Mollina zázračná cesta
Tí, čo vravia, že deti majú ľahký život, asi už majú Alzheimera a zabudli aké to vlastne bolo, byť maloletým, alebo sa umelá inteligencia dostala tak ďaleko, že namiesto plagiátorských obrázkov rovno vypľúva dospelých ľudí, čo to nemajú odkiaľ vedieť. Deti možno nemajú hypotéku, nábeh na infarkt a šialeného šéfa, lenže sa musia vyrovnávať s hromadou vlastných sračiek, ktoré, na rozdiel od nás starcov, často nedokážu pochopiť. Aj preto je fajn, že vychádzajú knižky ako Mollina zázračná cesta, ktoré im v tomto smere môžu aspoň trochu pomôcť.
Molly príde domov po ďalšom naprd dni v škole a po pár stránkach knihy ju drapne spánok. Vo svojom sne sa ocitá vo svojom vnútri - nie je však najnovšou hviezdou seriálu Bol raz jeden život, ocitá sa vo svete svojich emócií. Postupne sa zoznamuje so všetkým, čo sa odohráva v jej hlávke, spoznáva svoje myšlienky, vidí krajinu svojho šťastia, no stretáva aj svoj strach, smútok a hnev. A na konci svojej cesty sa dozvie odpoveď na každú otázku na svete.
Knižka je útlučká, príbeh jednoduchý a celé to ešte dopĺňajú krásne ilustrácie - niekto by mohol namietať že toho textu k téme mohlo byť aj viac, ale nemyslím že dieťa by potrebovalo polročný motivačný program s prípadovými štúdiami a špeciálnou ketodiétou aby sa zorientovalo vo svojich emóciách. Najviac oceňujem, že Kupka sa nesnaží eliminovať negatívne emócie, naopak, nabáda deti k tomu, aby ich prijali, naučili sa ich precítiť a spracovať. Nedozvedela som sa, či je tresknutie dvojposchodového hradu z lega o zem spracovanie hnevu, ale to už je asi predmetom inej literatúry.
Prijala by som, keby autorka v závere išla viac do hĺbky - spomenula totiž aj tému šikany, ale len tak mimochodom a viac sa k nej nevrátila - a priznávam, že niektoré formulácie na mňa pôsobili trochu jehovisticky, ale to bude mojou starou sarkastickou hlavou. Každopádne si myslím, že táto knižka môže byť veľmi užitočná pomôcka pre každého drobca, čo si potrebuje trochu upratať bordel v hlavičke.
Komentáre
Zverejnenie komentára