John Grisham - Cela smrti

    Trest smrti je v dnešnej spoločnosti jednou z najviac kontroverzných tém. A čo je kontroverzné, to priťahuje pozornosť, takže sa niet čomu čudovať, že práve vražda so súdnym štemplom sa stáva častým námetom kníh a filmov. Alebo kníh aj filmov - ak vám John Coffey nezlomil srdce v knihe, možno sa mu to podarí na plátne. Keď už spomínam Zelenú míľu, pre mňa bola doposiaľ najsilnejším dielom s témou trestu smrti, ale to mi nezabránilo vyskúšať, čo v Cele smrti rozohrá právnický guru John Grisham. Knihu svojho času preložila Viera Fabianová.

    Vitajte v cele smrti! Vlastne nie, nič také tu nemáme, iba oddelenie s osobitným režimom, ktorý je natoľko osobitný, že ho niektorí neprežijú. Mali si rozmyslieť, čo budú stvárať, kým mali právo slobodného pohybu. Napríklad Sam Cayhall, kedysi hrdý a aktívny člen Ku-Klux Klanu, ktorý vyhodil do luftu budovu židovského právnika. Pôvodne zamýšľal rozsiahlu škodu na majetku, no v kanceláriách sa práve nachádzal právnik a jeho dve malé deti. Samove "poctivé rasistické úmysly" však súdny systém nedojímajú a tak sa po dlhoročných justičných ťahaniaciach ocitá len pár krokov od plynovej komory. V poslednej chvíli však na scénu prikrepčí mladý, perspektívny právnik Adam Hall, zhodou aj nezhodou okolností Samov stratený vnuk, odhodlaný bojovať až do posledného dychu. To nie je metafora.

    Dva dni rozmýšľam, čo o tejto knihe povedať, a stále nejak nenachádzam slov. To asi hovorí samo za seba, ale pokúsim sa byť predsa len o čosi obšírnejšia. Nečakajte druhú Zelenú míľu, akciou nabitý doják, kde sa na chodbách melú strážnici s väzňami, tajomný obor zachraňuje zašliapnuté myši a občas niekomu vytečú oči z hlavy. Grisham opäť rozbieha poctivú, úmornú, zdĺhavú, vyčerpávajúcu právnickú robotu. Adam sa odvoláva na každom možnom súde z každého možného dôvodu (s pribúdajúcimi dňami pridáva aj nemožné), potom píše odvolania voči odvolaniam, čaká odkiaľ ho zase pošlú do riti, aby sa mohol odvolať vyššie a už som iba čakala, kedy príde na citáciu Pyšnej princeznej, že "odvoláva co odvolal a slibuje co slíbil". Nemôžem povedať, že by som to čítala bez dychu, ale Grisham uprednostňuje realitu pred dramatizáciou za účelom deja - a súdne papierovanie má málokedy dynamiku filmu Diablov advokát. 

    Postava Sama Cayhalla, to je absolútna pasca na čitateľa. Darmo som si na začiatku knihy, keď prídu o život malé deti, hovorila "dobre ti tak, paznecht, len sa udus vlastným jazykom!". Grisham nepredstavuje vypočítavého zákerného vraha, ani presvedčeného nenávistného rasistu (takže nie, žiadne kameo našej ministerky kultúry). Sam je zlomený, unavený starec, ktorý si s ubiehajúcim časom čoraz viac uvedomuje dôsledky svojich činov a jeho bilancia neodráža spokojnosť s dôstojne naplneným životom. S blížiacim sa záverom môže čitateľ nadobudnúť pocit, že sa Grisham snaží účelovo otočiť čitateľove sympatie v jeho prospech, ale tu by som súdila opatrne. Za 9 rokov medzi štyrmi stenami má totiž človek viac než dosť času, aby si uvedomil, čo všetko v živote posral. 

    Zvyšné osadenstvo je trochu stereotypné. Muži sú levmi súdnych siení, často s fatálne disproporčným charakterom, a s dôrazom na vyhrnuté rukávy na košeli (uznávam, ono to je sexy, ale na môj vkus to John spomínal až príliš často) a ženy sú asistentky a sekretárky. Ale beriem, kniha sa odohráva desaťročia dozadu, vtedy bola asistentka brutálny kariérny skok od domácej gazdinky.

    Ako správne predpokladáte, pomalé (miestami možno až zdĺhavé) tempo je potom kompenzované strhujúcim záverom, posledných 50 strán vás spoľahlivo pohltí ako veľryba Pinocchia a aj keby mali z neba mačiatka s hodvábnymi stužtičkami padať, knihu neodložíte, kým sa nedozviete, ako to dopadne. Ja vám poviem len toľko, že môj tip nevyšiel. 

    John Grisham je zaujímavý autor. Nebojí sa opísať právnickú prax tak, ako v skutočnosti vyzerá, aj so všetkou únavou a frustráciou, ktorá cez stránky dolieha až na čitateľa. Áno, Adamove behanie s papiermi od úradu k úradu, len aby ho všade zmietli zo stola, je naozaj vyčerpávajúce, ale ťažko by som verila, keby hneď prvý súd vyhlásil "och, máte pravdu, toto sme pri všetkých zasadaniach prehliadli, váš mandant získava slobodu a miliardu dolárov ako odškodné". A ten dramatický záver perfektne vyvažuje statickejšiu atmosféru knihy. Hoci som bola dlho skeptická, dostal ma na celej čiare.

    Prajem príjemné čítanie ;)