Talisman - niečo ako Nekonečný príbeh, niečo ako Narnia, zvyšok ako Chlapci z Nickelu

    

     Pamätám si to ako by to bolo včera. Nie preto, že by som mala takú skvelú pamäť, práve preto, že moja pamäť je na tom podobne ako desaťkrát formátovaná disketa, veľa sa tam toho nevojde, takže to, čo bolo včera, si pamätám zhruba rovnako detailne ako to, čo bolo pred pätnástimi rokmi. Bola som vtedy chorá, znudená a izolovaná (o Covide sme vtedy ešte nechyrovali, ale bolo dobrým zvykom zostať doma aj s angínou) a mamina namiesto mňa absolvovala lúpežné výpravy do knižnice. Mala to so mnou jednoduché, schmatla zopár kníh s menom Stephen King na obálke a bolo vybavené. Ako áno, ako nie, jedným z úlovkov bol aj Talisman - ten mi odovzdala so slovami "Neviem, kto je ten druhý, ale je tam aj King tak to hádam bude dobré." Tiež som nevedela, kto je ten druhý, ale prečítala som a bolo to dobré. Dnes mi už meno Peter Straub hovorí o niečo viac (aj keď až taký kámoši zase nie sme) a nakoľko som sa po rokoch predvolebných sľubov konečne dostala aj k tomu, aby som si výpravu za Talismanom zopakovala, niečo vám o tejto knihe porozprávam, kým ju mám ešte v čerstvej pamäti (lebo tá vydrží čerstvá tak dlho ako pohár mlieka na parapete v štyridsiatkach). 

Preklad tohto vydania zabezpečila Linda Bartošková.

    Jack Sawyer má 12 rokov a starostí za jeden mega náves a ešte vedro k tomu. Jeho otec zomrel za zvláštnych okolností, jeho mama odvtedy žije kočovným životom v snahe zbaviť sa neústupného strýca Morgana a aby toho nebolo málo, jej zdravie sa tiež zdá byť naštrbené ako Voldemortova psychika. V opustenom letovisku, ich nateraz poslednej zastávke, sa Jack stretne s postarším černochom, ktorý mu prezradí, ako môže zachrániť svoju mamu, celý svet a ešte viac. Stačí sa len vybrať peši naprieč Amerikou a občas si zaskočiť aj do paralelného sveta. Brnkačka, nie? Osamelým, pekným a detsky naivným chalanom na cestách sa predsa nikdy nič zlé nestane. 

    Pamätám si, že keď som Talisman čítala prývkrát, bola som bezvýhradne nadšená. Takto po rokoch to bolo stále super, stále som si to užila, ale miestami to trvalo až príliš dlho (podobnosť so sexuálnym životom čisto náhodná). Kingove knihy sú známe dôrazom na detail, čo niektorí neznabohovia označujú za rozvláčnosť. Keď sa však do toho opreli spoločne s Petrom Straubom, občas sa to slovo na r tislo na jazyk aj mne. V úvode sa zoznamujeme s Jackom, ktorý sa motá po vyľudnenom dovolenkovom rezorte, tu stúpi do hovna na pláži, tam ho prejde chuť na raňajky a medzitým opraví kolotoč. Autori perfektne vymodelovali tú ponurú a osamelú atmosféru letoviska po sezóne, len mohli Jacka kopnúť do vrtule a prdele o kúsok skôr, aby to nestihlo byť aj vyčerpávajúce. No nevadí.

    Nevešajte hlavy, drahí poddaní, potom sa Jack už vydá na cestu a tam už sa to sype ako sánkar dolu štrkoviskom, jedno dobrodružstvo za druhým a jedno temnejšie než druhé. V nadpise som naznačila podobnosť s Nekonečným príbehom, ale Falca nečakajte, skôr Gmorkových bratrancov - takých tých, čo si ešte aj on musí hodiť Lexaurin keď majú prísť na návštevu. King a Straub občas nechajú Jacka putovať aj v relatívne znesiteľných podmienkach, taká rozsiahla kniha ako Talisman si žiada aj pokojnejšie pasáže, ale potom sa zase začne tanec medzi hnojiskom, žumpou a exkrementoceánom. A nezáleží na tom, v ktorom svete sa Jack aktuálne nachádza - dokonca by som povedala, že v tom našom naďabí na horšie obludy, akurát to na nich nie je na prvý pohľad zrejmé. 

    Dôkladnosť a dôraz na detail sa prejavuje aj v rozprávaní o Teritóriách, paralelnom svete, v ktorom vládne kráľovná - teda vládla by, keby ju choroba neupútala na lôžko a celá zem teraz čaká, či z neho ešte niekedy vstane. Ako to už v podobných prípadoch býva, niektorí jej poddaní sa modlia za jej uzdravenie, iní by jej najradšej primiešali do čaju panáka Domestosu, aby urýchlili nevyhnutné. Autorská dvojka majstrovsky zvládla nielen opisy Teritórií, ale aj ich prepojenie na náš svet - niektoré miesta a osoby majú svojho dvojníka, iné sú jedinečné, niektoré aktivity sú bezpečené, iné sa môžu odraziť na dejinách v tragickom rozsahu. Takto to môže znieť nepríjemne metafyzicky a relativisticky, ale King a Straub všetko krásne, polopatisticky vysvetlia, takže som nemala pocit, že mi niečo uniká, alebo je niečo nedotiahnuté, len že to tak proste je a basta, asi ako keď vám mrdne na hlavu jablko. 

    Talisman je vo svojej podstate one man show - Jack sa zoberie a ide - ale keďže nie je ťava čo ide Saharou, jeho cestu mu skríži množstvo výrazných postáv aj milých komparzistov. Ak by ste si chceli všetky charaktery z knihy napočítať, zrejme budete potrebovať štandardne veľkú zasadačku, ale autori sa držia hesla "pristupujte po jednom a zachovajte paniku", takže sa netreba obávať neprimeraného náporu postáv na pamäťové centrum. Každopádne, takú pozornosť akú venovali hlavnému hrdinovi - chlapcovi s nevinnou mysľou, ktorý sa zo všetkých síl snaží zachovať hrdinsky, ale stále má len dvanásť rokov, takže potom zo sna s plačom volá mamu - dopriali aj ostatným. A že sa teda bude na čo pozerať! Z dnešnej ponuky vyberáme zdieračského majiteľa dedinského výčapu, monštruózneho kovboja, dobrosrdečného vlkolaka, šialeného reverenda či zmutované dieťa. Ak zavoláte ihneď, naši operátori vám ponúknu aj rádioaktívneho indiána. Skrátka, Kingovi a Straubovi môžete vyčítať všeličo (ak musíte), ale nedostatkom fantázie rozhodne netrpia. 

    Musím podotknúť, že hoci je hlavným hrdinom chalan, čo ešte nevyrástol z detských čísiel tenisiek, neočakávajte žiadnu young adult či nedajbože hrdinský príbeh pre deti. Už som viackrát spomínala, že Kingovi je u ľavej polky prdele, či má jeho postava 10 alebo 110 rokov, dá jej zabrať rovnako. Takže je úplne jedno, že Jackovi legálne v bare nenalejú ani pančovanú vineu, keď sa primotá do cesty šialenému grófovi z Magoríc, dostane pár rán okovaným bičom - a to ešte nie je to najhoršie zaobchádzanie, akému bude na svojej púti vystavený. Na niektoré scény potrebuje človek skrátka trochu silnejšiu žalúdočnú stenu. A ak vám nevadí násilie na deťoch, ale neznášate slepé chrobáky a tučné červy, radšej si vyberte inú knihu.

    No a potom tu máme záver, pri ktorom má človek zase neodbytnú chuť zvolať "prestaň sa s tým babrať a už sa urob!". Ehm. Finále Talismanu mi pripomenulo neblahú skúsenosť so Straubovou knihou Stínozem (áno, snažím sa vám vsugerovať, že King za ten preťahovaný koniec nemôže) - skrátka jeden psychedelický výjav strieda druhý a záporák sa začína podobať na antihrdinu z telenovely, ktorého zastrelia, upália, nakazia syfilisom a prinútia počúvať tri hodiny v slučke Gangnam Style, ale on sa furt odniekaľ vytrepe s nožom v ruke. Oceňujem kapitolu, v ktorej sa rozprávanie v stručnosti upriami na niektoré postavy, s ktorými mal Jack tú česť na svojej ceste, a rovnako aj úplný záver mal taký nostalgický a pokojný nádych - ale to veľké finále bolo ako odolný pupák na nose, čo stláčate všetkými smermi a nie a nie prasknúť.

    Ale samozrejme, je to King a je to výborné. Vyžaduje si to trpezlivejšieho čitateľa, ktorý si neotrieska hlavu o stenu keď sa všetko nestane hneď (právě tady a teď!), ale dobrodružné rozprávanie o sympatickom chalanovi, ktorý sa síce zľakne nejedného nebezpečenstva, ale zatne zuby a ide ďalej, rozhodne stojí za prečítanie. Opäť kniha, pri ktorej som sa zasmiala, aj mi slza ušla (nenaháňala som ju, nech si ide kam chce), aj som sa zamyslela, aj mi vyplo mozog. Moje staré ufrflané ja síce neskákalo od nadšenia tak ak moja mladá verzia, ale napriek tomu to bolo super.

    Prajem príjemné čítanie! :) 

    

 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby

Pohádka - Temná veža light version

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka