Posledný jednorožec - ročná dávka nostalgie v luxusnom balení

    

    Mala som to šťastie vyrastať v čase, keď zažívali filmové rozprávky z osemdesiatych rokov časy najväčšej slávy. Poprosím pomlčať o tom, že som stará ako Falcov očkovací preukaz. Ale keď už toho Falca spomínam, Nekonečný príbeh samozrejme predstavoval jeden z vrcholov televíznych možností a v časoch najväčšieho rozmachu videopožičovní sme si ho so sestrou v pohode struhli aj osemkrát za jeden víkend. Dodnes sa čudujem, že moji rodičia nechytajú tik v oku pri prvých tónoch Limahlovej piesne. No a keď hovorím o televíznych rozprávkach, v žiadnom prípade nemôžem vynechať nádherne melancholický animák Posledný jednorožec, ktorý mi ukázal, že šťastný koniec nemusí nutne znamenať svadbu. Až neskôr som zistila, že môj obľúbený príbeh má knižnú predlohu z pera Petra S. Beagla, ktorá tento rok vyšla v absolútne nádhernom prevedení a v preklade Lucie Nižníkovej Kollárovej.

   Ak ste takí mladí, že vám pohľad na obálku s červeným býkom a bielym jednorožcom nehovorí viac ako Markíza Ficovi, trochu vám to ozrejmím. Stretávame sa s posledným jednorožcom (ona je to vlastne samička, ale slovo jednorožka mi odmieta prejsť hore krkom), ktorý netuší, že je posledným, až kým jej to nevykecajú dvaja frustrovaní lovci, ktorý prechádzajú jej začarovaným lesom bez suroviny do kotlíkového gulášu. Hoci sprvu týmto kacírskym myšlienkam odmieta veriť, chrobák jej v hlave vŕzga tak dlho, až opustí svoj domov a vydá sa hľadať stratených druhov. Cestou si narazí kamošov v podobe neúspešného čarodejníka Šmendrika a bývalej zbojníkovej frajerky Molly a spolu sa dostanú až do nepríjemne žeravej blízkosti Ohnivého býka, ktorý má na svedomí zmiznutie jednorožcov. 

    Ak mám byť úprimná, neviem či teraz zo mňa hovorí rozum alebo nostalgia (máte pravdu, stretnúť jednorožca je pravdepodobnejšie ako môj rozum, tak to bude tá nostalgia), ale ja som si toto čítanie ohromne užila!  Nepopieram, že je to aj tým, že som rozprávku videla iba asi 856x a postavy v knihe ku mne prehovárali hlasmi Dušana Cinkotu, Leopolda Haverla, Andreja Hryca či Zuzany Kronerovej (to bola ešte tá generácia hercov čo vedela dabovať), navyše som zistila, že sa scenár držal dosť striktne knižnej predlohy, takže to bolo naozaj ako vrátiť sa do detstva (akurát mi nikto neprišiel o pol jedenástej povedať že je čas ísť do postele. Bodaj by to niekto urobil). 

    V prípade, že vás dej naozaj doteraz oblúkom obchádzal a nemáte šajnu o čom to tu básnim, tak vám prezradím, že Posledný jednorožec je skôr nežná rozprávka než dobrodružná fantasy. Jednorožcove putovanie síce nie je prechádzka ružovou záhradou so šumiacim vodopádom v pozadí (no dobre, miestami je), ale ani jej nejde každú chvíľu o kejhák. Beagle cez neschopnosť ľudí uvidieť jej pravú podobu poukazuje na to, že sa často priveľmi spoliehame na racio a fantázia skuhrá v kúte s pohárikom na drobné. Aspoň myslím, Rothfuss (ktorý písal úvod. Áno, na toto milosťpán čas mal) by mi vynadal že vám tu teraz vnucujem svoje vnímanie príbehu, no snažím sa poukázať na to, že je to naozaj krásna fantasyrozprávka s pridanou hodnotou. Dej plynie pomaly, záporák ma skôr charakter melancholického antihrdinu než démonického požierača konskej salámy a akcie je tu naozaj poskromne, ale celé je to kompenzované tou snovou, jemnou a nepresladenou atmosférou (jasné že dôjde aj na lásku, ale v takej čistej podobe bez mačistických rečí a patetických kecov). Trochu ma mrzelo, že knižný Lír je oproti tomu kreslenému také tupelo, čo sa preberie z letargie až v momente, keď zbadá peknú tvár, a potom sa rozhodne počtom hrdinských skutkov nakopať Herakla do prdele, ale zase bol viac reálny než ten nepoškvrnený a dokonalosťou sa skvejúci blonďavý feši. 

    Preklad je svieži a súčasný a dokáže zaujať aj mladšieho čitateľa, ktorý sa nenechá tak ako my skôr narodení zlákať nostalgiou. A motýľ, ktorý si spieva staré Duchoňove šlágre? Tlieskam, výskam a ďakujem! Aj keď moju obľúbenú vynechal.

    Či už ste si tento príbeh zamilovali ako dieťa, alebo sa s ním teraz stretávate po prvýkrát, nebojím sa prehlásiť, že Posledný jednorožec je jednou z tých kníh, ktoré sa naozaj hodia do každej knižnice. Nesmrteľné rozprávanie o láske, odvahe a obetovaní si dokáže získať naozaj široké publikum, a v tejto novej podobe s prekrásnou oriezkou a ešte krajšou obálkou je to ozdoba nielen čo do obsahu, ale aj na pohľad. Takže ja si teraz idem pustiť The Last Unicorn od Americy a vy zatiaľ kľudne objednávajte.

    Prajem príjemné čítanie! :) 

    


 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prečo sú Hry o život najlepším YA svojej doby

Pohádka - Temná veža light version

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka