Tajný kód - čo sa stalo slečne aj sove?

 

     Človek je tvor hravý. Ak opomeniem našu fascináciu behaním do kolečka v snahe zistiť, kto to stihne v najkratšom čase, prípadne jazdou do kolečka v motorovom vozidle v snahe zistiť, kto to stihne v najkratšom čase a bez toho, aby si strihol životnú rolu panáka v crashteste, alebo naháňanie rôznych okrúhlych predmetov po ihrisku a ich následné transportovanie do bránky, koša, diery v zemi či do iného umiestnenia, tak občas sa radi hráme aj za použitia mozgu. Lúštenie hádaniek sa traduje až do starovekého Egypta, hoci keby vtedajší Egypťania vedeli, že ich atraktívne obrázkové písmo sme roky nedokázali rozlúštiť, asi by ich vytiahlo z profilu. Myslím perspektívneho, nie fejsbúkového. Dnes si ľudia vymysleli mnoho spôsobov, ako si potrápiť hlavičku, od vyplňovania krížoviek po dešifrovanie prejavov Andreja Danka. Tajný kód tvorí podstatu zápletky aj v novej knihe Janice Hallettovej. Z angličtiny do slovenčiny prekódovala Simona Klimková.

    Steven Smith mal až donedávna postarané o nocľah a pravidelnú stravu. Akurát, že za väzenskými múrmi to nie je úplné terno. Keď si už odsedel hriechy minulosti, je odhodlaný prežiť zvyšok života usporiadane. Skôr ako sa však vydá v ústrety svetlej budúcnosti, potrebuje vrhnúť trochu toho svetla aj na temnú minulosť. Celé roky ho totiž prenasledovala záhadná kniha, ktorú ako dieťa našiel v autobuse, jeho sympatická učiteľka ju označila za zakázanú, prezradila mu, že okrem triviálneho a nie veľmi nápaditého príbehu pre deti ukrýva tajné správy, no a potom bez stopy zmizla. Aj s jeho knihou. Steve sa rozhodne rozbehnúť vlastné pátranie po tajomnom twyfordskom kóde, no vyzerá to, že roky spiaca záhada sa prebudila a má náladu asi ako grizly uprostred februára. Stevovi hrozí omnoho väčšie nebezpečenstvo, ako mikrospánok počas hľadania písmenok. 

   Tajný kód ponúka originálny rozprávačský štýl. Namiesto klasického chronologického rozprávania sú čitateľovi predostreté prepisy monológov, ktoré si Steve nahrával do starého telefónu a majú formu audiodenníka, prostredníctvom ktorého zaznamenáva aktuálne udalosti, aj spomína na minulosť. Vďaka tomu sa kniha číta rýchlo a ľahko - predsa len, keď sedíte na lavičke v parku a žvatlete do telefónu, už ste dosť divný aj bez toho, aby ste opisovali, koľko lupeňov čerešne práve pristálo na krištáľovej hladine jazierka. Napriek jednoduchému textu odporúčam dávať pozor - táto kniha je ako 30ročná zaváranina, ktorá ukrýva viac, než je zrejmé na prvý pohľad. Salmonela a mikotoxíny to snáď nebudú, ale hádam chápete, čo sa snažím povedať. Skrátka, v knihe s názvom Tajný kód, pojednávajúcej o chlapovi lúštiacom tajný kód, si musíte dávať pozor na každé slovo. Aj recept na praženicu vám môže poskytnúť viac než tri rozbité vajcia. 

    Vzhľadom na netradičnú formu knihy ustupujú všetky ostatné postavy do úzadia - keď technicky počúvate rozprávanie o tom, čo sa stalo pred piatimi minútami, podfarbené emočným rozpoložením rozprávača, ťažko môžete očakávať, že sa dozviete aj to, koľkokrát do mesiaca si knihovníčka holí nohy. Samotný Steve na mňa pôsobil ako dobrosrdečný, aj keď trochu menej inteligenčne vybavený chlapík, ktorému sa smola prilepila na päty v momente, keď vypadol z maternice, a s odhodlaním kliešťa sa ho drží dodnes. Ako sa ukázalo neskôr, môj odhad bol tragicky nesprávny, ale špecifikovať to nebudem - no ako som spomínala, v Tajnom kóde neradno brať niečo ako samozrejmosť. Všetci ostatní účastníci - či už je to pätica spolužiakov z doučovacej triedy, postaršia odborníčka na literatúru alebo senilný učiteľ - sú vnímaní výlučne Stevovou optikou. Hoci môžeme sledovať ich dialógy a utvoriť si nejaký chabý názor na základe replík, hlavnú charakteristiku nám poskytuje rozprávač a my mu musíme veriť. Alebo sa na jeho názor vyprdneme, každopádne, veľmi si tým nepomôžeme. 

    Osobne mám lúštenie rôznych kódov a hádaniek rada - teda, keď pri tom môžem sledovať niekoho zdatnejšieho a nemusím zapájať vlastné dve mozgové bunky, ktoré sú už aj tak plne vyťažené dýchaním a pozeraním - takže som si užívala aj čítanie Tajného kódu, no potom prišiel koniec a...fakt sa snažím prísť na to, prečo sa mi nepáčil, ale jednoducho mi to subjektívne nechalo dekel na mieste, iba ho tak decentne podvihlo. Zrejme som po všetkom tom napínavom čítaní ešte čakala Gandalfov dračí ohňostroj, ale dostala som len raketku z čínskeho obchodu. Najhoršie na tom je, že sama neviem presne špecifikovať, aký koniec som si predstavovala, iba to, že ten, čo som dostala, mi nestačil a ako vysvetlenie predchádzajúcich udalostí u mňa neobstál. Preto ma prosím berte s rezervou.

    Čo však jednoznačne musím vyzdvihnúť, pochváliť, vyložiť na piedestál a ovenčiť vavrínom, je preklad Simony Klimkovej. Lebo, vážení, už preložiť text z iného jazyka do slovenčiny tak, aby to malo šmrnc a zmysel, považujem za fantastický výkon. Ale preložiť knihu plnú slovných hračiek a akrostichov (viem, čo to je, len vďaka tejto knihe, aby ste si o mne náhodou nevytvorili nereálnu predstavu) tak, aby zostali zachované, a celé to ešte aj dávalo zmysel...nič nevravím, len stojím a tlieskam. Výborná práca!

    Slovko na záver, ak ste milovníkom lúštenia, kódov, hádaniek, Robert Langdon je váš spirit animal a vaše heslo na pokec by neuhádla ani Lisbeth Salanderová, Tajný kód je rozhodne knihou pre vás. Vo mne zanechala trochu vlažný dojem, ale to bude skôr tým, že ja som už zdeformovaná Fitzekom, Carterom a Herculom Poirotom a skrátka, keď v závere knihy nepučím oči ako elektrický úhor na defibrilátor, cítim sa ochudobnená. Takže sa mnou nenechajte odradiť a užite si čítanie, pri ktorom žiadna veta nemusí znamenať to, čo sa v nej hovorí.

    Prajem príjemné čítanie! :)