Vlk - podobenstvo o putovaní, ktoré som nepochopila


     Poviem vám to na rovinu: mám rada knihy, ktoré to vravia na rovinu. Ak chce niekto z niekoho strhať šaty a vyvádzať s ním veci, pri ktorých by sa EL James červenala až po korienky vlasov, tak nech z neho tie šaty strhá (s výslovným a jednoznačným súhlasom, samozrejme. A pokiaľ možno bez poškodenia dizajnového kúsku z blšieho trhu vo Viedni). Keď túži dať jedna postava druhej jednu spakruky cez papuľu, až ju otočí ako glóbus z čínskeho bazáru, nech sa páči. Ale prosím, nech teda čítam o sexe a fackách, nie o ruži na vrchole rozpuku v letné ráno voňajúce rosou a o potrhaných motýlích krídlach roniacich krvavé slzy s chuťou hrozna. Fakt, bez ohľadu na to, koľko krásnych slov použijete, moja hlava to nepochopí a bude chcieť radšej menej atraktívny, zato ľahšie interpretovateľný text. A prečo vám toto všetko rozprávam? No lebo sa vás snažím pripraviť na ďalšie riadky, v ktorých vám porozprávam, ako som si myslela, že je dobrý nápad čítať knižku Vlk od Jindricha Píši a ako moja aureola zahorela farbami západnej oblohy v túžbe po poznaní, ktorého sa jej nedostalo. Teda že sa mi z kečky parilo a aj tak sa obávam, že som to nepochopila. 

    Kniha Vlk rozpráva príbeh vlka (nečakané ako dôchodca v Jednote) menom Theolonius, ktorý sa vydáva na púť za Ňou, za svojou túžbou a svojou melódiou. Tak nazýva vôňu, ktorá ho k sebe neodolateľne priťahuje, hoci zatiaľ sám nevie, čo ju vydáva - možno jeho láska, možno vzorkovník parfémov z Avonu. No a to je asi tak všetko, čo vám môžem k deju tejto útlučkej knižky povedať. Bez srandy, Vlk je o vlkovi, čo ide odniekiaľ niekam a cestou stretáva rôzne bytosti, z ktorých niektoré mu chcú dobre a niektoré...no, povedzme že koberec z vlčej kože by sa fajn vynímal pred krbom. 

    Nerada by som vzbudila dojem, že toto dielo nie je vydarené. Autor to so slovami nepochybne vie a vytvára také vetné konštrukcie, že Eiffelovka pri nich pôsobí ako hromozvod. Lenže ako som už spomínala, mňa naozaj na lyrizované texty neužije. Očakávala som fantasy príbeh písaný vzletnejším jazykom, čo Vlk v podstate zrejme aj je, ale tých krásnych slov na meter štvorcový bolo na mňa príliš. Ja beriem pri čítaní rada veci doslova, takže scéna, kde sa vlk pokúša požiadať laň o ruku, lenže ona to chudera nejakým nedopatrením nikdy neprežije, vo mne nevyvoláva pocit zmaru nad nenaplnenou láskou, ale otázku, či je ten vlk debil alebo len vynašiel novú formu sexuálnej úchylky, jedlofíliu. Nepopieram, že porucha bude zrejme v mojom prijímači. Ja občas nechápem svoje vlastné myšlienky, takže identifikovať, čo chcel autor naznačiť párením vlka s nižšími priečkami potravinového reťazca je nad moje sily. Nevíte někdo, co je to hrdobec?

    Samozrejme, aj taký hulvátsky ignorant ako ja našiel v tejto knihe pasáže, ktoré sa mi páčili - napríklad priam rozprávkový výjav, keď Theolonius postupne prišiel (prípadne sa ich sám vzdal) o čarovné predmety, ktoré mu daroval jeho Strach. Alebo chvíľky šťastia, ktoré sa mu tu a tam podarilo uchmatnúť. Celkovo však, žiaľ, nemôžem povedať že by som si túto knižôčku užila. Našťastie (pre mňa) má rozmery takej dobre vykŕmenej brožúrky, dá sa zvládnuť na jedno posedenie, pretože, hoci to nerada priznávam, v tomto prípade som sa tešila, až bude koniec, a to sa mi pri knihách často nestáva. Záverom si, ako inak, nie som istá. Zrejme niečo na štýl "a kruh sa uzavrel", ibaže by to nakoniec nebol kruh, ale ležatá osmička...vravím, na túto knihu som krátka. 

    Čo však musím pochváliť s úplne čistým svedomím, je vizuálne spracovanie, pretože to sa naozaj podarilo. Niektoré strany sú čierne s bielym písmom, čo podtrhuje temnú atmosféru opisovaných výjavov, a celé to perfektne dopĺňajú náznakové ilustrácie Lenky Novotnej. Teda v tejto knihe to ani obrázky nevravia na plnú hubu, ale v ich prípade mi to vôbec nevadilo, obrázkové hlavolamy som mala rada už v Mackovi Pusíkovi. Možno by som sa k nemu mala vrátiť a neskúšať to na poli prozaických básní. 

    Takže tak. Snažne prosím všetkých nádejných čitateľov, aby sa nedali ovplyvniť mojím názorom. Fakt si viem predstaviť, že veľmi veľa čitateľov bude touto knihou nadšených. Hodila by sa mi na poličku k Malému princovi alebo k Chlapcovi, krtkovi, líške a koňovi. Žiaľ, ja takou poličkou nedisponujem, ale ak vy áno, mohla by vám ulahodiť aj táto milá drobnosť. Ja na ňu budem s nostalgiou spomínať ako na môj osobný experiment, ktorý opäť preukázal, že sa nemám pokúšať čítať noty k symfónii víl, keď dokážem zahrať len We will rock you s varechou na hrniec. 

    Prajem príjemné čítanie! :) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby

Pohádka - Temná veža light version

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka