Pohádka - Temná veža light version

     Keď Stephen King vyhlási, že napíše rozprávku, ľudia mu veria asi tak ako nevesty Matovičovi, že bude dobre. On môže mať tie najlepšie úmysly, vytvoriť dvadsať spanilých princezien a k nim raz toľko chrabrých princov, nech je z čoho vyberať, no v momente, keď si sadne k plastelíne, aby z nej vymodeloval záporáka, mu z toho vylezie prinajlepšom temná fantasy. Raz už síce napísal dačo, čo sa k rozprávke dosť približovalo, dielko Dračie oči, ale tie sú tiež niečo také, ako keby sa Hry o tróny spárili s Narniou. Tentokrát to však vzal od podlahy a svoju knihu tvrdohlavo nazval Pohádka, aby nikto nemohol pochybovať. A hoci o žánri môžeme opäť tvrdo polemizovať, rozprávkový nádych sa tejto úžasnej knihe nedá uprieť.

    Charlie Reade si toho už v živote odsral za dve vlečky. Prišiel o milovanú mamu, milovaný otec sa rozhodol utopiť žiaľ v kvasenom jačmeni, a sám Charlie sa s tragédiou tiež vyrovnáva po svojom. Čas je však celkom kvalitná náplasť a tak je v sedemnástich rokoch z Charlieho zodpovedný mladý muž s perspektívou. Táto perspektíva sa troch odkloní od trajektórie, keď zachráni život podivínskemu starcovi Bowditchovi a postupne s ním nadviaže ufrflané priateľstvo. Z vďaky (alebo z nedostatku iných alternatív) mu pán Bowdtich v poslednej vôli odkáže všetok svoj pozemský majetok, vrátane starej vlčiačky Radar a nehnuteľnosti, ktorá okrem pozemku s polmetrom buriny a populácie kliešťov ukrýva portál do rozprávkového sveta. Ten má však na kahánku a náš svet môže byť ďalší v poradí. 

    Mám silné nutkanie odbiť diskusiu k Pohádke prostým konštatovaním, že je to skrátka úžasný príbeh a ak mi neveríte, tak si ho prečítajte. Ospravedlnenie prijímam. Ale vraj som, pokiaľ ide o Kingove knihy, objektívna ako instagramový filter, tak keď inak nedáte, pokúsim sa túto myšlienku trochu rozvinúť. Kingovi mnohokrát vyčítajú rozvláčnosť, lebo pardon, on nie je z tých, čo by čitateľov šetril.  Pekne vás nechá si k jeho postavám vytvoriť citový vzťah, spoznať ich, obľúbiť si ich, spriateliť sa s nimi...a až potom ich sprovodí zo sveta spôsobom, ktorý by ste neželali ani matke svojho najhoršieho nepriateľa. Pohádka sa nesie v rovnakom duchu, takže nečakajte hneď v úvode exit Narnia this way. Charlie začína rozprávanie pozvoľna, od svojho detstva poznačeného tragédiou, cez opätovné hľadanie pevnej pôdy pod nohami (on to už nikdy nebude betón, skôr taká rozdrolená zámková dlažba, ale aj tak) až po zoznámenie s pánom Bowditchom. Každopádne, Stephen King by mal byť v slovníku uvedený ako synonymum pojmu "geniálny rozprávač", mňa dostal hneď od prvej strany. Hoci som sa tešila na výživný fantasy príbeh, keby sa zrazu rozhodol, že Pohádka bude skrátka kniha o dedkovi, čo spadol zo strechy namiesto toho aby vyliezol z okna a zmizol, vôbec by som mu to nemala za zlé. King úžasne vykreslil kontrast medzi Charliem, dobrosrdečným chalanom so životom pred sebou, a pánom Bowditchom, ktorý má pred sebou akurát oporu chôdze. Napriek tomu je ich priateľstvo, plné irónie a podpichovania, veľmi milé, realistické a dojemné. Celkovo King nemá problém vzbudiť v čitateľovi emócie. Počas čítania Pohádky budete mať silné nutkanie zavolať rodičom, objať psa a utrieť tú opľutú schránku susede, čo vás načapala grcať do kríkov v predzáhradke a nenechala si to pre seba. O týždeň jej tú schránku zrejme opľujete zas, ale aspoň na chvíľu z vás táto kniha urobí lepšieho človeka. 

    Pravdaže, bratríčkovanie Charlieho s Bowditchom je len také vyšperkované predjedlo a hlavný vchod, s ktorým sa chcete odfotiť na sociálne siete, prichádza v momente, keď sa Charlie vyberie do toho druhého sveta. On by teda mal byť rozprávkový, ale v stave, v akom sa aktuálne nachádza, pripomína skôr postapokalyptický triler. Obyvateľstvo sužuje tajomná epidémia, motýle sa skrývajú a v kráľovskom paláci sa usadili monštrá. Charlie sa pôvodne zamýšľa všetkému vyhnúť, urobiť, kvôli čomu prišiel (nie každý sa totiž dokáže zmieriť s neúprosným plynutím času) a zase vypadnúť, lenže čo by to bol za hrdinu, keby nechal svet dobehnúť do bezútešného konca ako zombie maratónec? King bravúrne vytvoril ďalší zo svojich povestných paralelných svetov, opäť nezabudol na jeho históriu a osobité charakteristiky, naplnil ho úžasnými bytosťami a...nechal ho na pokraji skazy a zmaru, v područí nechutných kreatúr, aby bolo čo zachraňovať. Tak to chceme, tak to milujeme!

    Dej je vystavaný absolútne dokonalo a prudko čitateľne. Charlie postupne, pomaly odhaľuje minulosť tajuplného Empisu, dozvedá sa o krutej kliatbe, ktorá stihla kráľovskú krv, odhalí krvavé sprisahanie, a samozrejme mu pôjde nepekným spôsobom o život. Nemusím snáď zdôrazňovať, že King dokáže urobiť ešte aj z otvárania brány nervydrásajúcu napínavú scénu, takže nuda rozhodne nehrozí. A tie odkazy na známe rozprávky! Čitatelia sa vždy tešia na ukryté narážky na iné diela z jeho tvorby, tentokrát však zobral ohľad na city jedincov, ktorí s jeho tvorbou ešte len začínajú, a namiesto seba odkazoval na bratov Grimmovcov. Dobre, trochu aj na seba, ale povedzte, čo vás prvé napadne v súvislosti so zúrivým psom? Bambi asi ťažko. A ja si nahováram, že som našla citáciu z Temnej veže, ale dosť možné že ide o syndróm "čo sa babe chcelo, to sa babe snilo".

    Och, a Charlie! Vravela som si, že keď bude hrdinom sedemnásťročný výrastok, moje krehké srdce bude v bezpečí, lebo zatiaľ nemám chuť na lov mladých zajacov. Ale pri Charliem by som urobila s radosťou výnimku. To je vám tak sympatický, dobrosrdečný a milý chlapec, že máte chuť si ho privinúť na hruď a...radšej pomlčím, čo ďalej. A pritom je stále realistický, King z neho nerobí kráľa Miroslava, oprosteného od všetkých ľudských nerestí. Neraz s ním lomcuje hnev (a nie vždy spravodlivý), nie je za každých okolností samovražedne odvážny a mnoho jeho minulých činov ho napĺňa hanbou. Napriek tomu, že ho rozprávkový svet do veľkej miery transformuje, stále zostáva sám sebou v pozitívnom aj negatívnom zmysle. 

    Prosím vás, prečítajte si Pohádku. Ak nemáte radi horory a nechcete sa báť, prečítajte si ju. Ak ste ešte nič od Kinga nečítali, pokojne ňou môžete začať. Ak máte radi fantasy, prečítajte si ju. Ak máte radi rozprávky, prečítajte si ju. Ak máte radi neotrepaných záporákov, prečítajte si ju. Ak máte radi realistických hrdinov, prečítajte si ju. Ak máte zuby múdrosti, prečítajte si ju. Ak už nemáte zuby múdrosti, prečítajte si ju. Jednoducho, ak máte radi fakt dobré príbehy, ktoré sú fakt dobre vyrozprávané, Pohádka sa vám musí páčiť. Aj keby ste nechceli. Och, a určite sa nedajte odradiť hrúbkou. Ono to síce má cez 700 strán, ale pocitový rozsah je okolo 250. Ja by som prijala pokojne aj viac, ale King nie je z tých, čo sa vracia na javisko, až kým o to už nikto nestojí.

    Prajem príjemné čítanie! :)