Mafiánske balady - štafeta so Zubatou


     A opäť tu máme Vianoce, sviatky pokoja a mieru, lásky a porozumenia, nenažranosti, chamtivosti, amerických odrhovačiek, zamotaných svetielok a kaprej kostičky zaseknutej v krku. Ups, pardon, nechala som sa uniesť. K Vianociam tak nejak patrí aj vianočné čítanie, aspoň sociálne siete sa ma o tom snažia presvedčiť už od polky októbra. Že vraj mám dotvoriť atmosféru a vytiahnuť z poličky to Vianočné prasiatko, ktoré som na protest aj minulý rok čítala až v januári, aby si náhodou nenamýšľalo. Tak som teda tú atmosféru dotvorila. Trochu inak, než býva zvykom, ale to by som to nebola ja, keby som robila veci ako normálni ľudia. A zvolila som si aspoň červenú knihu, ktorú som odfotila so svetielkami, tak čo? Podľa mňa sú Mafiánske balady od Dušana Taragela vianočné čítanie ako vyšité. A prečo? Čítajte ďalej, ja sa zatiaľ pokúsim vymyslieť nejaké vianočné premostenie.

    Všetko to začne jednou nepohodlnou mŕtvolou, ktorú treba odpratať z dohľadu. Partia chlapíkov, ktorým je platná legislatíva na srandu, sa zídu v noci v lese a pustia sa do kopania. Veď ktorý debil by sa už len motal po nočnej hore, akurát oni a ich kamoš, čo sa s konečnou platnosťou domotal. No mafián mieni, ožratý hubár mení a tak sa spustí kolotoč udalostí, ktorý bude pre sedem osôb znamenať posledné tango. Jedna mŕtvola, jeden pytel plný peňazí a príbeh starý ako ľudstvo samo - kto zostane stáť posledný? A na ako dlho?

    Mafiánske balady sú rozdelené na sedem viac či menej rozsiahlych kapitol a na začiatku každej z nich sa dozvieme, o kom budeme na nasledujúcich stranách čítať. A aj to, koľko času mu ešte zostáva, kým jeho EKG krivku prestane baviť pojašene poskakovať hore dolu a vyjadrí sa priamočiaro. Teda priamou čiarou. Veľmi sa mi páčilo, ako autor príbeh vymodeloval do podoby morbídnej partie Čierneho Petra, alebo štafety s týždňovým hovnom namiesto kolíka. Postava, ktorá zohrala významnú úlohu pri úmrtí niekoho iného, sa v ďalšej kapitole môže rozlúčiť s manželkou, psom, akvarijnou rybičkou a životom, pretože to má tiež spočítané. Pri niektorých mi to aj bolo ľúto, dopriala by som im, aby dosiahli to, čo si zaumienili. Ďalším by som dopriala vyhladovanú piraňu do spodného prádla, ale veď na každého dôjde. V tejto knihe doslova. 

    Život mimo hraníc vytýčených zákonom a mafia všeobecne je čitateľsky aj autorsky stále príťažlivou témou, no nie vždy to vypáli správnym smerom. Stáva sa, že autor chce zahrať tému z Krstného otca a namiesto toho spustí cover verziu Ženilo sa motovidlo. Dušan Taragel však vie, čo chce zahrať a ovláda aj notovú stupnicu. Zvolil originálny koncept, v ktorom mafia nestojí celý čas v popredí príbehu a človek si vlastne dodrbe život s jej minimálnym pričinením. Niekedy fakt stačí nepchať paprče tam, kam nepatria. To ich mama neučila, že cudzie balíky bankoviek neznámeho pôvodu sa nemajú brať? V tejto knihe vás nečaká žiadny Don, ktorý je roztrpčený, že počas svadby jeho dcéry sa k nemu hrobári správajú neúctivo, ani nasvalený búchač, pred ktorým sa z neznámych dôvodov trasie polovica mesta (určitú rolu v tom zrejme bude hrať fakt že vydal pokyn na popravu tej druhej polovice), ale jeho kamenné srdce sa roztopí pri pohľade na absolútne tuctovú dievčinu. A roztopený kameň je láva, to tiež nie je materiál pre život. V Mafiánskych baladách sa stretnete s mafiánmi v "slovenskom" ponímaní - holé hlavy, teplákové súpravy a na krku reťaz, ktorá by udržala v medziach aj plemenného býka. Priestor však dostane aj ekvivalent krstného otca, postarší elegán, ktorý má rád sudoku a svoju zbožnú manželku. No a potom tu máme aj ľudí, ktorí urobili v živote niekoľko nesprávnych rozhodnutí a teraz im spod tej hromady sračiek trčí len trubička na dýchanie. Práve pri nich si čitateľ hovorí, že by sa naozaj nechcel ocitnúť na ich mieste, no zároveň ho to vedie k zamysleniu, čo by robil, keby predsa len. Za seba vravím, že by som v tejto knihe neprežila ani dvadsať minút. Moja kapitola by bola rekordne krátka.

    Mafiánske balady sú písané ľahko čitateľným, akčným štýlom, a, čo veľmi, veľmi, VEĽMI oceňujem, najmä dialógy pôsobia prirodzene, uveriteľne a nenásilne. Teda, nenásilne do tej miery, že autor nevkladá svojim postavám slová do úst krompáčom. Inak sa dokážu jeden druhému vyhrážať všetkým možným, od zastrelenia cez upálenie až po pomalé rozštvrtenie. No hoci sú (žiaľ) v mnohých slovenských knihách práve rozhovory postáv kameňom úrazu, Dušan Taragel ich napísal na jednotku, až máte dojem, že ich ani nečítate, ale počúvate. Dej je dynamický a napínavý a vždy ho sledujeme z pohľadu konkrétnej postavy, ktorej je venovaná aktuálna kapitola. Príbeh je postupne dopĺňaný o jednotlivé detaily a rozšírený náhľadom do minulosti jednotlivých hrdinov (no, v tomto prípade skôr antihrdinov), až sa nakoniec kruh uzavrie. Autor sa nestavia do pozície vševediaceho rozprávača a.k.a. chrobáka Truhlíka, ktorý všade je, všetko vidí, o všetkom má prehľad a nezostanú pred ním ukryté ani tangáče v zadku hlavnej hrdinky - takže aj čitateľ vie na betón vždy len toľko, koľko vie človek, o ktorom práve číta, a na ostatné si musí počkať, alebo si domyslieť. 

    Priznávam, jedna vec mi na tejto vydarenej knihe vadila, a to nadmerné používanie slova "cicina", čo je podľa mňa absolútne najodpudivejší spôsob, akým označiť penis. Pre mňa za mňa nech je to aj vianočná svieca, uhorka, Barbar Konan, (ne)šťastný zemepán a ďalšie rozprávkové, zoologické či botanické označenia, ale pri slove cicina ma seriózne napne. A, ako by povedala Wednesday, nie v dobrom zmysle. 

    A aby som nezabudla, viete, čo je lepšie ako vydarený akčný triler? Ilustrovaný akčný triler! Milujem obrázkové knižky, a dupľom, keď sa ich grafickej podoby zhostí taká legenda, akou je pán Danglár, Navyše im to s pánom Taragelom ladí už roky, ja sama si pamätám ich spoluprácu na knižke Rozprávky pre neposlušné deti. Obrázok dievčatka s rukami zarazenými v nose až po lakte ma dodnes občas vytrhne zo spánku, ďakujem pekne. 

    A prečo sú teda Mafiánske balady výborným vianočným čítaním? No, síce sa v nich nestretnete s dojímavým a obetavým plyšovým prasiatkom, s napraveným zeleným chlpatým škriatkom ani neprežijete vášnivé vzplanutie počas polnočnej omše. Ale po prečítaní tejto knihy si poviete, že zhorená kapustnica, prevrátený stromček, povracaný strýko a štrnásť párov ponožiek sú stále lepšie, než lopatou po hlave a dobrú noc. Táto kniha spracováva známy námet originálnym spôsobom, ponúka rôznorodé charaktery, ktoré sa životom pretĺkajú po svojom, a výsledkom je naozaj veľmi vydarené a pútavé čítanie.

Mafiánske balady kúpite tu:



   









Prajem príjemné čítanie! :) 


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo čítať Kinga

Bol som dlho preč - predtým, než Jack získal Oscara

Na autismus jedině autibiotika – vtipná spoveď unavenej matky