Elin Hilderbrand - Päťhviezdičkový víkend

     Milujem leto. Nie v tom zmysle, že som rada keď príde a ani si nevšimnem keď odíde, pre mňa je to seriózne vrchol roka a keď ostatní nadávajú na meteorologické výstrahy druhého stupňa pred teplom, ja si hovorím, že je konečne normálne počasie. Možno som bola v minulom živote jašterica. Alebo čarodejnica, čo neoblafla inkvizíciu a žiadne teplo nie je také strašné ako horiaca hranica. Paradoxne letnému čítaniu až tak neholdujem - celkovo nevyznávam sezónne čítanie a snažím sa celý rok čítať to, na čo mám aktuálne chuť - tento rok som však urobila výnimku a šupla som si absolútne letnú knihu Päťhviezdičkový víkend od Elin Hilderbrand. Výborný preklad zvrtla, snáď s mojitkom v ruke, Simona Klimková.

    Hollis si žije ako v rozprávke. Nie v takej, kde si musí princezná najskôr preskákať všetkými sračkami od výmyslu sveta, kým bude mať chvíľu kľudu, ale v takej hepyevrafter - má štýlový dom, druhý štýlový dom na rodnom ostrove využíva ako letné sídlo, vydarenú dcéru a ešte vydarenejšie manželstvo a je úspešná foodblogerka (čo ma ako osobu, čo pripáli aj ľadový čaj, celkom fascinuje). Svet sa jej však rozbije na padrť vo chvíli, keď jej manžel Matthew zahynie pri autonehode. Hollis sa pokúsi aspoň čiastočne zlepiť svoj zdevastovaný život usporiadaním Päťhviezdičkového víkendu - pozve k sebe štyri kamarátky, každú z určitej etapy života, keď si boli obzvlášť blízke. Takže do jej domu mieri kamoška, čo jej bola v detstve ako sestra, parťáčka z vysokoškolských kalieb, spolubojovníčka z Modrého koníka a napokon oddaná fanúšička jej blogu, ktorú však v reálnom živote nikdy nestretla. Päť žien, každá s vlastnými strasťami, každá s odlišným temperamentom - čo sa už len môže pokaziť?

    Teraz učiním vyhlásenie - keby všetky romantické knihy vyzerali takto, ja by som ich hádam aj začala čítať! Očividne mám problém s romantikou zameranou na mojich vrstovníkov, resp. mladšie ročníky (a nemyslím len Denníky princeznej, bohužiaľ), ale keď po sebe začnú žmurkať päťdesiatnici, že tvoj krvný obraz vyzerá akoby ho maľoval Rembrandt a tvoj šedý zákal má farbu rozbúreného mora, ja im to žeriem aj s navijakom a tabletkami na zníženie cholesterolu. A navyše, v tejto knihe tej prvoplánovej romantiky zase toľko nebolo. Okej, dostaneme tu manželský pár čo sa už tridsať rokov nevie nabažiť mandlí toho druhého, alebo klasické "stará láska má nehrdzavejúcu úpravu", ale nie až do takej miery, aby mi to stihlo prekážať.

    Navyše sa autorka okrem romantických vzťahov dotýka prostredníctvom hrdiniek celej škály reálnych ťažkostí. Či už ide o strach o zdravie a život, o vrtkavosť verejnej mienky, problémy v manželstve, nedostatočné sebavedomie alebo vyrovnávanie sa so stratou milovanej osoby - nemala som pocit, že využíva tieto témy len na okorenenie sladkého deja, ale predstavujú neoddeliteľnú súčasť príbehu. Každú zo žien som si svojím spôsobom obľúbila a mala som pre ňu pochopenie, azda okrem Brooke, tá už bola fakt príliš otravná, ukecaná a melodramatická. 

    Napriek závažným témam je Päťhviezdičkový víkend stále pohodovým letným čítaním - povedzme si na rovinu, o Pulitzera asi bojovať nebude - ale mne to ohromne vyhovovalo. Z knihy sála veľmi príjemná letná atmosféra, až má človek sto chutí googliť si letenky na Nantucket. Áno, opisy podávaných jedál dostanú prekvapivo veľa priestoru a niekomu to môže prekážať, čo chápem, ale podľa mňa sa to k príbehu o foodblogerke hodilo a jediné, čo mi vadilo, bolo to, že som bola stále hladná a špagety s morcadelou sa fakt nedokázali vyrovnať cestovinovému šalátu s avokádom a pekanovými orechmi. Zodpovedá tomu aj tempo - dejovou linkou je prepletených viacero tajomstiev, ale odkrývané sú pomaly, asi ako keď sa pokúšate urobiť ropný vrt detskou lopatičkou. V rozprávaní sa často vraciame do minulosti a do mladosti hlavných hrdiniek, vďaka čomu ich môžeme ešte lepšie spoznať a možno im aj viac porozumieť.

    Mne sa táto kniha fakt páčila. Uznávam, miestami je dej predvídateľný ako repríza Rosalindy, niektoré "náhody" sú strašne nenáhodné a občas je to také naivnučké, ale no a čo? Nie každá kniha vznikla, aby čitateľa rozobrala na uplakané atómy, niekedy treba aj takúto naivnú rozprávku, kde veci dopadnú presne tak, ako si želáme. 

    Prajem príjemné čítanie! :)