Hlava ako dôkaz - bezhlavé pátranie po hlave

    Slovenského autora vystupujúceho pod pseudonymom Peter Šloser veľmi netreba svetaznalejšiemu čitateľovi predstavovať. Na rozdiel od svojich kolegov a kolegýň, čo sa pri tvorbe spoliehajú na svoju bezhraničnú fantáziu, sa on rozhodol písať príbehy zo života. Nedajte sa zmýliť, nejde o výlevy o tom, ako mu kúpa nepriľnavej panvice naveky zmenila raňajkový cyklus, ani zážitky z večerného venčenia psa. Ako bývalý policajt sa zameral na  krimi žáner, v ktorom prostredníctvom svojich postáv zhmotňuje to, čo ho na jeho fachu rozčuľovalo a v konečnom dôsledku prinútilo odísť – že tí, čo majú udržiavať morálnu čistotu, majú často paprče zasvinené ako upratovač chlieva prasiat trpiacich hnačkou. Ja som si nedávno strihla už jeho piatu knihu s romantickým názvom Hlava ako dôkaz.

     Príbeh nás zavedie do Piešťan, kde budeme namiesto kupovania kúpeľných oplátok a fotenia selfíčok so zlomenou barlou sledovať úchyla v kríkoch. Doteraz prepadával ženy s cieľom čmajznúť im kabelku a zmiznúť, posledná obeť však dopadne omnoho horšie. O niekoľko dní Váh vypľuje na breh okrem bežného ľuďmi vyprodukovaného sajrajtu a niekoľkých mŕtvych rýb bezvládne telo, ktorému chýba niečo dôležité. A nie je to len fungujúca obehová sústava.

    V piatej knihe Peter Šloser opäť rozohráva niekoľko kriminálnych prípadov, ktoré spolu možno úzko súvisia a možno sú ako puzzle z Aliexpresu – vyzerá to ako jeden obrázok, ale nič k ničomu nepasuje. Vďaka tomu zostáva čitateľ dlhšie v napätí a jeho zvedavosť rastie ako Hranolove preferencie po tom bordeli, čo zostal po Igorovi. Autorovi to zase umožňuje venovať sa širšej téme a predstaviť čitateľom väčšie spektrum zločinov, v ktorom sa môžu ochrancovia zákona angažovať. A nielen ako tí, čo s tým urobia krátky proces. Samozrejmosťou zostáva kravské hovno na samom vrchole pyramídy, alias policajný prezident Libor Kasper, ktorý sa naďalej pokúšať urobiť z policajného zboru odnož ´Ndranghety a vyštvať z neho aj tú poslednú hŕstku policajtov, čo sa stále snažia robiť si svoju prácu, menovite zástupcu šéfa elitného útvaru PAKA, Jula Tvrdého. Ak mám pravdu povedať, mňa to ich večné doťahovanie už začína unavovať. Kolobeh pokusov o diskreditovanie mi pripomína vrh guľou oproti gumenej stene. Je jedno ako silno hodíte, určite sa odrazí a trafí vás do hlavy. Banda okolo Kaspera je vykreslená ako partia blbých a blbších, len bez tých debilných účesov, takže ich geniálne plány Tvrdý mnohokrát prekukne ešte v okamihu, ako nejaká osamelá myšlienka opustí ich duté hlavy. 

    Julo Tvrdý naopak vystupuje ako charakter, na ktorý sa vždy možno spoľahnúť, ktorý si so všetkým poradí a dokáže zložiť z rozbitých črepov vázu z dynastie Ming. V predchádzajúcich knihách som mu ten zápal pre vec ešte žrala, ale postupne už prestávam veriť, že po opakovaných útokoch a rýpaní by stále stál hrdo a rovno ako penis z knihy 365 dní, bez túžby praštiť so všetkým, prednostne s Kasperovou hlavou o stenu, a ísť robiť niekam, kde ho budú vedieť oceniť. Samozrejme, toto všetko sú len moje subjektívne úvahy, mnohí čitatelia si s radosťou prečítajú, čomu všetkému dokáže Julo vzdorovať. Na mňa to však už začína pôsobiť nerealisticky a únavne.

    Samotné vyšetrovanie zločinov však autor opäť vymyslel na jednotku a nechýba ani to, čo jeho knihy odlišuje od iných krimošiek - reálny náhľad do poctivej (a menej poctivej) policajnej práce. Samozrejmosťou sú krátke, svižné a dynamické kapitoly, ktoré umožňujú prečítať túto viac ako 400stranovú bichličku v rekordne krátkom čase. Šloser sa okolo žiadnej okolnosti nemotá ako kocúr okolo použitého mačacieho záchoda, jeho rozprávanie je bez dlhších opisov, sústredí sa prioritne na dej a pátranie. Osobne by som už prijala detailnejší pohľad na osobný život hlavných postáv, pretože zatiaľ čo do Julovej obývačky sa občas dostaneme a v tejto knihe už nahliadneme do hrncov aj krivému riaditeľovi PAKA Vaškovi, takí Pilát s Michelom si svoje súkromie strážia tak úzkostlivo, že ani Judíniová nevypátra kde kupujú tenisky. 

    Od prvej knihy sa autorov štýl jednoznačne rozvinul, text je plynulejší, vecné vyjadrovanie sa autor snaží kompenzovať občasnou básnickejšou figúrou (alebo možno ani nie, rozbory textov na hodinách literatúry mi už dosť vyfučali z hlavy), čo síce pôsobí originálne, ale osobne by som sa zaobišla bez opisovania búšiaceho korupčného srdca alebo obracania listov myšlienok, do tohto žánru sa mi to nejak nehodí. 

    Nakoľko Hlava ako dôkaz opisuje viacero zločinov, k vysvetleniu niektorých dôjde relatívne skoro - tu by som možno prijala dlhšie naťahovanie a zahmlievanie ako okolo Borisovej diplomovky, ale všetkého vraj veľa škodí - no záver je z kategórie Ustrelený dekel a ďalšie lietajúce objekty. Autor dokázal spoľahlivo zamestnávať čitateľovu pozornosť a upriamovať sústredenie na jednotlivé delikty, takže rozuzlenie ma opäť nechalo čumieť s hubou dokorán. Tak to mám rada, tak to má byť. 

    No, pozerám že dosť vecí som na knihe Hlava ako dôkaz ofrflala, ale stále ju hodnotím veľmi pozitívne. Je to ďalšia zo šloseroviek, ktorá ponúka zdanlivo nemožný mix oddychovky a námetov na zamyslenie. Môžete pri nej vypnúť a iba sa sústrediť na vyšetrovanie zločinov, no podprahovo vám bude autor stále našepkávať, že korupcia a iné špinavé praktiky dokážu presiaknuť naozaj všade, a s takouto špinou si neporadí žiadny Vanish. 

    Prajem príjemné čítanie! :)