Zberateľka príbehov - v jednoduchosti je krása

     Mnoho ľudí sa venuje zberateľskej vášni. Niekto si ukladá do vitrínky mliečne zuby svojich domácich piraní, niekto má album s fotkami verejných záchodov z rôznych kútov sveta a niekto zostane pri takých konvenčných veciach ako sú pohľadnice, známky alebo dvojeurovky. Hovorte si čo chcete, prechod na euro urobil z výdavku v automate na kávu niečo ako výherný žreb - čo ak vám za nízkotučným latté vypadne limitovaná minca s hodnotou mnohokrát vyššou, než je nominálna? Ja zbieram slzy svojich expriateľov. Dobre, teraz kecám. Nielenže že nemáme expriateľov, ale keby aj nejakí boli, zrejme by ronili len slzy šťastia a tie si môžu naliať do zadnice. Radšej zostanem pri zbieraní exkrementov po psovi. Nie je to niečo, čo si vyložíte na poličku, ale lepšie než do toho stúpiť. Neviem, ako sa mi zase podarilo premostiť od zberateľských kolekcií k hovnám, ale aby som to nejak uzavrela, Zberateľka príbehov od Sally Pageovej je knihou, ktorá ozdobí každú knižnú zbierku. A prečo? Čítajte ďalej.

    Janice je profesionálna upratovačka (mimochodom, ak ste si mysleli, že mená nevydávajú zvuky, tak Ó MÔJ BOŽE!) - jej živobytím je umývanie okien, odstraňovanie vodného kameňa z hajzlov a vymetanie pavučín spoza klimatizácie ľuďom, ktorí sú príliš fyzicky indispovaní/zaneprázdnení/lenivé  kusy hovna na to, aby to urobili sami. Jej záľubou je zbieranie príbehov iných ľudí, zatiaľ čo samu seba považuje za vyschnutý prameň - manžel strieda zamestnania častejšie ako ponožky, syn volá len na Vianoce a na návštevu chodí len v prestupný rok, za svojho jediného priateľa považuje psa, ktorý ani nie je jej. O čom by teda mala hovoriť? Keď však začne upratovať pre špiónku vo výslužbe, 90ročnú pani B, zistí, že táto dáma má okrem kŕčových žíl pôsobiacich ako topografická mapa Colorada aj talent na vyťahovanie kostlivcov zo skrine. Nielen tých metaforických. Janice sa rozhodne konečne poupratovať aj vo svojom živote. A možno pritom zistí, že  jej vlastný príbeh tiež stojí za rozprávanie.

    Zberateľka príbehov patrí ku knihám, ktorých krása tkvie v tom, že sa na nič nehrajú. Sally Pageová sa vás nesnaží ovaliť po hlave záplavou vzletných slov, ktorým ani sama nerozumie, ale dobre spolu vyzerajú. Ani nevraždí šteniatka, nešúpe cibuľu a neservíruje kaviár s tlačenkou, aby vás dohnala k slzám. Jej štýl je jednoduchý, príbeh priamy a bez zbytočných kudrliniek na prdelce. A práve vďaka tomu sa číta výborne. Priznávam, že spočiatku som mala trochu problém - prvých zopár strán, keď sa čitateľ oboznamuje s Janice a jej záľubou v zbieraní príbehov, som nadobudla dojem, že tempo deja nie je adekvátne a text je síce obsažný, ale v nedostatočnej  miere. Na rovinu, hovorím si, že veď tu sa kurva nič nedeje! Ale potom to samozrejme príde, spoznáte najpodstatnejšie piliere rozprávania a od knihy sa tak ľahko neodtrhnete. 

    Napriek jednoduchosti autorka Zberateľku príbehov vyšperkovala k dokonalosti. Ale nepredstavujte si Carmen Geissovú (viem, že je to aktuálne dosť náročné), skôr Audrey Hepburn - štíhla silueta a dôraz na detail. Hlavnú dejovú linku okorenila rodinnou drámou, ale nie takou, o ktorej vedia všetci susedia, pretože taniere z vašej domácnosti pristanú v ich posteli. Okrem toho nechá čitateľa štedro nahliadnuť do Janicinej zbierky a ponúkne mu množstvo okúzľujúcich fragmentov, z ktorých mnohé si zakladajú na skutočných udalostiach. A nedá mi nespomenúť aj nežnú romantickú linku, ktorá ma naozaj tešila (áno, fakt som to povedala a áno, som triezva. Takmer). Niektorých možno sklamem, ale nedôjde na žiadne "urob sa pre mňa, bábika" - Janice toho pre iných urobí veľa, ale seba nikdy. Len také letmé, priam austenovské iskrenie, ktoré môže zhasnúť skôr, než vzplanie naplno. Veľmi osviežujúce. 

    Hoci nám Sally Pageová ponúka pôsobivú prehliadku pôvabných (a menej pôvabných, až chrapúnskych a imbecilných) postáv, najviac mi k srdcu prirástla pani B. Ona je také malé liči - pri tej drsnej, hrboľatej šupe človek ani neverí, že môže mať sladké vnútro, a ak, tak bude isto zhnité. Ale kdeže - kosti pani B môžu byť riedke, ale jej charakter je stále pevný ako adamantium. Jej bystré postrehy a krutý sarkazmus ma neraz rozosmiali. Takú pani B by si vo svojom živote zaslúžil každý, mnohým by jej neprikrášlený pohľad na svet prospel. Povedala by som, že pani B by pokojne mohla byť M na dôchodku, ale kamoši Daniela Craiga sa málokedy dožívajú dôchodku. A už vôbec nie, keď pomenujú svoje sídlo tak perspektívne a optimisticky, ako Skyfall. 

    A koľko múdra skrýva táto útla knižka! Hoci to nie je žiadna pseudomotivačná literatúra a autorka sa vás nesnaží sťaby indický guru cez nezrozumiteľné náznaky s príchuťou kari doviesť k osvieteniu, predsa som si z jej čítania mnoho odniesla. Napríklad, že komunikácia je dôležitá a Boh alebo evolúcia nám nedala do vienka schopnosť reči len preto, aby sme mohli na sociálnych sieťach zdieľať svoj pôžitok z vhodne zvoleného toaletného papiera. Niekedy sa trápime, chradneme, špekulujeme, a pritom stačí len otvoriť zobák a opýtať sa. Alebo že aj keď je život zmena, tak niektoré veci sa jednoducho zmeniť nedokážu a treba ich nechať tak. A že nádej sa môže skrývať aj v zdanlivej katastrofe. A ešte by som mohla dlho pokračovať, ale fakt bude lepšie, keď si to prečítate.

    Skrátka a dobre, Zberateľka príbehov ma očarila. Nielen nádhernou obálkou - všímajte tie nezábudky - ale hlavne veľmi milým, jednoduchým a zároveň pohlcujúcim príbehom. Sally Page dokáže vyprodukovať napätie aj bez beretty zdobiacej niečí spánok, automobilovej naháňačky alebo priestrelu stehenného svalu. A zároveň je jej rozprávanie pohladením pre dušu. Táto kniha je taká morská zátoka...môže sa vám zdať, že ste na plytčine, a o tri kroky ďalej ste po krk vo vode. Zberateľka príbehov je oddychovkou, ktorá v sebe ukrýva hĺbku. 

    Prajem príjemné čítanie! :)