Ostatky Archy - obetované deti, obetavý mudrc a sexi démonka


     Slovenskí čitatelia sa občas boja siahnuť po slovenskej knihe. Pre niekoho by mohlo byť zarážajúce, že iné predmety s prívlastkom "tuzemský" nám problém nerobia, ale nad tuzemskou knihou kadekto ohrnie svoj sčítaný nos (ak si bez viny, hoď druhou časťou Game of thrones a netraf okno. Črepy nosia šťastie, ale v januári hrozí zápal pľúc). Ja som v tomto tak pol na pol. Bez mučenia priznávam, že mám tendenciu inklinovať skôr k zahraničnej tvorbe (iróniou osudu tomu moje jazykové znalosti absolútne nenasvedčujú), ale aj u nás mám svojich rokmi a knihami overených favoritov, na ktorých nedám dopustiť. Ušetrím vás (ale iba dnes, tak si to vážte) chválospevov na tvorbu Ďura Červenáka, nášho slovanského fantasy boha (ups, tak nevydalo), pretože tentokrát som zahodila predsudky a dala som šancu (že dala šancu, cha, klamem, privtierkla som sa do priazne) mladej krvi a knihe Ostatky Archy od Lukáša Kordiaka.

    Vo svete menom Lucénum došlo pred päťsto rokmi ku kolosálnemu prúseru v podobe pádu stĺpa. A nie hocakého, ale rovno Archy, ktorá držala svet slušných, vychovaných smrteľníkov a svet kadejakých oblúd a démonov v úctivej rovnováhe a hlavne vzdialenosti. Teraz nad všetkými visí hrozba konca sveta, ktorú sa im darí oddiaľovať len nechutnou obetou. Takýto spôsob života by bavil málokoho, no aby toho nebolo málo, karty zamieša proroctvo, hovoriace o výnimočnej dievčine z radov výnimočných detí, ktorá by mohla urobiť krátky proces so všetkými armagedonom zaváňajúcimi ťažkosťami. Iba žeby nie. 

    Ostatky Archy boli pre mňa veľmi príjemným prekvapením. Už samotný námet a začiatok knihy - tajomný obrad, ktorý ako jediný bráni hroziacej apokalypse, škola mágie, čo má tieto tanečky pod patronátom a démonka, ktorá okrem pokojného spánku všetkých zúčastnených sleduje najmä vlastné ciele, si okamžite získali moju pozornosť. Štýl rozprávania je vydarený a zrozumiteľný. Veľmi sa mi páči, ako Lukáš Kordiak neskáče z hlavy do hlavy (častý to problém začínajúcich autorov, dovolím si tvrdiť), ale scénu vždy sledujeme z pohľadu jedného zúčastneného a ostatným do útrob v danej chvíli nevidíme, teda pokiaľ ich práve nevyvrhli na dlážku. Áno, aj na to príde. 

    S tvorbou postáv autor tiež nemá ťažkosti. Nielenže to s nimi neprehnal, ani ich počet nepoddimenzoval, a pri komparzistoch sa zbytočne nepristavuje - o postavách, ktoré sú v knihe iba na to, aby mal podráždený somár koho nakopať do zadku, naozaj nepotrebujete vedieť všetko. Čitateľ sa stretne s dievčinou, ktorej najmenší problém je to, že pre chorobu je nútená už druhýkrát vynechať dedinský žúr, akurát ešte nevie, že je to jej najmenší problém. Ach, sladká nevedomosť detskej nevinnosti. S jej bratom, čo sa stále učí, ako správne narábať s kolíkom. Teda s mečom, pardon, vraj je to meč. Alebo si môžete vychutnať študenta mágie, čo bez problémov vyčarí zo zapáleného prdu majestátneho fénixa, ale keď začne mrholiť, má po prdeli, lebo nezvláda jednoduché kúzlo ochrany pred dažďom. Mojou favoritkou v tomto príbehu je však jednoznačne Navriel, démonka so záhadnou minulosťou, jedna z predstavených magickej školy, disponujúca 50 odtieňmi morálnej šedi. S jej charakterom sa autor naozaj výborne vyhral, pretože som sa do poslednej strany nedokázala rozhodnúť, či tá okrídlená mrcha s chvostom, že by Boris išiel do kolien, kope za dobrý alebo zlý tím. 

    Samotný dej má také pozvoľnejšie tempo, nie je to kniha nadupaná akciou s Brucom Willisom dávajúcim do držky Dwaynovi Johnosonovi (v jeho veku by to aj tak nebol dobrý nápad), ale nebudete sa nudiť. Oddychové pasáže sú vyvážené tými dynamickejšími, kde už dôjde aj na zopár dobre mierených kres papuľu (alebo na jazyk na podlahe, moja obľúbená scéna. Ale inak som normálna, doktor vraveli). 

    Čo však dosť kazí dojem z inak veľmi vydarenej knihy, je absencia korektúry. A to vám vravím ja, dievča od Maďarov, čo znesiem fakt veľa, aj ujov čo mi napíšu smsku že prídu montovaty zsalúzie. Táto kniha je tak zahltená pravopisnými prešľapmi a čudesnými výrazmi, že miestny klub milovníkov pravopisu by si z nej volal RZPčku (a zrejme by ani nebola dosť rýchla). Ja to ani tak nedávam za vinu autorovi, sama viem, že keď človek píše text, ktorý obnáša viac slov než holá veta, tie chyby prídu ako teta z druhého kolena - náhle, prekvapivo, bez pozvania a ľahko ich prehliadnuť. Navyše sa Lukáš Kordiak pokúšal (nevravím, že úplne neúspešne) o dobový jazyk, a potom vyhlásil, že je niekto nervný (nielen ja, keď som to čítala), alebo že krčma má pútač (no skúste si pod tým nepredstaviť dačo neónové, čo by sa hodilo do Las Vegas. Štít, kámo, tá vec čo visí nad krčmou sa volá štít). Rozumiem tomu, že samovydanie je malé súkromné peklíčko, ktorému sa snáď vyrovná len dobrovoľné denné čítanie statusov Ľuboša Blahu (vlastne to už nie, haha), ale do budúcna by som naozaj odporúčala nezanedbať kvalitnú korektúru, pretože zatiaľ čo ja som voči takýmto lapsusom asi až nadmieru tolerantná, mnoho čitateľov by to znechutilo tak, že by snáď knihu ani nedočítali. A to by bola škoda.

    Mrzí ma aj to, že hoci sa Lukáš Kordiak venuje primerane životu ako obyčajných ľudí, tak študentov mágie, o samotnom svete sa veľa nedozvieme a mnoho dôležitých otázok zostane taktiež nezodpovedaných. Čo predchádzalo tomu, že Archa sa vysrala na svoje dôležité poslanie a rozčapila sa aká dlhá, taká široká na zemi? A prečo sa stĺp volá ako niečo, do čoho Noe napchal všemožný zverinec a vydal sa s ním na plavbu okolo sveta? A v neposlednom rade, ako presne malo znieť proroctvo, ktoré je pointou celej knihy? Vo fantasy žánri je bežnou praxou, že sú odpovede dávkované v malých porciách a postupne, ale v tomto prípade zostalo toho nevypovedaného na môj vkus priveľa. Aj to, čo sú tie ostatky, sa človek dozvie tak v polovici knihy - vlastne, len ako sa ostatky vizuálne a pocitovo prejavujú, nie aký majú význam. Ide síce o prvú časť série, a tak verím, že čas odpovedí ešte nastane, ale predsa len by som ocenila, keby si autor pustil držku na špacír trochu viac.

    Každopádne, napriek výhradám, som si knihu Ostatky Archy veľmi užila.  Lukáš Kordiak ponúka originálny svet a pekne premyslený dej, s explozívnym vyvrcholením, z ktorého síce čitateľ múdrejší nebude, ale rozhodne má štýl. Verím, že sa postupne dočkáme ďalších častí a všetko do seba pekne zapadne. 

    Prajem príjemné čítanie! :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo čítať Kinga

Bol som dlho preč - predtým, než Jack získal Oscara

Na autismus jedině autibiotika – vtipná spoveď unavenej matky