Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka

    Ako ja milujem knihy Stephena Kinga. Či som to už spomínala? Hej? No nič. Opakovanie je matkou múdrosti, takže vôbec nie som otravná a otrepaná, len sa snažím zmúdrieť. Raz sa to možno podarí. No a teraz, aby som konečne premostila k pointe, moje police zdobí už celkom pekný počet Števových diel. A hoci ma dokáže nadchnúť aj svojou novou tvorbou (kiežby ho písanie bavilo dlhšie než Fica politika), jeho starinky majú v mojom srdci špeciálne miesto svojou rýdzou hororovou temne lahodnou atmosférou. Niežeby na staré kolená a nové knihy strácal šmrnc, ale z jeho ranej tvorby presakuje taký ten necenzúrovaný oldschoolový des. Takže si zrejme viete predstaviť, ako som prijala správu, že po prvýkrát vyjde v preklade jeho dielko Cyklus vlkodlaka (správne, s jačaním, pišťaním, oslavným tancom a rachnutím zabudnutého šampusu z oslavy nového milénia).  Američania (a schopní jedinci s príslušnou znalosťou angličtiny) si môžu túto strhujúco ilustrovanú novelu vychutnávať už od roku 1983, ja som si ju mohla vychutnať až o 40 rokov neskôr vďaka prekladu Adély Bartlovej.

    Ospalé mestečko Tarker Mills čaká prebudenie kýblom hrdzavých klincov v podobe beštiálnej vraždy. Samozrejme, zdravý rozum nepustí, takže všetci pripisujú ohavný čin maniakálnemu vrahovi. Že k vraždám dochádza len počas úplnku? Nasrať. Že sú obete roztrhané roztrhané na franforce ako návrh koaličnej zmluvy Hlasu s PS? Stáva sa. Dokonca ich nepresvedčí ani vlčie vytie nesúce sa povetrím, v ktorom pozorné ucho zachytí pozostatok ľudského hlasu. A hoci je pravda taká ohavná, že je pred ňou lepšie zatvoriť oči, predsa len zanecháva na sietnici obraz vlkodlaka.

    Mnoho čitateľov sa Kingovým knihám vyhýba pre ich rozsah a podrobnosť (neznalí kacíri to nazývajú aj rozvláčnosť, pche). Ak náhodou patríte k tým, v ktorých tisíc strán hrôzy budí rešpekt, mám pre vás dobrú správu - Cyklus vlkodlaka je dlhý asi ako prvá kapitola Svědectví. King v tejto knižke upustil od detailného budovania charakterov a pomalej degradácie atmosféry a išiel na vec rovno, odzadu a bez lásky - už na prvých stranách sa vlkodlak trepe cez rozdrúzgané dvere, a rozhodne nie preto, aby vydesenému železničiarovi ponúkol vzorky peny na holenie od Avonu. Namiesto kapitol je kniha členená na jednotlivé mesiace, ktoré mapujú útoky vlkodlaka - v každej kapitole sa stretneme s osobou, ktorú nám King na svoje pomery stručne, ale aj tak farbisto predstaví a potom...no, buď to prežijú, alebo aj nie. Skôr nie. 

    Čo robí túto knihu takým výnimočným zážitkom však nie je poctivý vlkodlačí príbeh - hoci aj ten je skvelý - ale tie dychberúce, drsné a absolútne  majstrovské ilustrácie Bernieho Wrightsona. A že túto útlu knižku vybavil obrázkami naozaj poctivo, v čiernobielej aj plnofarebnej variante. Zvedavcom intenzívne odporúčam krotiť svoju vášeň - tie ilustrácie sú naozaj všetky do jednej veľkolepým dielom, lenže ich predčasným štúdiom sa oberiete o zážitok z čítania, keďže si vyspoilerujete mnohé, vrátane identity vlkodlaka. Keď už musíte, aspoň sa stopnite pred októbrom (ďalšie plus knihy - konečne sa naučím názvy mesiacov po česky. Nemám najmenší problém čítať v češtine, ale keď príde na dátumy, budem polhodiny uvažovať čo je duben). 

    Cyklus vlkodlaka vrelo odporúčam každému fanúšikovi kvalitných, staromódnych strašidelných príbehov. Za tých 40 rokov od vydania sme síce mali možnosť vidieť zvlčilcov v naozaj rôznorodých podobách (poprosím minútu ticha za kňučiaceho Taylora Lautnera. Ale stále si myslím že má dobré telo), ale Kingove klasické poňatie má dodnes ohromné čaro. Je to knižka, ktorú zhltnete za dve hodiny aj s prestávkou na záchod a instagram, ale určite by nemala chýbať v zbierke žiadnemu kingomaniakovi ani tomu, kto má proste rád horory v ich pôvodnej, drsnej, rýchlej a neprikrášlenej podobe. Ja sa budem z tejto knihy vytešovať ešte aj na Vianoce. O dva roky. A hovorila som už, že milujem Kinga?

    Prajem príjemné čítanie! :)