tyrkySOVA

          Pamätám si to ako by to bolo včera. Nie preto, že by som mala takú skvelú pamäť, práve preto, že moja pamäť je na tom podobne ako desaťkrát formátovaná disketa, veľa sa tam toho nevojde, takže to, čo bolo včera, si pamätám zhruba rovnako detailne ako to, čo bolo pred pätnástimi rokmi. Bola som vtedy chorá, znudená a izolovaná (o Covide sme vtedy ešte nechyrovali, ale bolo dobrým zvykom zostať doma aj s angínou) a mamina namiesto mňa absolvovala lúpežné výpravy do knižnice. Mala to so mnou jednoduché, schmatla zopár kníh s menom Stephen King na obálke a bolo vybavené. Ako áno, ako nie, jedným z úlovkov bol aj Talisman  - ten mi odovzdala so slovami "Neviem, kto je ten druhý, ale je tam aj King tak to hádam bude dobré." Tiež som nevedela, kto je ten druhý, ale prečítala som a bolo to dobré. Dnes mi už meno Peter Straub hovorí o niečo viac (aj keď až taký kámoši zase nie sme) a nakoľko som sa po rokoch predvolebných sľubov konečne dostala aj k ...

     Ak všetko funguje tak, ako má, potom je pravdepodobne vzťah medzi matkou a dcérou tou najdominantnejšou silou vo vesmíre, darmo sa na mňa gravitácia škaredo pozerá a vraždí moje obľúbené hrnčeky stretom s podlahou. Tým, samozrejme, nechcem nijak dehonestovať vzťah medzi matkou a synom. No zatiaľ čo od chalana sa očakáva, že dakedy okolo štyridsiatky odlepí svoj ctený zadok z rodinného gauča a vydá sa v ústrety životu, dcéra si robí na základe intezívnej pozorovacej metódy poznámky, ako vybudovať vlastné hniezdo, keď príde čas opustiť to rodičovské. A povedzme si úprimne, nič tak nezblíži ženské duše ako debata o výhodách a nevýhodách rôznych foriem menštruačných pomôcok. So synom by takýto rozhovor zrejme nemal tú správnu atmosféru. Nielen o silnom pute, ale aj o tajomstvách, pôsobiacich na toto puto ako hrdza na reťaz od bicykla, hovorí Erica Jamesová v románe  Matky a dcéry. Knihu preložila Saskia Hudecová.     Naomi pred dvoma rokmi náhle ovdovela, ...

     Klamať vraj nie je zložité. Stačí trocha fantázie, štipka hereckého talentu, kvapka chladnokrvnosti a dobrá lož je na svete. Nepotrebujete na to ani výnimočne vysoké IQ, veď sa pozrite na schôdzu parlamentu, tí tam dosahujú priemerný inteligenčný kvocient len keď spočítajú body za jednotlivcov. A načo rozum, keď ste dvakrát hrali Wimbledon. Ale k veci, klamať slovami nie je náročné, klamať telom je už iná vec. Môžete si myslieť, že ste si tú kamennú tvár nacvičili dostatočne dobre, aby ste mohli manželovi s kľudom anglického baseta odpovedať na otázku, koľko stáli tie nové topánky s vražedne vysokým opätkom, vhodným skôr na spáchanie trestného činu než na chôdzu. Ksicht vás prezradí. Manželovi možno nie, ale odborníka na rezonanciu mimiky by ste neobalamútili ani na dvesto milisekúnd. A presne na túto neschopnosť ovládať vlastné mimické svaly sa zameral Sebastian Fitzek v knihe Mimika. O preklad sa postarala Erika Ridziová.      Hanna Herbstová je čers...

    Musím sa priznať, že keď príde na poriadok, občas zaujímam pomerne laxný prístup. Môjho muža z toho ide poraziť. To je tak, keď si Monk vezme niekoho, kto...no, nie je Monk. Niežeby som sa vyžívala v živote v chlieve, to zas nie. Ale zatiaľ čo jeho oči spoľahlivo detekujú každý fliačik väčší ako peha na trpasličom nose, mňa musia začať zdraviť prachové zajačiky aby mi trklo, že by bolo zrejme fajn ich zniesť zo sveta. Alebo s ohľadom na ekológiu nenarušujem súkromie pavúkov tým, že im budem vymetať ich pracne utkané obydlia z kútov. A okná? Zistila som, že umyté sklenené plochy majú pravdepodobne laxatívny účinok na holuby. Inak si neviem vysvetliť, že keď ho ráno umyjem, najneskôr na obed je celé osraté, ale rozhodla som sa nekaziť srandu a vysrať sa na to tiež. Takže áno, poriadok je super vec, ale hovorí sa, že ten je pre debilov, zatiaľ čo génius zvláda život v chaose. No, rodinka z knihy Živica od dánskej autorky Ane Riel potom musí byť priam ultrageniálna.   ...