som dnes chcela. Pokiaľ mám po ruke nejakého Kinga, stavím na istotu, pretože on dokáže písať tak temne, že to ani stowattová žiarovka poriadne neosvetlí. Ale keď po ruke nie je, rada sa nechám zlákať aj iným žánrom a iným autorom, pokiaľ jeho dielo sľubuje zimomriavky toho správneho druhu (teda nie preto, že nejaký Dylan si utrel lemom trička pot zo svojho dokonalého čela, pričom odhalil pekáč buchiet vyrysovaný sťa podľa pravítka). Tentokrát som chňapla po príbehu Zmiznutie sestier Hollowových od austrálskej autorky Krystal Sutherland (poznámka na okraj, chvíľu ma zmiatlo, že sa volá ako moja obľúbená beauty influencerka. Každopádne, táto Krystal sa štetcami neoháňa.).

    Keď boli sestry Grey, Vivi a Iris malé, stalo sa im niečo nepochopiteľné. Zmizli priamo spod nosa svojich rodičov (tajný sen každého puberťáka) a keď sa tí už vzdali všetkej nádeje a pomýšľali na radikálne ukončenie svojho utrpenia, milé devy sa rovnako neočakávane objavili. Poznačené jazvou, s bielymi vlasmi, čiernymi očami, vygumovanou hlavou a apetítom medveďa baribala po veľmi dlhej zime, ale inak živé a zdravé. Teraz, po rokoch, keď sa Iris pokúša viesť život normálnej adolescentky, sa po jej sestre, supermodelke Grey, opäť zľahne zem, v pätách sa jej zjaví čudný úchylák s kravskou lebkou na hlave a všetky stopy, ktoré po sebe Grey zanechala, naznačujú, že normálny život bude musieť ešte chvíľu počkať. Aby našli sestru, budú si musieť Iris a Vivi osviežiť pamäť a spomenúť si, čo sa im stalo v detstve. A že teda nejde o práve pekné spomienky.

    Rovno vravím, že moje dojmy zo Zmiznutia sestier Hollowových sú značne rozpačité. Nie je to však ani tak chyba knihy, ako mojich premrštených očakávaní v kombinácii s ignorovaním anotácie. Ja som čakala druhého Exorcistu, príbeh, v ktorom rodičia šťastne privedú domov tri deti, mysliac si, že všetko zlé nechali pred dverami, a ono im to zatiaľ nonšalantne napochodovalo priamo do obývačky. Nejaké to gradovanie ponurej atmosféry, nepríjemné náznaky striedajúce sa so svetlejšími chvíľkami a napokon bum! (teraz ste sa mali ostentatívne myknúť) veľké, krvilačné finále. Nuž, milá zlatá, to si si nemala vybrať knihu z poličky označenej ako young adult (dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. No to isto). Táto kniha totiž nie je o podozrievavých rodičoch (hoci v príbehu zohrávajú rolu), ale o Iris, ktorá nám podáva dej z prvej ruky. Je to rozprávanie mladej dievčiny s pamäťou poškodenou traumatizujúcim zážitkom, no napriek tomu si je vedomá, že nie je ako jej rovesníčky (a nie v tom klasickom zmysle, že všetky čítajú Kaviareň v Kodani, zatiaľ čo ona Vojnu a mier). Na svoje sestry je naviazaná viac, než by bolo zdravé (a prirodzené), no dokáže existovať bez ich fyzickej prítomnosti, len s vedomím, že sú tam niekde vonku...čo sa so zmiznutím Grey pochopiteľne zmení. 

    Pátranie po (opäť) nezvestnej sestre odhalí, že schopnosť vyžrať špajzu za polhodiny a vlasy, ktoré nie je možné zafarbiť na žiadny normálny odtieň bez ohľadu na to, či použijete Pallette alebo motorový olej, nie sú ich najčudnejšími vlastnosťami. Krystal Sutherland servíruje počas rozprávania jednu otázku za druhou, pričom každá je znepokojujúcejšia ako predchádzajúca. Snaha nájsť Grey je sprevádzaná Irisinými spomienkami na ich zvláštne detstvo, poznačené nielen zmiznutím, ale aj otcovou samovraždou a Greyiným dramatickým odchodom z domu. Čitateľovi je s každou stránkou čoraz jasnejšie, že za zmenou sestier Hollowových musí byť niečo viac, než triviálna posttraumatická porucha. Temná atmosféra príbehu je navyše podfarbená živými opismi nie práve romantických výjavov. Kvitnúca mŕtvola je vlastne v celkovom kontexte ešte celkom v pohode. 

    Napriek pekne vymodelovanej ponurej štruktúre deja sa autorke nepodarilo vyhnúť niekoľkým young audult klišé a drobným logickým prehreškom (alebo možno ani nechcela, kto som ja aby som jej strkala frňák do hlavy). Nemôžem nespomenúť snahu ulahodiť trendu spoločenskej korektnosti, takže jedna sestra je lesba, jedna bisexuálna a jedna hetero (ale nemá potrebu to vytrubovať do sveta ako Igor). Samozrejme, že nemám ani najmenej voči LGBTI+ knihám, ale nemám rada, keď je táto téma do príbehu pretláčaná nasilu, len preto, že "teraz sa to tak robí". Orientácia sestier totiž v príbehu nehrá absolútne žiadnu rolu, nijak neovplyvňuje ich konanie ani interakcie s inými postavami, čiže to, že každá z trojice je inak orientovaná, mi príde ako typická YA šablóna. Potom tu máme Greyinho priateľa, supermodela, ktorý začína ako egoistický darmožráč, čo sa postupne vypracuje až na hrdinu. Rozvoj postavy je jedna vec, ale takéto transformácie väčšinou obnášajú slipy na legínach a kryptonit. Keď už je reč o spomínanom "absurdne atraktívnom" (ktorá supermodelka by hľadala peknú dušu, že jo) priateľovi, Iris, ako správna puberťáčka, musí jeho smerom strieľať jednu uštipačnú poznámku za druhou, a to bez ohľadu na to, či sedia v bare, alebo sa skrývajú v zhorenom dome s maniakom za pätami. 

    Tiež ma mierne zarazilo, že Iris tvrdošijne odmieta čítať akékoľvek zmienky o ich tajomnom zmiznutí v médiách a celkovo sa tejto téme vyhýba ako Romana zdravému úsudku, no potom nám vo farbistých detailoch porozpráva všetko o čase, keď bolo miesto ich pobytu neznáme, od šialeného zúfalstva ich rodičov až po podozrievavý prístup verejnosti. No, síce dokáže veci, čo sa vymykajú bežným talentom, ale pokiaľ medzi ne patrí aj jasnozrivosť, Krystal to zabudla spomenúť. 

    Zmiznutie sestier Hollowových je každopádne knihou, ktorej čítanie si nevyžaduje viac ako dva-tri večery s hlavou pod dekou a Raidom namiesto vonnej sviečky. Stále sa niečo deje, postavy stále niečo riešia, pridávajú do príbehu jednu plesnivú ingredienciu za druhou, až kým nemajú kotlík plný zelenej bublajúcej gebuziny, pripravenej explodovať. Rozprávanie v prvej osobe umožňuje lepšie pochopiť nezvyčajné puto medzi sestrami aj zúfalstvo, ktoré sa ich zmocňuje po zmiznutí jednej z nich. Iris podáva príbeh jednoduchým a zrozumiteľným, ale miestami na môj vkus príliš poetickým jazykom, čo malo za následok čudné výrazy ako "neprívetivé drevo" alebo "zamračený výraz na perách". Pointu rozuzlenia som tušila v miernom predstihu, ale neberiem to ako negatívum - autorka predhodí čitateľovi dosť návnad, ktoré ho navedú správnym smerom, a ak netrafí, lepšie pre neho - všetci máme radi prekvapivé vyvrcholenia. 

    V konečnom dôsledku ja zrejme nie som to správne publikum pre túto knihu. Zmiznutie sestier Hollowových je plné dusivej atmosféry, presiaknuté nepríjemnými predstavami a tušením niečoho odporného s približujúcim sa záverom, ale ostrieľanému čitateľovi hororov to stačiť nebude. Krystal Sutherland dokázala do jednej útlej knihy napechovať viac hnijúcich vecí, než by sa zmestilo do kompostéru XXL deluxe plus, ale celkovo má jej kniha skôr nádych bratov Grimmovcov než Alfreda Hitchcocka, a to napriek tomu, že sa nebojí svojim postavám zakrútiť krkom. Ak sa však radi bojíte a zároveň sa neznášate báť (ak si to prečítate 20x po štyroch panákoch, bude vám tá veta dávať zmysel), Zmiznutie sestier Hollowových je pre vás tou správnou voľbou. Strachu je tam tak akurát pre bežnú konzumáciu. 

    Prajem príjemné čítanie! :)