Mamina lož - krkavčia mater ultra galaxy

    Matky v knihách väčšinou vystupujú ako klasický archetyp (viete, ako dlho mi trvalo to vygoogliť?) dobrej, starostlivej a nenahraditeľnej osoby, ktorá tu je vždy pre vás, aby pofúkala bobenko, podpísala žiacku knižku skôr, než sa tato vráti z roboty, vymyslela alibi na dobu keď došlo k prečerpaniu kreditu na mobile (to pre nás, skôr narodených. Boli časy, keď sme si schopnosť používať mobilný telefón museli kúpiť v novinovom stánku. Viem ako to znie, ale skrátka to tak bolo) alebo vymotala z vlasov kulmofén s minimálnymi stratami na životoch (real life story). Skrátka, je to žena, ktorá si radšej nechá čistiť zubný kanálik, než by mala dovoliť, aby sa vám stalo niečo zlé. A potom je tu žena z novej knihy Mamina lož od mladej slovenskej autorky Viktórie Dominovej, ktorá si pojem materstvo vysvetľuje po svojom...ak ste nalačno a/alebo bezdetní, čítajte ďalej.

    Natália si dakde otrepala hlavu a spolu s časťou jej spomienok zmizla aj jej matka. Matka, ktorá sa k nej v detstve správala horšie ako Matovič k Sulíkovi (a to ani nemala objednať covidtesty!). Matka, s ktorou pretrhla všetky styky. Matka, ktorej ťažká choroba ju prinútila prehodnotiť svoj postoj k nej. Matka, o ktorú sa nejaký čas starala, je teraz preč. Polícia pátra, ale s každým dňom vyzerá nádej na šťastný návrat vyblednutejšia ako maturitné fotky Zdeny Studenkovej. Tajomný prízrak, ktorý sa začne Natálii potulovať po dome, jej na pohode tiež nepridáva. Aby našla matku, musí si spomenúť...ale naozaj chce?

    Mamina lož je relatívne krátky mysteriózny triler, ktorý v pohode zhltnete aj na jedno posedenie. Ono vám pravdepodobne ani nič iné nezostane, pretože Viki ide budovanie tiesnivej atmosféry rovnako dobre ako Rockovi napínanie bicákov. Už od prvej strany dokáže čitateľovi naordinovať permanentné zimomriavky a postaviť do pozoru všetko telesné ochlpenie...a povedzme si úprimne, po tej dlhej zime je to pekný výkon. Ešte skôr, ako príde na scénu matka všetkých krkavcov, vzbudí v čitateľovi záujem o príbeh. Krátke kapitoly, v ktorých sa strieda Natáliin aktuálny život, jej denníkové zápisky z minulosti a pohľady do života jej matky, nakopnú tempo čítania na úroveň TGV vlaku. Alebo taxikára Daniela, on dokázal predbehnúť aj ten, hoci potom všetci grcali. 

    Obsadenie je komornejšie, namiesto megažúru s päťdesiatimi postavami (alebo odtieňmi sivej) stavila autorka radšej na menší počet postáv, a venovala o to viac priestoru Natálii. Tá je však kvôli amnézii zo všetkého diania naokolo rovnako v prdeli ako čitateľ, takže ani možnosť hrabať sa jej v šuflíku so spodným prádlom, respektíve čítať jej denník a v podstate jej vidieť do hlavy neznižuje mieru napätia. Okrem Natálie sledujeme jej priateľku z detstva, ktorá sa zrazu vynorí rovnako nečakane ako holá riť z kríkov, či jej snúbenca Rasťa. A, samozrejme, jej matku, ktorá sa momentálne fláka ktoviekde (alebo sa už doflákala), ale v minulosti toho stihla napáchať viac než dosť.

    Táto kniha by mala mať nálepku "Not Modrý koník approved"! Ak som si myslela, že Georgovi upíri žerúci batoľa boli zlí, to som ešte nevedela, čo dokáže malému dieťaťu pripraviť útle žieňa toť z našej rodnej hrudy. Ak potrebujete defibrilátor vždy, keď si vaša ratolesť zadrie triesku pod necht alebo oškúli koleno, radšej sa do Maminej lži ani nepúšťajte. Alebo aspoň nie za triezva.

    Napriek mnohým pozitívam ma počas čítania rušili nejaké tie drobné logické prešľapy, opäť z kategórie jeden komár v spálni je otravný, piati sú už pohroma. Napríklad hneď v úvode knihy, kde sa dezorientovaná Natália potáca lesom len v nočnej košeli, no nemôže si zavolať pomoc, pretože nemá vo vrecku mobil. Okej, nočná košeľa môže mať vrecká (aj keď si neviem predstaviť načo), no ťažko by si do nich niekto pred spaním ukladal telefón pre prípad, že bude námesačný. Alebo keď najskôr prechádza snúbencovi prstom po leme nohavíc a vzápätí mu ohmatáva trenky...moja bujná predstavivosť ho hneď obliekla do striptérskych kovbojských gatí. Iiihaaaaaaa! No a v neposlednom rade skutočnosť, že Natália má v  mobile svoju matku uloženú pod menom a priezviskom. Veď samozrejme, že ženu, ktorá vás v detske neľudsky mučila, si neuložíte ako Mamička - moja hviezdička, ale skôr by som čakala niečo anonymnejšie. Napríklad Skurvená Psychopatka.  Nehovoriac o tom, že ak sa chcete od niekoho odstrihnúť, pravdepodobne nebudete chcieť, aby vás dokázal jednoducho kontaktovať cez telefón. A ešte by som tu  mohla spomenúť zopár vecí, ale to už by bol spoiler ako prasa a keby vám to prezradím, autorka by ma musela zabiť...a po prečítaní jej knihy nemôžem s istotou konštatovať, že by toho nebola schopná.

    Rozuzlenie celého prípadu určite vyšokuje mnohých čitateľov viac než avizovanie ďalšej časti Rýchlo a zbesilo. Mňa...žiaľ nie. Nie preto, že by to Viki zle vymyslela, no preto, že ja som sa s veľmi podobným vyvrcholením už za svoju čitateľskú kariéru (ak niečo také vôbec existuje) stretla. Takže moja reakcia bola namiesto "No do riti!" skôr charakteru "Och, jasné, zase avokádo." To prispieva k tomu, že moje dojmy z knihy nie sú až také nadšené. Ale musím teda zdôrazniť, že vychádzajú zo skutočnosti, že som už dačo podobné čítala, čiže v tomto prípade je moje hodnotenie subjektívne ako výber strihu nohavičiek (bombarďáky for president). 

    Mamina lož je každopádne vskutku vydareným strašidelným počinom, ktorý sa vám bude skvelo čítať, keď vonku svieti slniečko, vtáčiky spievajú a fialky kvitnú. Vtedy sa možno nebudete báť otočiť hlavu o tri stupne doľava v obave, čo tam môžete zočiť. Ak si chcete knihu vychutnať se vším všudy a ešte týždeň mať strach ísť večer osamote na záchod, venujte jej večer, keď vonku zúri búrka a vy ste sami doma (tu si domyslite démonický smiech). Príbeh je skôr priamočiary s jednoduchšou linkou, čo však vyvažuje ponurá a tajomná atmosféra. Viktória Dominová je rozhodne autorkou, ktorá má čitateľovi čo ponúknuť. 

    Prajem príjemné čítanie! :)