Sebastian Fitzek - Dievča z kalendára


O čom to je

    Dievčaťom z kalendára tentokrát nemyslíme retromodelku, statočne otŕčajúcu bobríka odvahy z plagátu na zadnej stene pneuservisu. Dievča z kalendára je legenda o mladici, ktorá sa utiahla do domčeka pri lese, aby mala pokoj od sveta a mohla sa učiť. Čo sa ukázalo ako blbý nápad najneskôr vo chvíli, keď k nej zavítal psychopat, aby ju previedol adventným kalendárom bolesti a utrpenia. O desať rokov neskôr sa psychologička Olivia zúfalo snaží zistiť, kto sú rodičia jej adoptívnej dcéry, aby z nich mohla vytrieskať vzorky kostnej drene. Jej dcérka je totiž smrteľne chorá a darcovia chromozómov sa javia ako jej posledná nádej. Zúfalé pátranie ju zavedie až k legende o dievčati z kalendára. Koľko z toho strašidelného príbehu sa naozaj stalo?

Fitzek je Fitzek

    No čo vám mám povedať? Viete, aké knihy Fitzek píše. Aj keď ste žiadnu nečítali, určite si dokážete urobiť aspoň predstavu, najpredávanejším autorom psychotrilerov sa človek nestane vďaka receptu na srnčí guláš. Dievča z kalendára nie je výnimkou. Je to príbeh, ktorý sa pravdepodobnosťou rovná Housovej diagnóze, keby ten človek ešte spadol do jadrového reaktora spolu s pavúkom, netopierom a koreňom mandragory za splnu mesiaca. Akože, stať sa môže, ale rodinné dedičstvo by som na to nestavila. Je to prehnané? Ako po hektolitri šaratice. Je to zvrátené? Ako outfit nebohého Dana Nekonečného. Ale je to Fitzek a ono to tak nejak funguje. Na rovinu a úprimne, je to kniha, ktorú stačí čítať raz, lebo akonáhle odznie moment prekvapenia, už vám veľmi nemá čo ponúknuť. Ale ten jeden raz funguje ako prudko čitateľná, drsná a nepríjemná oddychovka.

Téma? Všetko!

    Sebi si väčšinou zvolí jednotný námet, na ktorom potom vystavia zápletku, zapletenú na osemstorako. Či už je to mimika, podozrivé zmiznutia na výletných lodiach, švihnuté realityshows alebo psychické zdravie. Dievča z kalendára môže budiť dojem, že tu pôjde o zúfalú silu rodičovskej lásky, fungujúcu ako hnací motor aj v najšialenejších situáciách. Áno, je to jedna z tém. A potom tu máme ešte dopady traumatických zážitkov na vývoj osobnosti, týranie mladistvých, zneužívanie moci, krízu stredného veku, pomstu a kontrast mentálnej predispozície so sociálnou indispozíciou. Ako fakt, Sebi si naložil, že by sa z toho Pankreolan psychicky zrútil ešte niekde za mandľami. Mám rada pridanú hodnotu v trileroch, ale tu nebol priestor ísť pri niečom do hĺbky.

Ja som šiši, ty si šiši...

    Ďalšou spoločnou črtou Fitzekoviek je fakt, že každej z postáv tak trochu haraší. Ale v Dievčati z kalendára sa mu podarilo ich napísať tak, že človek aspoň niektorým trochu fandí. Väčšinou sú mi totiž u zadného vchodu a len si čítam. Olivii som celkom drukovala, nepatrí k tým melodramatickým zúfalkám, čo sa zoči voči smrti menia na nasratú Fionu schopnú zlomiť zápasníka MMA na štyri umrnačné fraktúry. Ona je proste nešťastnica, čo ide na doraz, potom zatlačí dakde na pumpe balenie pozáručnej salámy, poserie sa a ide na doraz ďalej. A dizertačku jej študenta Eliasa, o psychologickej diagnostike záporákov z fantasy kníh, si chcem prečítať! 

Takže takto...

    Možno to tak nevyzerá, ale ja mám Fitzeka rada. Nie je to láska, on je ten kamoš, ktorý si vždy dá o dva poldecáky navyše a potom sa strašne smejete, keď sa skydne z baru. Dievča z kalendára je psycho, drží to pokope len vďaka nechutnostiam a zvrátenostiam, mnoho vecí by si zaslúžilo viac pozornosti, alebo úplne vynechať nech to zbytočne neodvádza pozornosť. Ale jemu to vždy na konci tak nejak klapne. A ak chcete knihu, pri ktorej koniec neuhádnete ani z pätnástich dávok Earl Grey, tak tu ste na správnej adrese.

    Prajem príjemné čítanie! :)


Originálny názov: Das Kalendarmädchen
Preklad: Zuzana Kováčiková
Vydavateľstvo: Tatran
Rok vydania: 2025
Počet strán: 320
Žáner: Psychotriler

 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Fiona Davis - Ukradnutá kráľovná

Obraz
     Egypt ma vždy tak nejak fascinoval. Nepochybne je niečo fascinujúce na mŕtvole, ktorá vydrží tisícky rokov a stále je viacmenej freš. Alebo na obrovskom ihlane mrdnutom uprostred púšte, ktorý bol navyše postavený v dobách, keď bol žeriav len vták. A hieroglyf. Existuje vôbec písmo, ktoré je vizuálne príťažlivejšie, než egyptské hieroglyfy? A všetka česť že sa v nich vyznali, naučiť sa 26 písmen latinskej abecedy je jedna vec, ale vyznať sa v zmäti obrázkov, kde každý znamená niečo iné v závislosti od toho, ako sú usporiadané, to chce fištróna. Kniha Fiony Davisovej Ukradnutá kráľovná  našťastie v hieroglyfoch písaná nie je a ešte nám ju aj Marianna Bachledová preložila do slovenčiny.     Písal sa rok 1936 a Charlotte sa na ohromnú radosť svojich úzkoprsých rodičov vydala vykopávať múmie do Egypta. Jeden nález sa jej aj podarí, no potom sa jej celý život zosype ako pyramída projektovaná Eskimákom. O 40 rokov neskôr je z nej asistentka kurátora Metropoli...
Čítať ďalej

František Švantner - Malka

Obraz
     Povinné čítanie sa všeobecne asi neteší veľkej obľube, možno aj kvôli tomu prívlastku "povinné". Máločo obligatórne robíme s potešením, už len z princípu - ani dvojitý hambáč by vám nechutil, keby vám povedia, že nevstanete od stola, kým nebude prázdny tanier. Možno aj to je jedným z dôvodov, že ku knihám, ktorými nám mávali pred nosom učiteľky literatúry, sa vraciame až o dekády neskôr a potom sme prekvapení, že to vlastne vôbec nie je také zlé. Takže, akým hamburgerom sa pre mňa stala Malka od Františka Švantera?     Pre tých, čo si z hodín literatúry pamätajú ešte menej, než ja, František Švantner bol popredným predstaviteľom slovenského naturizmu (to nemám z wikipédie. Ale ani z hlavy, píšu to v anotácii) a Malka je zbierkou noviel, ktorá mu tento titul pomohla dosiahnuť. Všetky spája temný a tajomný námet. Jednoduchý človek sa stretáva s okolnosťami, ktoré sú nad jeho pochop, takže ich pripíše nejakej tej nadprirodzenej mocnosti, a spisovateľ necháva č...
Čítať ďalej

Charlotte McConaghy - Ostrov bouře a ticha

Obraz
       Človek je taký debilný tvor, čo rád berie všetko ako samozrejmosť. Že veď bude zajtra a zajtra bude čo jesť a pozajtra tiež. No čo ak nie? Našťastie aj vo svojej debilite dokážeme myslieť v intenciách krízového manažmentu, a tak vznikli semenné banky (teraz nehovorím o striekaní do téglika, to je zas niečo iné), kde si ľudstvo uchováva semiačka pre prípad, že túto planétu dodrbeme natoľko, že nám už nezostane ani len tá pšenica. A práve takáto semenná banka sa stala dejiskom strhujúceho príbehu v knihe Ostrov bouře a ticha od Charlotte McConaghy. O skvelý preklad do češtiny sa postarala Linda Bartošková.     Ostrov buřňá k ů sa krčí blízko Antarktídy a okrem tuleňov, zástupu tučniakov, vodného vtáctva a nehostinných podmienok ukrýva aj semennú banku, v ktorej sú uložené zásoby semien najrôznejších rastlín pre prípad, že to ľudstvo doserie ešte viac, než doteraz. A ešte rodinu Saltovcov, posledných obyvateľov, ktorí čakajú, kým si more definitívne pov...
Čítať ďalej