David Pakman - Mysli ako detektív


     Na začiatok niečo k menu autora: volať sa takmer ako ikonická hra z osemdesiatych rokov je ultramegasuper cool, akurát som sa potom nevedela zbaviť predstavy guľatého pažravého panáčika skákajúceho po klávesnici. Dôležitejšie ako asociácia, ktorú vyvoláva jeho priezvisko, je však fakt, že David Pakman ako autor a moderátor vyzýva ku kritickému mysleniu a zvedavosti. Skrátka, k aktívnemu používaniu mozgu namiesto pasívneho zmierovania sa s akoukoľvek informáciou. A je skvelé, že pomocou milej knižky hodlá odovzdať túto superschopnosť aj mladšiemu obecentstvu.

    V útlej detektívnej príručke, bohato vybavenej rozkošnými ilustráciami, autor vždy načrtne situáciu a ponúkne nástroj, pomocou ktorého môžeme vyhodnotiť ponúknutú informáciu. Tým nástrojom teraz nemyslím mačetu alebo pneumatické kladivo (aj keď aj s tými sa dá čo to dosiahnuť), ale napríklad kladenie správnych otázok (niežeby väčšina detí potrebovala ku kladeniu otázok zvlášť motivovať, no tu to zapadá do celkového kontextu), hľadanie dôkazov a overovanie faktov. Tiež vysvetľuje zrozumiteľnou a názornou formou rozdiel medzi faktom, názorom a klamstvom (podnet na zamyslenie: nemôže sa táto knižka distribuovať do schránok počas predvolebného obdobia?).

    Osobne by som prijala, keby bola knižka ešte o kúsok viac interaktívna - keby napríklad viedla dieťa postupne riešením "záhady" (lebo samozrejme teraz nepotrebujeme zistiť, koľko metrov meria lochneska, ani akú žiarivosť má E.T.ho prst), ale aj táto forma spĺňa účel viac než dobre. Malý detektív je vždy postavený pred problém, kedy si musí položiť konkrétne otázky a na základe odpovedí posúdiť, či môže výroku veriť, alebo nie. Správnu odpoveď autor neponúka - to už zostáva na jeho kritickom myslení. Príručka Mysli ako detektív by mala byť povinnou výbavou každého malého zvedavca.

    Prajem príjemné čítanie! :) 

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Pohádka - Temná veža light version

Obraz
     Keď Stephen King vyhlási, že napíše rozprávku, ľudia mu veria asi tak ako nevesty Matovičovi, že bude dobre. On môže mať tie najlepšie úmysly, vytvoriť dvadsať spanilých princezien a k nim raz toľko chrabrých princov, nech je z čoho vyberať, no v momente, keď si sadne k plastelíne, aby z nej vymodeloval záporáka, mu z toho vylezie prinajlepšom temná fantasy. Raz už síce napísal dačo, čo sa k rozprávke dosť približovalo, dielko Dračie oči, ale tie sú tiež niečo také, ako keby sa Hry o tróny spárili s Narniou. Tentokrát to však vzal od podlahy a svoju knihu tvrdohlavo nazval Pohádka , aby nikto nemohol pochybovať. A hoci o žánri môžeme opäť tvrdo polemizovať, rozprávkový nádych sa tejto úžasnej knihe nedá uprieť.     Charlie Reade si toho už v živote odsral za dve vlečky. Prišiel o milovanú mamu, milovaný otec sa rozhodol utopiť žiaľ v kvasenom jačmeni, a sám Charlie sa s tragédiou tiež vyrovnáva po svojom. Čas je však celkom kvalitná náplasť a tak je v sedemnástich rokoch z Charlie
Čítať ďalej

Matky a dcéry - Rodinné prípady v knižnej podobe

Obraz
     Ak všetko funguje tak, ako má, potom je pravdepodobne vzťah medzi matkou a dcérou tou najdominantnejšou silou vo vesmíre, darmo sa na mňa gravitácia škaredo pozerá a vraždí moje obľúbené hrnčeky stretom s podlahou. Tým, samozrejme, nechcem nijak dehonestovať vzťah medzi matkou a synom. No zatiaľ čo od chalana sa očakáva, že dakedy okolo štyridsiatky odlepí svoj ctený zadok z rodinného gauča a vydá sa v ústrety životu, dcéra si robí na základe intezívnej pozorovacej metódy poznámky, ako vybudovať vlastné hniezdo, keď príde čas opustiť to rodičovské. A povedzme si úprimne, nič tak nezblíži ženské duše ako debata o výhodách a nevýhodách rôznych foriem menštruačných pomôcok. So synom by takýto rozhovor zrejme nemal tú správnu atmosféru. Nielen o silnom pute, ale aj o tajomstvách, pôsobiacich na toto puto ako hrdza na reťaz od bicykla, hovorí Erica Jamesová v románe  Matky a dcéry. Knihu preložila Saskia Hudecová.     Naomi pred dvoma rokmi náhle ovdovela, no nakoľko sa ešte necíti na
Čítať ďalej

Cyklus vlkodlaka - dávno napísaná, dlho očakávaná kingovská jednohubka

Obraz
    Ako ja milujem knihy Stephena Kinga . Či som to už spomínala? Hej? No nič. Opakovanie je matkou múdrosti, takže vôbec nie som otravná a otrepaná, len sa snažím zmúdrieť. Raz sa to možno podarí. No a teraz, aby som konečne premostila k pointe, moje police zdobí už celkom pekný počet Števových diel. A hoci ma dokáže nadchnúť aj svojou novou tvorbou (kiežby ho písanie bavilo dlhšie než Fica politika), jeho starinky majú v mojom srdci špeciálne miesto svojou rýdzou hororovou temne lahodnou atmosférou. Niežeby na staré kolená a nové knihy strácal šmrnc, ale z jeho ranej tvorby presakuje taký ten necenzúrovaný oldschoolový des. Takže si zrejme viete predstaviť, ako som prijala správu, že po prvýkrát vyjde v preklade jeho dielko Cyklus vlkodlaka (správne, s jačaním, pišťaním, oslavným tancom a rachnutím zabudnutého šampusu z oslavy nového milénia).     Američania (a schopní jedinci s príslušnou znalosťou angličtiny) si môžu túto strhujúco ilustrovanú novelu vychutnávať už od roku 1983, ja
Čítať ďalej