Susan Mihalic - Temné kone

     Vzťahy medzi rodičmi a ich ratolesťami sú často komplikované, turbulentné, prehnané, nedostatočné, konfliktné, jednostranné...mohli by sme tu byť do večera a vymenovávať čo všetko sa môže posrať. A naozaj tým nemyslím len pocit hlbokého nepochopenia, ktorým môžu trpieť mladiství, keď ich starci odmietnu pustiť na Rytmusov koncert dakde vo feťáckom doupjeti (fakt, poprosím chvíľu uznania pre každého rodiča, čo zakáže decku ísť na Rytmusa. Ľudí, ako ste vy, táto spoločnosť potrebuje!). No a potom sú tu prípady, keď sa vzťah medzi rodičom a dieťaťom vyprofiluje do takej nenapraviteľne chorej podoby, že to môže mať - a veľmi často má - fatálne dôsledky. Ak máte silný žalúdok, presne toto rozoberá Susan Mihalic vo svojej knihe Temné kone. Silným žalúdkom určite disponuje Beata Horná, keď to dokázala preložiť.

    Roan je mladá jazdecká šampiónka, žije na farme s rodičmi, ktorý nemajú do kapsy hlboko a vlastným stádom koní. Kto by si prial na narodeniny poníka, keď má tri kone? Vonkajšie pozlátko však ukrýva namiesto chrumkavej Ferrero pralinky zhnitý kus konského hnoja. Roanin otec nie je len bývalý olympijský víťaz, zodpovedný a prísny tréner či starostlivý rodič. To, čo sa medzi nimi deje za zatvorenými dverami, ďaleko presahuje medze rodičovskej starostlivosti, slušného správania, všeobecne platnej legislatívy a zdravého rozumu. Roan však dokáže jasne vidieť intenzitu celého toho marazmu až vo chvíli, keď sa začne rodiť normálny vzťah medzi ňou a jej rovesníkom.

    Ctení prítomní, poprosíme potlesk pre držiteľa ceny "To najodpornejšie čo som tento rok čítala". Okej, je len február, ale nie som si istá, či v tomto smere dokáže niečo prekonať Temné kone. Zlaté moje krváky s očami visiacimi na lícach a ľudskou kožou zavesenou vo dverách namiesto hipisáckeho korálkového závesu! Susan Mihalic sa s tým nepárala a napísala príbeh, ktorý je ľahký formou a ťažký obsahom. Na strávenie Temných koní vám nebude stačiť ani Pancreolan Forte. Fakt som mala problém uveriť, že sa deje naozaj to, čo si myslím, že sa deje. Autorka dokázala výborne spodobniť uvažovanie pätnásťročného dievčaťa, ktoré je tak dlho vystavované absolútne neprijateľnému zaobchádzaniu, že si to vo svojej mysli znormalizovalo, hoci podvedome si uvedomuje, že takto by veci fungovať nemali. 

    Rozprávačkou príbehu je Roan, vďaka čomu čitateľ môže pozorovať kontrast medzi jej vnímaním otca ako trénerskej autority a ako človeka, ktorý k otcovským povinnostiam pridal aj veci, do ktorých by rozhodne nemal pchať...nič. Z jej prejavu je cítiť radosť, hrdosť a súťaživosť, ktorú zažíva na konskom chrbte, aby sa potom prepadla do stavov zúfalého sebapohŕdania z toho, čo sa deje v noci v jej izbe. A keď sa do toho ešte zapletie fešný spolužiak, katastrofa je na spadnutie. Roanin postoj k otcovi pritom nie je statický, vidno jej postupné uvedomovanie si závažnosti celej situácie a dopadu na jej budúcnosť, v ktorom sa mieša odhodlanie so strachom. 

    A na niektoré popisné scény som nebola pripravená. Ono je jedna vec, keď sa vám niekto špára kutáčom v brušnej dutine, ale keď v knihe o zneužívaní dieťaťa príde na sexuálne scény...a to teraz myslím scénu medzi rovesníkmi "vo všetkej počestnosti" (teda nakoľko môže byť sex počestný, nejdem tu teraz polemizovať o spoločenských konvenciách), lenže Susac Mihalic práve na tom zdôrazňuje, ako veľmi rozbil vzťah s otcom Roaninu osobnosť. 

    Záver mi prišiel trochu naivný - samozrejme, nekončí sa to radostnými úsmevmi okolo vianočného stromčeka s kamiónom Coca-Cola za oknami, ale na to, aký temný podtón mala celá kniha, je potom koniec prekvapivo šedivý. Nejdem zachádzať do detailov, len chcem podotknúť, že hoci som si vedela predstaviť štyri verzie apokalypsy, dokázala som autorke uveriť aj záver, ktorý zvolila. Verte mi, táto kniha vám zlomí srdce viackrát, a to aj bez toho, aby na konci všetci umreli a nastala doba ľadová. 

    Snáď nebudem vyznievať povýšenecky, ak poviem, že Temné kone nie sú knihou pre každého. A nie preto že by sa nedala pochopiť - to, čo sa tam deje, je práveže až príliš jednoznačné a naozaj vám z toho zostane ťažko na srdci, zle od žalúdka a ešte vás aj hlava rozbolí. To, čo sa deje za zatvorenými dverami, vám autorka totiž ukáže v plnom osvetlení a nie je to pekný pohľad. Ak to však znesiete, potom sú Temné kone silným príbehom boja o právo na vlastný život.

    Prajem príjemné čítanie! :)